Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 370/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť V. H, P., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2011

doručená sťažnosť V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) (sťažovateľ v texte sťažnosti nesprávne

uvádza , pozn.) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Môj právny predchodca, môj otec R. H., podal

na Okresný súd Trnava Návrh na vydanie Platobného rozkazu. Stalo sa tak 29. 04. 2007...

Medzitým tým bol obnovený Okresný súd Piešťany a napadnutá vec bola

delimitovaná po jeho obnovenej činnosti na znovu zriadený Okresný súd Piešťany.

Môj právny predchodca môj otec, R. H., ktorý návrh podal zomrel. Konanie bolo

prerušené, až do doby, dokiaľ sa v dedičskom konaní nerozhodne aj o tom, kto bude

právnym, nástupcom v postavení žalobcu v tejto právnej veci....

Ja, ako právny nástupca po poručiteľovi, ktorý bol žalobcom a do tohto konania som

vstúpil na strane žalobcu, som Okresnému súdu Piešťany dňa 03. 05. 2009... poslal

dedičské rozhodnutie...

Sťažovateľ v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Piešťany nemá žiadnu právnu

istotu, že jeho vec bude riadne a včas nielen začatá, ale aj ukončená“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález tohto

znenia:

„... prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby vo veci rozhodol bez zbytočných

prieťahov vydaním Platobného rozkazu v zhode s podaným návrhom na vydanie Platobného

rozkazu zo dňa 29. 04. 2007 na zaplatenie žalovanej sumy 595,1882 EUR s prísl. (pôvodne

17. 940,60 SKK s prísl.) a trovami konania“.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

7. Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh došiel k záveru, že sťažnosť je potrebné

odmietnuť podľa z dôvodu nesplnenia zákonných

náležitosti a z dôvodu jej neprípustnosti.

8. Podľa a návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie

konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

9. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak

sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v sťažnosti je oddelený petit od jej

ostatných častí. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho

sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv ( ).

12. Z uvedeného v okolnostiach danej veci vyplýva, že sťažovateľom navrhovaný

petit sťažnosti (pozri bod 3) nie je dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného súdu,

pretože je neurčitý a nezrozumiteľný. V petite nie je uvedená konkretizácia konania, t. j.

spisová značka konania, sťažovateľ nežiada vysloviť v súvislosti s postupom okresného

súdu porušenie základného práva podľa , ktoré výslovne predchádza

príkazu vo veci konať (k tomu pozri ), a navyše, ústavný súd nemá

právomoc, aby prikázal okresnému súdu vydať platobný rozkaz, tak ako to je uvedené

v sťažovateľovom navrhovanom petite.

13. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ). Keďže sťažovateľ je v danom prípade kvalifikovane

zastúpený advokátom, ústavný súd podľa ustálenej rozhodovacej praxe (napr.

, , , ) zastáva názor, že

v takýchto prípadoch nie je potrebné osobitným spôsobom vyzývať advokáta na odstránenie

nedostatkov podanej sťažnosti.

14. Aj keby ústavný súd sťažnosť neodmietol z dôvodu nesplnenia zákonných

náležitosti,. bolo by ju potrebné odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

15. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa v bode 10

citovaného ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené

podmienky na konanie pred ním. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. ,

, ), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že

využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody v danej

veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

16. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),

ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných

prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30

ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj

zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či

v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku

citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel

zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

17. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

18. Sťažovateľ nepreukázal a ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh nezistil, žeby

sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch sťažnosť

na prieťahy v predmetnom súdnom konaní. Ani priložený list sťažovateľa z 3. mája 2009

nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť podľa obsahu, lebo žiada „... aby nám bolo

čo najkratšom čase doručené predvolanie na pojednávanie...“, a nie je adresovaná ani

predsedovi okresného súdu, ale okresnému súdu Mgr. V. Z., sudcovi.

19. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju aj z toho dôvodu bolo potrebné

odmietnuť podľa .

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2011