Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 370/2011
PDF · 154.51 KB
No categories available
I. ÚS 370/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť V. H, P., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc.,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 114/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2011
doručená sťažnosť V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) (sťažovateľ v texte sťažnosti nesprávne
uvádza čl. 46 ods. 1 ústavy, pozn.) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 114/2008.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Môj právny predchodca, môj otec R. H., podal
na Okresný súd Trnava Návrh na vydanie Platobného rozkazu. Stalo sa tak 29. 04. 2007...
Medzitým tým bol obnovený Okresný súd Piešťany a napadnutá vec bola
delimitovaná po jeho obnovenej činnosti na znovu zriadený Okresný súd Piešťany.
Môj právny predchodca môj otec, R. H., ktorý návrh podal zomrel. Konanie bolo
prerušené, až do doby, dokiaľ sa v dedičskom konaní nerozhodne aj o tom, kto bude
právnym, nástupcom v postavení žalobcu v tejto právnej veci....
Ja, ako právny nástupca po poručiteľovi, ktorý bol žalobcom a do tohto konania som
vstúpil na strane žalobcu, som Okresnému súdu Piešťany dňa 03. 05. 2009... poslal
dedičské rozhodnutie...
Sťažovateľ v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Piešťany nemá žiadnu právnu
istotu, že jeho vec bude riadne a včas nielen začatá, ale aj ukončená“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález tohto
znenia:
„... prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby vo veci rozhodol bez zbytočných
prieťahov vydaním Platobného rozkazu v zhode s podaným návrhom na vydanie Platobného
rozkazu zo dňa 29. 04. 2007 na zaplatenie žalovanej sumy 595,1882 EUR s prísl. (pôvodne
17. 940,60 SKK s prísl.) a trovami konania“.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
7. Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh došiel k záveru, že sťažnosť je potrebné
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonných
náležitosti a z dôvodu jej neprípustnosti.
8. Podľa § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie
konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
9. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
10. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak
sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v sťažnosti je oddelený petit od jej
ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom
na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho
sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil
za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
12. Z uvedeného v okolnostiach danej veci vyplýva, že sťažovateľom navrhovaný
petit sťažnosti (pozri bod 3) nie je dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného súdu,
pretože je neurčitý a nezrozumiteľný. V petite nie je uvedená konkretizácia konania, t. j.
spisová značka konania, sťažovateľ nežiada vysloviť v súvislosti s postupom okresného
súdu porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré výslovne predchádza
príkazu vo veci konať (k tomu pozri čl. 127 ods. 2 ústavy), a navyše, ústavný súd nemá
právomoc, aby prikázal okresnému súdu vydať platobný rozkaz, tak ako to je uvedené
v sťažovateľovom navrhovanom petite.
13. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný
súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je
povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 320/07). Keďže sťažovateľ je v danom prípade kvalifikovane
zastúpený advokátom, ústavný súd podľa ustálenej rozhodovacej praxe (napr.
I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010) zastáva názor, že
v takýchto prípadoch nie je potrebné osobitným spôsobom vyzývať advokáta na odstránenie
nedostatkov podanej sťažnosti.
14. Aj keby ústavný súd sťažnosť neodmietol z dôvodu nesplnenia zákonných
náležitosti,. bolo by ju potrebné odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.
15. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa v bode 10
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na konanie pred ním. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99,
IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom
podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie
základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že
využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej
veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.
16. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),
ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných
prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30
ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj
zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či
v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku
citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel
zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
17. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
18. Sťažovateľ nepreukázal a ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh nezistil, žeby
sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch sťažnosť
na prieťahy v predmetnom súdnom konaní. Ani priložený list sťažovateľa z 3. mája 2009
nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť podľa obsahu, lebo žiada „... aby nám bolo
čo najkratšom čase doručené predvolanie na pojednávanie...“, a nie je adresovaná ani
predsedovi okresného súdu, ale okresnému súdu Mgr. V. Z., sudcovi.
19. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju aj z toho dôvodu bolo potrebné
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. septembra 2011