Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 434/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. V., P., zastúpeného advokátom JUDr. K. V., P., pre

namietané porušenie základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 11. júla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2011

doručená sťažnosť Ing. F. V., P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným

postihnutím uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co

59/2011 z 11. júla 2011.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa návrhom podaným na Okresnom

súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) z 9. augusta 2001 domáhal náhrady straty zárobku

voči žalovaným.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 12. apríla 2011 nepriznal

účastníkom náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 11. júla 2011 potvrdil uznesenie vo výroku

o trovách konania účastníkov.

Sťažovateľ ďalej uvádza:

«... že krajský súd porušil zákon, keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov

konania, nepostupoval v súlade so zákonom, a to konkrétne podľa ust. ,

podľa ktorého, cit.: „Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak

rozhodnutie o výške plnenia závislého od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.“

Citované ustanovenie nepripúšťa žiadny extenzívny výklad, ktorý by pri určení plnenia

znaleckým posudkom, dával možnosť súdu, aby to bolo na jeho nezávislom rozhodnutí, tzn.

ako je to v tomto prípade pri dodatočnom posúdení, že vypracovanie znaleckého posudku

nebolo vôbec potrebné (vypracovanie znaleckého posudku nariadil výlučne súd

s konštatovaním i Krajským súdom v Prešove vo svojom uznesení zo dňa

11. 07. 2011)...

8.3. Podľa sťažovateľa, takýmto voluntaristickým a nezákonným rozhodnutím,

krajský súd porušil jeho základné práva a slobody nielen pre odmietnutie aplikácie podľa

, ale i hrubé porušenie povinnosti súdu zákonne konať či už podľa

ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd uvedených v ústavnom zákone

č. 23/91 Zb.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd uznesením prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. F. V. podľa , Slovenskej

republiky, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako i podľa Dohovoru č. výrokom uznesenia Krajského súdu v

Prešove sp. zn. z 11. 07. 2011 o náhrade trov konania, bolo porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 11. 07. 2011

o náhrade trov konania zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť Ing. F. V. trovy právneho zastúpenia v

sume 306,34 € (slovom tristošesťeuro a tridsaťštyricentov) na účet jeho právneho zástupcu,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zmluvné

strany zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na

rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav

s cieľom uľahčiť im účinné plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov vrátane

úlohy svedkov, vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného

konania.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto

všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže postupom,

ktorý nie je v súlade so zákonom ( a ), porušiť základné

právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne ).

Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae aj

právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom

(Robins c. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 22410/93, Reports 1997-V). Právo na súdnu

ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len spôsobom

a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie ( ).

Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba v ojedinelých

prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za

celkom výnimočných okolností (, ). Ústavný súd môže

zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba za predpokladu, že by

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Podstatou sťažnosti je tvrdenie, že krajský súd v odvolacom konaní pri rozhodovaní

o otázke náhrady trov prvostupňového konania postupoval v rozpore so zákonom, keď

aplikoval namiesto ustanovenia § 142 ods. 3 ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku.

Krajský súd takýto postup odôvodnil takto:

„Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na

skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu škody

uplatnenej z titulu náhrady za stratu na zárobku. Pri rozhodovaní o tomto nároku sa

vychádzalo z pravdepodobného zárobku žalobcu stanoveného konajúcim súdom po

porovnaní s inými zárobkami dosahovanými zamestnancami vykonávajúcimi rovnakú alebo

podobnú prácu na území SR. Pokiaľ ide o výšku invalidného dôchodku priznaného

žalobcovi, táto vyplýva z existujúcich rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku. Čo sa

týka výšky valorizácie zisteného pravdepodobného zárobku a úrazovej renty, pri jej určení

sa vychádza z príslušných právnych predpisov. Výpočet náhrady za stratu na zárobku nie je

daný úvahou súdu a nezávisí ani od znaleckého dokazovania, nakoľko sa opiera o konkrétne

právne normy, ktoré súd a znalec musia rešpektovať. Matematický výpočet tohto nároku

urobený prostredníctvom znaleckého dokazovania neznamená, aby pri rozhodovaní

o trovách konania sa malo vychádzať z ust.

Keďže spôsob zistenia výšky nároku uplatneného z titulu náhrady za stratu na

zárobku nezávisí od znaleckého posudku, súd prvého stupňa správne postupoval, ak pri

rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. , podľa ktorého ak mal účastník

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. napadnuté uznesenie

vo výroku o trovách konania účastníkov ako vecne správne potvrdil.“

Z ustanovenia vyplývajú tri špeciálne

skutkové podstaty, v prípade ktorých musí byť posúdenie náhrady trov konania u účastníka,

ktorý mal vo veci iba čiastočný úspech, odlišné od všeobecného pravidla vyplývajúceho

z . Ide o prípady, ak (a) mal účastník neúspech

v pomerne nepatrnej časti, (b) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku,

(c) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.

Sťažovateľ tvrdí, že v danom prípade výška plnenia závisela od znaleckého posudku.

Odvolací súd otázku či výška plnenia bola určená na základe znaleckého dokazovania, riešil

už uznesením sp. zn. z 29. decembra 2010, v ktorom uviedol:

„V danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu škody

uplatnenej z titulu náhrady za stratu zárobku. Pri rozhodovaní o tomto nároku sa

vychádzalo u pravdepodobného zárobku žalobcu stanoveného konajúcim súdom po

porovnaní s inými zárobkami dosahovanými zamestnancami vykonávajúcimi rovnakú alebo

podobnú prácu na území Slovenskej republiky. Znalecké dokazovanie bolo nariadené iba vo

vzťahu k valorizácii takto zisteného pravdepodobného zárobku. Výška valorizácie vyplýva

z príslušných právnych predpisov a nie je závislá od znaleckého posudku alebo od úvahy

súdu.“

Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že podľa jeho názoru výška plnenia nezávisela

od znaleckého dokazovania. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľom uplatňovaný nárok

vo veci samej v konaní pred všeobecnými súdmi je takej povahy, že jeho výšku všeobecný

súd mohol ustáliť aj bez znaleckého dokazovania na základe príslušných právnych

predpisov.

Preto, pokiaľ za uvedenej situácie posúdil krajský súd otázku náhrady trov

prvostupňového konania v zmysle § 142 ods. 2, a nie podľa § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku, nepostupoval v rozpore so zákonom. Je totiž nesporné, že sťažovateľ bol

v súdnom konaní úspešný iba čiastočne. Jeho prípad preto spĺňal podmienky stanovené

v hypotéze procesnej normy obsiahnutej v .

Citované ustanovenie priznáva konajúcemu súdu v prípade čiastočného úspechu

účastníka konania právo úvahy o spôsobe rozhodnutia o trovách konania. Úvaha je

obmedzená dvoma variantmi. Buď súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, alebo

žiadnemu z účastníkov konania neprizná právo na náhradu trov. Využitie jednej

z uvedených dvoch možností musí byť všeobecným súdom riadne odôvodnené a v takom

prípade môže do predmetnej úvahy ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by výsledok úvahy

bol výrazom svojvôle všeobecného súdu. V posudzovanom prípade ústavný súd takéto

skutočnosti už pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti vylúčil.

Ústavný súd tak nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne

skutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi rozhodnutím krajského súdu

a sťažovateľom označenými základnými právami, a preto jeho sťažnosť odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2011