Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 413/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., L., a J. L., V., zastúpených advokátkou JUDr. J.

O., L., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -299

z 23. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. a J. L. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2011 doručená sťažnosť M. P. a J. L. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -299 z 23. novembra 2010 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom rozhodol okresný súd

o žalobe F. H. (ďalej aj „pôvodný žalobca“), ktorá mu bola doručená 24. júna 2008, tak, že

určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. zapísané na LV č... patria

v celosti do dedičstva po pôvodnom žalobcovi, ktorý v priebehu zomrel a do konania

na jeho strane vstúpili jeho právni nástupcovia (dedičia). Sťažovatelia boli v žalobe

označení ako žalovaní v 1. a 2. rade. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd

dospel k záveru, „že nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozhodnutia patria do dedičstva

po nebohom F. H., keď z jeho strany prišlo k vydržaniu týchto nehnuteľností“.

Sťažovatelia ďalej uviedli, že «sme na strane predávajúcich uzavreli dňa 8. 7. 2008

s D. B. na strane kupujúceho kúpnu zmluvu, na základe ktorej sme kupujúcemu predali

svoje spoluvlastnícke podiele nehnuteľností v k. ú. B. vedené Správou katastra Z. na liste

2

vlastníctva číslo... ako parcely registra „C“ parcela číslo 113/7 vo výmere 1028 m, druh

2

pozemku záhrady, parcela číslo 113/8 vo výmere 503 m, druh pozemku zastavané plochy

2

a nádvoria, parcela číslo 113/44 vo výmere 288 m, druh pozemku záhrady a parcela číslo

2

113/56 vo výmere 128 m, druh pozemku záhrady. Vlastnícke právo v prospech D. B. bolo

vkladom povolené dňa 8. 8. 2008 pod . Kúpna cena bola vyplatená v hotovosti

pri podpísaní zmluvy. Nesprávnosť vo výmere parcely číslo 113/7 a parcely číslo 113/56

bola opravená protokolom o oprave chyby v KN, X 206/2009 – č. z. 66/09 ako to vyplýva

z katastrálnych údajov na liste vlastníctva.

O prebiehajúcom spore, ktorý sa týkal predmetu uvedenej kúpnej zmluvy, sme sa

dozvedeli po zmluvnom prevode vlastníctva; a teda v čase prevodu sme nič o tom nevedeli,

že by vlastníctvo pozemkov malo byť sporným.

V priebehu konania na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. sa D. B. dňa

10. 11. 2010 dostavil k sťažovateľovi M. P. a predložil mu vopred vypracované tzv.

„uznávacie prehlásenie“, ktoré sťažovateľ v ten istý deň podpísal so záväzkom vrátiť

v prípade neúspechu D. B. v spore sp. zn. do 7 dní od právoplatnosti

rozsudku, ktorým bude žalobe žalobcov vyhovené, sumu 10.788,00 eur. Sťažovateľ M. P.

podpísal, že sumu 10.788,00 eur vráti, lebo bol pánom B. ubezpečovaný a sám bol tiež

presvedčený, že spor vo veci určenia predmetu dedičstva nemôže dopadnúť ku prospechu

žalobcov.

Listami datovanými dňa 14. 12. 2010 právna zástupkyňa D. B. JUDr. V. K. oslovila

sťažovateľov listom označeným ako „oznam“, že v súdnom konaní bolo preukázané

písomným dôkazom a výpoveďou svedkov, že F. H. nadobudol k nehnuteľnostiam vlastnícke

právo titulom vydržania. Rozsudok sťažovateľom doručila vo fotokópii s tým, že sa

s klientom rozhodli nepodávať voči rozsudku odvolanie z dôvodu vyhodnotenej dôkaznej

situácie ako aj v snahe minimalizovať ďalšie finančné straty. Žiadala, aby do 7 dní odo dňa

obdržania výzvy uhradili bezdôvodné obohatenie na účet číslo... sťažovateľ M. P. sumu

vo výške 10.788,00 eur a sťažovateľ J. L. sumu vo výške 4.149,24 eur, ktoré finančné

prostriedky prevzali od predávajúceho ako dohodnutú kúpnu cenu.

Následne, keď sa sťažovatelia dozvedeli, že D. B. nevyužil opravný prostriedok a že

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12. 2010, vrátili D. B. finančné prostriedky

na vyššie uvedený účet. M. P. vrátil sumu 10.788,00 eur a J. L. vrátil sumu 4.149,24 eur.

