Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 429/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. J. H., V., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť PaedDr. J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra

2011 doručená sťažnosť PaedDr. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Dunajská

Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ sťažnosť odôvodňuje tým, že konanie na okresnom súde od podania

„návrhu na určenie výživného manželke“ , t. j. od 12. júna 2009, trvá neprimerane dlho.

Okresný súd rozhodol o návrhu navrhovateľky z 5. februára 2010 na vydanie

predbežného opatrenia uznesením z 26. apríla 2010 tak, že zaviazal sťažovateľa prispievať

na výživu manželky sumou 2 000 € mesačne.

Dňa 14. júna 2010 podal sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, o

ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave 25. augusta 2010 tak, že uznesenie okresného súdu

zmenil a uložil sťažovateľovi prispievať na výživu navrhovateľky 1 343 € mesačne.

Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 20. októbra 2010. V konaní boli

následne nariadené termíny pojednávaní na 10. január, 28. marec a 27. apríl 2011. Posledné

pojednávanie bolo odročené na 11. máj 2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým

bolo sťažovateľovi uložené platiť navrhovateľke výživné v sume 2 900 € a zaplatiť „dlh na

zročnom výživnom vo výške 21 932,47 €“.

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolania navrhovateľka a tiež sťažovateľ.

Ku dnešnému dňu však spis nebol predložený na rozhodnutie nadriadenému súdu. Podľa

názoru sťažovateľa postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto navrhuje, aby ústavný súd

konštatoval porušenie jeho základného práva podľa postupom

okresného súdu, prikázal okresnému súdu konať vo veci, priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 € a trovy konania v sume 303,36 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia

návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne

neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (, , ). Zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. m. m. ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu dochádza

k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že

konanie na okresnom súde trvá od 12. júna 2009, keď bol podaný návrh na určenie

výživného manželke. Je teda zrejmé, že sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní,

ktorého dĺžka pred okresným súdom do podania sťažnosti predstavuje iba 27 mesiacov.

Táto dĺžka sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. ), ak navyše zo

sťažnosti a prehľadu úkonov okresného súdu vyplýva, že počas namietaného obdobia

okresný súd priebežne konal (rozhodol uznesením o predbežnom opatrení 26. apríla 2010),

nariadil od januára do mája 2011 štyri pojednávania a vyhlásil tiež rozsudok vo veci samej.

V období od júla 2010 do októbra 2010 sa tiež spis nachádzal na krajskom súde, ktorý

rozhodoval o opravných prostriedkoch proti uzneseniu okresného súdu. Z prehľadu úkonov

okresného súdu ústavný súd nezistil väčšie obdobia nečinnosti, ktoré by mali mať prípadne

za následok aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

K tomu ústavný súd poznamenáva, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

).

Ústavný súd preto v prípade, ak zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku () alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (,

).

Ústavný súd konštatuje, že opísaný skutkový stav neindikuje podľa jeho názoru

možnosť prijatia záveru o takom postupe okresného súdu, z ktorého by bolo možné

vyvodzovať vecnú súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľa podľa

(obdobne napr. , ). Z týchto dôvodov

ústavný súd sťažnosť odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

Okrem toho sťažovateľ vôbec nepreukázal, či podal sťažnosť na prieťahy v tomto

konaní predsedovi okresného súdu podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) vo vzťahu k údajnej nečinnosti okresného

súdu, a súčasne ani netvrdil, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa [ (obdobne napr. , )].

Takisto splnomocnenie udelené pre právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom nebolo sťažovateľom podpísané. Ústavný súd preto jeho sťažnosť mohol

odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, resp. pre neprípustnosť

podľa v spojení s .

Odmietnutie sťažnosti nevylučuje, aby sa sťažovateľ opätovne uchádzal o ochranu

svojich práv v prípade, ak by bol okresný súd v ďalšom období bez ospravedlniteľného

dôvodu v napadnutom konaní nečinný, alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna, avšak

za predpokladu, že predtým vyčerpá právny prostriedok ochrany podľa

Z. z.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2011