Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 470/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 494/11 a jej prípisom

z 5. augusta 2011, ako aj rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -117

z 24. novembra 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -141

z 21. februára 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra

2011 doručená sťažnosť F. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 494/11 a jej prípisom

z 5. augusta 2011, ako aj rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-117 z 24. novembra 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -141 z 21. februára 2008.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ písomne 7. marca 2011 podal generálnej

prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku okresného súdu č. k.

-117 z 24. novembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.

-141 z 21. februára 2008. V uvedenom súdnom spore vystupuje sťažovateľ na

strane žalovaného a predmetom konania je zaplatenie sumy 164 684 Sk z titulu

bezdôvodného obohatenia sa sťažovateľa.

Podľa názoru sťažovateľa generálna prokuratúra porušila jeho „ústavné práva(...)

tým, že podanie nepredložila dovolaciemu súdu, aby ten rozhodol o zákonnom postupe

okresného a krajského súdu(...)“. Ďalšie porušenia svojich práv vidí sťažovateľ v tom, že

v konaní pred všeobecnými súdmi mu nebolo umožnené byť zastúpený ustanoveným

advokátom a súdy konali bez jeho prítomnosti aj napriek tomu, že sa z neúčasti na

pojednávaní riadne ospravedlnil.

3. Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Generálna prokuratúra porušuje Ústavu v článku 148 porušuje moje ústavné právo

na súdnu ochranu a inú právnu ochranu tým, že moje mimoriadne dovolanie nepredložila

dovolaciemu súdu. Moje mimoriadne dovolanie riadne nevyšetrila čím mi spôsobila

majetkovú ujmu vo výške 500 000 Sk, 63 000 Eur.

Preto žiadam Ústavný súd, aby rozsudky Krajského súdu a Okresného

súdu Prešov zrušil v celom rozsahu, vrátil vec späť na Okresný súd v Prešove,

prikázal Okresnému súdu v Prešove prideliť mi právneho zástupcu, na súdnu ochranu tak

ako to prikazuje a zabezpečil my Ústavný súd Ústavnú

ochranu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv

zaručených v a a práv zaručených v dohovoru

postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 494/11 a jej

prípisom z 5. augusta 2011 tým, že nevybavila náležitým spôsobom podnet sťažovateľa

v namietanej veci a nepodala mimoriadne dovolanie proti rozsudkom okresného súdu

a krajského súdu.

6. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní najprv zaoberal tou časťou sťažnosti,

ktorou sťažovateľ namietal porušenie práv, a to nevyužitím práva generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podať mimoriadne dovolanie proti

napadnutému rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu.

Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e

a nasl. . Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide

o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne

generálnemu prokurátorovi. To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by

bolo možné zahrnúť pod alebo , prípadne právo podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa stabilizovanej judikatúry na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo

právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe,

ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda

generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe

generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie.

Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho

dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana

(, , , , ), pretože nepatrí do

katalógu základných práv.

Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti

namietanému rozhodnutiu krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť

k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa, ústavný súd túto časť sťažnosti pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

7. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že zákonnou povinnosťou

generálnej prokuratúry bolo na podnet sťažovateľa primeraným spôsobom reagovať. Túto

povinnosť generálna prokuratúra splnila listom sp. zn. VI/2 Pz 494/11 z 5. augusta 2011,

v ktorom uviedla, že vo veci už márne uplynula zákonná lehota na prípadné podanie

mimoriadneho dovolania. Skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade

s predstavami sťažovateľa, však nemôže celkom zjavne zakladať porušenie jeho označených

základných práv.

8. Následne sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tou

časťou, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 2

(právo na právnu pomoc) a práva podľa . ods. 1 dohovoru (spravodlivé súdne

konania) rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu.

Sťažnosť v tejto časti ústavný súd považuje za oneskorene podanú.

Podľa zistení ústavného súdu napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 16 C 170/04-

117 z 24. novembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -141

z 21. februára 2008 nadobudol právoplatnosť 22. marca 2008.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené namietané

porušenie základného práva.

Lehota na podanie sťažnosti podľa začína plynúť dňom, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie

základného práva, t. j. v danom prípade od 22. marca 2008. Predmetná sťažnosť bola

sťažovateľom podaná osobne 8. septembra 2011, teda jednoznačne po uplynutí

dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Zo všetkých týchto dôvodov ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011