Autoritatívnym rozhodnutím štátneho orgánu Okresného súdu v Nitre bolo

rozhodnuté o tom, že vlastníctvo k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území B. zapísaným

2

v LV č... ako parcely registra „C“ parc. č. 113/7 - záhrady o výmere 955 m, parc. č. 113/8

22

zastavané plochy a nádvoria o výmere 503 m, parc. č. 113/44 – záhrady o výmere 288 m

2

a parc. č. 113/56 – záhrady o výmere 201 mpatrí vcelosti do dedičstva po nebohom F. H...

zomrelom dňa 11. 12. 2008.

Vlastníctvo k predmetným pozemkom v čase začatia sporu (žaloba bola podaná

dňa 24. 6. 2008) sp. zn. patrilo do podielového spoluvlastníctva nám

sťažovateľom, a preto sme boli postavení v predmetnom spore na strane žalovaných. Ako

sme už uviedli, vlastnícke právo sme však previedli kúpnou zmluvou zo dňa 8. 7. 2008

na kupujúceho, pričom v čase prevodu sme o prebiehajúcom spore nemali žiadnu vedomosť.

V priebehu sporu namiesto nás žalovaných pôvodných vlastníkov vstúpil do konania

na strane pasívnej legitimácie nový vlastník D. B., a preto sme ako pôvodní vlastníci nemali

možnosť počas celého konania ovplyvňovať jeho priebeh, a teda ani využiť riadne opravné

prostriedky. V dôsledku výsledku súdneho sporu, z ktorého vyplynulo, že vlastníkom

predmetných pozemkov bol F. H., po ktorom tieto patria do jeho dedičstva, sme žalovanému

D. B. vrátili kúpnu cenu.

Citovaným súdnym rozhodnutím sa cítime dotknutí na svojich právach, sme

poškodení na svojich právach vlastniť majetok, lebo predmetné pozemky sme predali pred

tým ako sme sa o podanej žalobe dozvedeli, a teda nie sme vlastníci predmetných pozemkov

a kúpnu cenu – finančné prostriedky za predmetné pozemky sme v dôsledku výsledku sporu

vrátili D. B., keďže súd určil, že vlastníkom predmetných pozemkov bol F. H. a patria

do dedičstva po ňom a to na základe vydržania, a teda aj D. B. (na základe súdneho

rozhodnutia v konaní sp. zn. ) stratil k predmetným pozemkom vlastnícke

právo. D. B. však žiadnu ujmu na svojich právach neutrpel, keďže vrátením kúpnej ceny bol

odškodnený.

V dôsledku uvedeného sme sa cítili byť oprávnenými osobami domôcť sa zrušenia

súdneho rozhodnutia, ktorým bol porušený zákon postupom podľa , preto sme

dňa 20. 2. 2011 podali Generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho

dovolania proti rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. -299 zo dňa

23. 11. 2010 z dôvodov v podnete uvedených (podnet pripájame).

Prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Nitre listom pod č. k. Kc 44/11-5 zo dňa

3. 6. 2011 bol podnet na podanie mimoriadneho dovolania odložený pre absenciu

zákonných dôvodov na podanie mimoriadneho dovolania. Oznámenie o odložení podnetu

bolo našej právnej zástupkyni doručené dňa 17. júna 2011.

Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Nitre č. k. -299 zo dňa

23. 11. 2010 boli porušené základné práva sťažovateľov z nižšie uvedených dôvodov,

pričom o ochrane základných práv nerozhoduje iný súd. Sťažovatelia sa cítia byť dotknutí

najmä tým, že postupom súdu boli porušené ich práva na súdnu ochranu, práva vlastniť

majetok a práva na spravodlivé súdne konanie. Právne postavenie a právna istota

sťažovateľov závisela od výsledku sporu v predmetnej veci, lebo sťažovatelia boli

spoluvlastníkmi predmetu sporu v čase jeho začatia a v konaní postavení na strane pasívnej

legitimácie, pričom hoci vlastnícke právo previedli na tretiu osobu v dôsledku výsledku

sporu, kúpnu cenu poslednému vlastníkovi predmetu sporu vrátili. V dôsledku

nespravodlivého rozhodnutia súdu sťažovatelia stratili svoj majetok.».

V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia podrobne analyzujú skutkový stav veci a tvrdia,

že okresný súd na základe neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho hodnotenia

dôkaznej situácie „vyvodil, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozhodnutia patria

do dedičstva po nebohom F. H., keď z jeho strany došlo k vydržaniu týchto nehnuteľností“.

