Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 421/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. M. L., B., A. L., B., a K. L., B., ktorou

namietajú porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva na ochranu

vlastníctva podľa rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. apríla 2011 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. -32 z 12. januára 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť RNDr. M. L., A. L. a K. L. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. augusta

2011 doručené podanie RNDr. M. L., B., A. L., B., a K. L., B. (ďalej len „sťažovatelia“),

ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať ako sťažnosť podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namietajú porušenie svojho práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na ochranu vlastníctva podľa

(ďalej len „“) rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 6. apríla 2011

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 S

93/2008-32 z 12. januára 2010.

Zo sťažnosti a z vyžiadanej spisovej dokumentácie z krajského súdu vyplýva, že

sťažovatelia si podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom

a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov uplatnili reštitučný nárok vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v katastrálnom území P. V predmetnej reštitučnej veci rozhodoval v prvom stupni Obvodný

pozemkový úrad v Bratislave, ktorý rozhodnutím č. 4262/2004/PÚ/Tk-1 z 3. decembra 2004

reštitučné konanie zastavil. V odvolacom konaní Krajský pozemkový úrad v Bratislave

(ďalej len „krajský pozemkový úrad“) označené rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu potvrdil svojím rozhodnutím č. 64/2005/BAK/KPÚ z 2. februára 2005. Následne sa

sťažovatelia návrhom doručeným krajskému pozemkovému úradu 23. júla 2007 domáhali

povolenia obnovy konania v predmetnej reštitučnej veci s poukazom na to, že povinná

osoba B, a. s., nepreukázala jednoznačne, žeby v minulosti vyplatila vyvlastňovaciu náhradu

ich matke ako pôvodnej vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti.

O návrhu sťažovateľov na povolenie obnovy konania rozhodol krajský pozemkový

úrad rozhodnutím č. -08 z 18. januára 2008 tak, že obnovu konania nepovolil.

Proti označenému rozhodnutiu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodlo

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

rozhodnutím č. 1460/2008-430 z 25. marca 2008 tak, že odvolanie zamietlo a potvrdilo

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Sťažovatelia sa žalobou podanou 22. mája

2005 domáhali v rámci správneho súdnictva preskúmania označeného rozhodnutia

ministerstva. O žalobe rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -32 z 12. januára

2010 tak, že ju zamietol. Označený rozsudok krajského súdu sťažovatelia napadli

odvolaním, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zo 6. apríla

2011.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú, že „... V celom konaní sa prejavili

náznaky korupcie, klamstiev a cieľavedomého konania v tom smere, aby sa neuspokojil náš

reštitučný nárok nijakým spôsobom. Neskoršie sa ukázalo, že B. spoločnosť súbor pozemkov

ako vodný zdroj pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou - už nepotrebuje pre pôvodný

účel... ale na kšefty...

O obnovu konania sme sa snažili preto, lebo sme sa v priebehu pôvodného konania

presvedčili o nekalom správaní niektorých pracovníkov pozemkového úradu...

Postupom príslušných orgánov boli porušené naše ústavné práva na spravodlivý

proces a na vlastníctvo.

Žiadame Ústavný súd, SR, aby vyhlásil, že uvedenými rozhodnutiami boli porušené

naše ústavné práva a aby tieto zrušil.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou predovšetkým domáhajú vyslovenia porušenia

svojho základného práva na ochranu vlastníctva podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. zo 6. apríla 2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu

č. k. -32 z 12. januára 2010.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že namietaný rozsudok najvyššieho

súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -32 z 12. januára 2010

nadobudol právoplatnosť 25. mája 2011 (v tento deň bol označený rozsudok doručený

právnemu zástupcovi sťažovateľov JUDr. Š. G., pozn.), pričom ústavnému súdu bola ich

sťažnosť doručená až 15. augusta 2011, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods.

3 .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu vyzývať sťažovateľov na

odstránenie jej nedostatkov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2011