Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 429/2011
PDF · 118.98 KB
No categories available
III. ÚS 429/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. J. H., V., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/109/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť PaedDr. J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra
2011 doručená sťažnosť PaedDr. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dunajská
Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/109/2009.
Sťažovateľ sťažnosť odôvodňuje tým, že konanie na okresnom súde od podania
„návrhu na určenie výživného manželke“ , t. j. od 12. júna 2009, trvá neprimerane dlho.
Okresný súd rozhodol o návrhu navrhovateľky z 5. februára 2010 na vydanie
predbežného opatrenia uznesením z 26. apríla 2010 tak, že zaviazal sťažovateľa prispievať
na výživu manželky sumou 2 000 € mesačne.
Dňa 14. júna 2010 podal sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave 25. augusta 2010 tak, že uznesenie okresného súdu
zmenil a uložil sťažovateľovi prispievať na výživu navrhovateľky 1 343 € mesačne.
Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 20. októbra 2010. V konaní boli
následne nariadené termíny pojednávaní na 10. január, 28. marec a 27. apríl 2011. Posledné
pojednávanie bolo odročené na 11. máj 2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým
bolo sťažovateľovi uložené platiť navrhovateľke výživné v sume 2 900 € a zaplatiť „dlh na
zročnom výživnom vo výške 21 932,47 €“.
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolania navrhovateľka a tiež sťažovateľ.
Ku dnešnému dňu však spis nebol predložený na rozhodnutie nadriadenému súdu. Podľa
názoru sťažovateľa postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto navrhuje, aby ústavný súd
konštatoval porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu, prikázal okresnému súdu konať vo veci, priznal mu finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 € a trovy konania v sume 303,36 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia
návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne
neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Dôvodom na odmietnutie
návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06). Zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie
tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré
z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných
prieťahoch (napr. m. m. IV. ÚS 147/04).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu dochádza
k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy. Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že
konanie na okresnom súde trvá od 12. júna 2009, keď bol podaný návrh na určenie
výživného manželke. Je teda zrejmé, že sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní,
ktorého dĺžka pred okresným súdom do podania sťažnosti predstavuje iba 27 mesiacov.
Táto dĺžka sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po
prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. I. ÚS 136/2011), ak navyše zo
sťažnosti a prehľadu úkonov okresného súdu vyplýva, že počas namietaného obdobia
okresný súd priebežne konal (rozhodol uznesením o predbežnom opatrení 26. apríla 2010),
nariadil od januára do mája 2011 štyri pojednávania a vyhlásil tiež rozsudok vo veci samej.
V období od júla 2010 do októbra 2010 sa tiež spis nachádzal na krajskom súde, ktorý
rozhodoval o opravných prostriedkoch proti uzneseniu okresného súdu. Z prehľadu úkonov
okresného súdu ústavný súd nezistil väčšie obdobia nečinnosti, ktoré by mali mať prípadne
za následok aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
K tomu ústavný súd poznamenáva, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01,
Ústavný súd preto v prípade, ak zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (III. ÚS 199/02,
Ústavný súd konštatuje, že opísaný skutkový stav neindikuje podľa jeho názoru
možnosť prijatia záveru o takom postupe okresného súdu, z ktorého by bolo možné
vyvodzovať vecnú súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 65/2011, I. ÚS 136/2011). Z týchto dôvodov
ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej
zjavnej neopodstatnenosti.
Okrem toho sťažovateľ vôbec nepreukázal, či podal sťažnosť na prieťahy v tomto
konaní predsedovi okresného súdu podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) vo vzťahu k údajnej nečinnosti okresného
súdu, a súčasne ani netvrdil, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa [§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06)].
Takisto splnomocnenie udelené pre právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred
ústavným súdom nebolo sťažovateľom podpísané. Ústavný súd preto jeho sťažnosť mohol
odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, resp. pre neprípustnosť
podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Odmietnutie sťažnosti nevylučuje, aby sa sťažovateľ opätovne uchádzal o ochranu
svojich práv v prípade, ak by bol okresný súd v ďalšom období bez ospravedlniteľného
dôvodu v napadnutom konaní nečinný, alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna, avšak
za predpokladu, že predtým vyčerpá právny prostriedok ochrany podľa zákona č. 757/2004
Z. z.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. októbra 2011