S argumentáciou okresného súdu, ktorou odôvodnil vydržanie vlastníctva pôvodným

žalobcom, sa sťažovatelia nestotožňujú, okrem iného poukazujú na to, že „Súd pochybil,

keď vôbec neupresnil obdobie, kedy mal vlastne žalobca (právny predchodca žalobcov)

nastúpiť do držby nehnuteľností a právny záver súdu, že vydržacia lehota F. H. uplynula

ku dňu 1. 1. 1992 je celkom nepreskúmateľný a arbitrárny.“. Zároveň sťažovatelia

upriamujú pozornosť aj na to, že podľa nich „V predmetnej veci nielen že žalobcovia

naliehavý právny záujme na určení tvrdeného práva neosvedčili, ale ani súd sa prvým

predpokladom úspešnosti takejto žaloby vôbec nezaoberal. Otázku naliehavého právneho

záujmu nezdôvodnil vo výroku svojho rozhodnutia, a preto rozhodol v rozpore s ust. § 80

písm. c) .“.

Podľa sťažovateľov okresný súd „svojím postupom im odmietol prístup k súdu

a odňal im možnosť konať pred súdom“.

Námietky sťažovateľov smerujú aj proti tomu, že okresný súd „neodpovedal

v odôvodnení rozhodnutia na ich argumenty, nezaujal k ich ústnym, či písomným

vyjadreniam žiadne stanovisko, neprihliadol ani na jeden dôkaz, ktorý súdu predložili

na ochranu svojich záujmov...“.

V nadväznosti na uvedené sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví, že napadnutým rozsudkom boli porušené ich v sťažnosti označené práva,

zároveň žiadajú, aby bol predmetný rozsudok zrušený a vrátený okresnému súdu na ďalšie

konanie a napokon taktiež požadujú, aby im bola priznaná úhrada trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Z pripojenej fotokópie rozsudku okresného súdu č. k. -299

z 23. novembra 2010, ako aj zo samotnej sťažnosti vyplýva, že nadobudol právoplatnosť

22. decembra 2010, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 16. augusta 2011

(na poštovú prepravu podaná 12. augusta 2011).

Aj keď sťažovatelia neboli v čase vydania napadnutého rozsudku účastníkmi

konania, z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh je zrejmé, že mali vedomosť o tomto

rozhodnutí (ešte predtým, ako nadobudlo právoplatnosť), ako aj o tom, že proti nemu

žalovaný (ktorý vstúpil do konania namiesto nich ako pôvodných žalovaných) nepodá

odvolanie. Vyplýva to z listu právnej zástupkyne žalovaného zo 14. decembra 2010, ktorým

im túto skutočnosť oznámila a pripojila k nemu aj fotokópiu napadnutého rozsudku.

Sťažovatelia preto vedeli, že márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudol

napadnutý rozsudok právoplatnosť. Vzhľadom na to dvojmesačná lehota na podanie

sťažnosti ústavnému súdu im začala plynúť dňom 22. decembra 2010, a preto berúc

do úvahy deň jej doručenia ústavnému súdu je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že sa

tak stalo po uplynutí lehoty ustanovenej v ,

t. j. oneskorene.

Ústavný súd ďalej dodáva, že podľa jeho ustálenej judikatúry mimoriadne opravné

prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať

za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e

ods. 1 v znení neskorších predpisov

neukladá totiž povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je

vylúčená iba v prípade, že zistí, že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania

sú splnené). Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva,

ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. , ).

Samotné podanie podnetu v prípade jeho nevyhovenia generálnym prokurátorom

nie je totiž účinným právnym prostriedkom, ktorý právny poriadok Slovenskej republiky

poskytuje každej osobe na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Samotný podnet nie je

teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd preto v danom prípade nemohol počítať začiatok plynutia dvojmesačnej

lehoty podľa odo dňa doručenia prípisu Krajskej

prokuratúry v Nitre právnej zástupkyni sťažovateľov (t. j. od 17. júna 2011), ktorým im bolo

oznámené, že zákonné dôvody na podanie mimoriadneho dovolania proti napadnutému

rozsudku v tejto veci „absentujú“, a preto bol ich podnet na podanie mimoriadneho

dovolania, ktorý podali v tejto veci 20. februára 2011, odložený.

Na základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

podľa z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi v nej

obsiahnutými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2011