Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 470/2011
PDF · 158.59 KB
No categories available
II. ÚS 470/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 494/11 a jej prípisom
z 5. augusta 2011, ako aj rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 16 C 170/04-117
z 24. novembra 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7 Co 25/07-141
z 21. februára 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra
2011 doručená sťažnosť F. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 494/11 a jej prípisom
z 5. augusta 2011, ako aj rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k.
16 C 170/04-117 z 24. novembra 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Co 25/07-141 z 21. februára 2008.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ písomne 7. marca 2011 podal generálnej
prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku okresného súdu č. k.
16 C 170/04-117 z 24. novembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.
7 Co 25/07-141 z 21. februára 2008. V uvedenom súdnom spore vystupuje sťažovateľ na
strane žalovaného a predmetom konania je zaplatenie sumy 164 684 Sk z titulu
bezdôvodného obohatenia sa sťažovateľa.
Podľa názoru sťažovateľa generálna prokuratúra porušila jeho „ústavné práva(...)
tým, že podanie nepredložila dovolaciemu súdu, aby ten rozhodol o zákonnom postupe
okresného a krajského súdu(...)“. Ďalšie porušenia svojich práv vidí sťažovateľ v tom, že
v konaní pred všeobecnými súdmi mu nebolo umožnené byť zastúpený ustanoveným
advokátom a súdy konali bez jeho prítomnosti aj napriek tomu, že sa z neúčasti na
pojednávaní riadne ospravedlnil.
3. Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho
sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:
„Generálna prokuratúra porušuje Ústavu v článku 148 porušuje moje ústavné právo
na súdnu ochranu a inú právnu ochranu tým, že moje mimoriadne dovolanie nepredložila
dovolaciemu súdu. Moje mimoriadne dovolanie riadne nevyšetrila čím mi spôsobila
majetkovú ujmu vo výške 500 000 Sk, 63 000 Eur.
Preto žiadam Ústavný súd, aby rozsudky Krajského súdu 7Co/25/2007 a Okresného
súdu Prešov 16C 170/04 zrušil v celom rozsahu, vrátil vec späť na Okresný súd v Prešove,
prikázal Okresnému súdu v Prešove prideliť mi právneho zástupcu, na súdnu ochranu tak
ako to prikazuje Ústava Slovenskej republiky a zabezpečil my Ústavný súd Ústavnú
ochranu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv
zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 494/11 a jej
prípisom z 5. augusta 2011 tým, že nevybavila náležitým spôsobom podnet sťažovateľa
v namietanej veci a nepodala mimoriadne dovolanie proti rozsudkom okresného súdu
a krajského súdu.
6. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní najprv zaoberal tou časťou sťažnosti,
ktorou sťažovateľ namietal porušenie práv, a to nevyužitím práva generálneho prokurátora
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podať mimoriadne dovolanie proti
napadnutému rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu.
Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide
o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne
generálnemu prokurátorovi. To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by
bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1 alebo čl. 47 ods. 2 ústavy, prípadne právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Podľa stabilizovanej judikatúry na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo
právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe,
ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda
generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe
generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie.
Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho
dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana
(I. ÚS 19/01, I. ÚS 43/07, II. ÚS 176/03, II. ÚS 144/05, IV. ÚS 344/04), pretože nepatrí do
katalógu základných práv.
Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti
namietanému rozhodnutiu krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť
k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa, ústavný súd túto časť sťažnosti pri
predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti.
7. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že zákonnou povinnosťou
generálnej prokuratúry bolo na podnet sťažovateľa primeraným spôsobom reagovať. Túto
povinnosť generálna prokuratúra splnila listom sp. zn. VI/2 Pz 494/11 z 5. augusta 2011,
v ktorom uviedla, že vo veci už márne uplynula zákonná lehota na prípadné podanie
mimoriadneho dovolania. Skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade
s predstavami sťažovateľa, však nemôže celkom zjavne zakladať porušenie jeho označených
základných práv.
8. Následne sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tou
časťou, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 2
ústavy (právo na právnu pomoc) a práva podľa čl. 6. ods. 1 dohovoru (spravodlivé súdne
konania) rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu.
Sťažnosť v tejto časti ústavný súd považuje za oneskorene podanú.
Podľa zistení ústavného súdu napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 16 C 170/04-
117 z 24. novembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 7 Co 25/07-141
z 21. februára 2008 nadobudol právoplatnosť 22. marca 2008.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené namietané
porušenie základného práva.
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začína plynúť dňom, keď
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie
základného práva, t. j. v danom prípade od 22. marca 2008. Predmetná sťažnosť bola
sťažovateľom podaná osobne 8. septembra 2011, teda jednoznačne po uplynutí
dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.
Zo všetkých týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2011