Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 498/2011
PDF · 154.1 KB
No categories available
II. ÚS 498/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Mag. H. M., Rakúsko, zastúpeného advokátom Mgr. P. K.,
Ž., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 47 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin
v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 803/2009 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 CoD 6/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mag. H. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra
2011 telefaxom a 3. októbra 2011 poštou doručená sťažnosť Mag. H. M. (ďalej len
„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4
a čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 D 803/2009 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoD 6/2011.
Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol:
„Na Okresnom súde v Martine prebiehalo pod sp. zn. 17D/803/2009, Dnot 308/2009
dedičské konanie po neb. E. M., zomr. ..., naposledy bytom M.,, ktoré skončilo uznesením
zo dňa 25. 06. 2010, pričom na tomto uznesení bola, podľa môjho názoru v rozpore
so zákonom, vyznačená doložka právoplatnosti dňa 18. 08. 2010.
Uznesením OS Martin bolo rozhodnuté o všeobecnej cene majetku poručiteľky
čiastkou 28.533,00 € a zároveň bolo rozhodnuté, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. území Z., zapísaných na LV 3190 a to parcely č. 454/31, 454/52,
456/82, 456/83, 456/90, 456/91, pod B r.č. 5 v 1/3 nadobúdajú dedičia, t.j. R. T., a A. V.,
a ja sťažovateľ a to každý z nás v 1/9-tine vzhľadom k celku. ...
Uvedené rozhodnutie OS Martin mi nebolo doručené a o jeho existencii som sa
dozvedel až dňa 08. 09. 2010, kedy som uvedené rozhodnutie osobne prevzal na OS Martin
a následne som proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie som riadne zdôvodnil a následne som ho doplnil
podaním zo dňa 07. 01. 2011. Po predložení môjho odvolania nadriadenému súdu bolo toto
Krajským súdom odmietnuté ako podané oneskorene.
Mám zato že tak konaním odvolacieho aj prvostupňového súdu mi bola odňatá
možnosť konať pred súdom.
Poukazujem najmä na skutočnosť, že v súdnom spise sa nachádza doručenka zo dňa
29. 07. 2010, na ktorej sa však nenachádza môj podpis, čo je zrejmé z ostatných písomností
nachádzajúcich sa v spise a ktoré som podpisoval. Podpis na tejto doručenke nie je môj
a nepatrí ani žiadnej mne známej osobe. Preto je možné za dátum doručenia rozhodnutia
považovať až dátum, kedy som zásielku osobne prevzal na Okresnom súde v Martine, tak
ako som už uvádzal vo svojom odvolaní. Z tohto dôvodu nie je ani možné akceptovať
doložku právoplatnosti vyznačenú na napadnutom uznesení.
Týmito skutočnosťami sa odvolací súd vo svojom uznesení vôbec nezaoberá a naopak
tvrdí, že som s k týmto okolnostiam vo svojom odvolaní nezmieňoval. Takéto tvrdenie
odvolacieho súdu je v rozpore s odvolaciemu súdu predloženými podaniami. Skutočnosť, že
sa odvolací súd nevyporiadal s mojimi tvrdeniami a argumentami ohľadom doručovania
prvostupňového rozhodnutia poštovým doručovateľom v Rakúsku postihuje konanie vadou
podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP.
Rovnako chcem upozorniť na skutočnosť, že pojednávanie u notára a ako súdneho
komisára prejednávajúceho dedičstvo, ktoré sa konalo dňa 21. 05. 2010 bolo vykonané
v rozpore so zákonom. Na toto pojednávanie som nebol riadne predvolaný a predvolanie
bolo adresované na adresu v Českej republike, kde som sa v tom čase už viac ako 10 rokov
nezdržiaval ani nebýval. Táto skutočnosť bola napokon známa aj samotnému notárovi,
ktorý pojednávanie vykonal napriek tomu, že bol na uvedenú skutočnosť upozornený aj
zvyšnými dedičkami, ktoré priamo na pojednávaní uviedli aj moju aktuálnu adresu, kde ma
bolo možné zastihnúť.
Rovnako poukazujem na skutočnosť, že napriek tomu že je zrejmé, že nie som
občanom SR, hovorím po nemecky a zdržiavam sa mimo SR nebolo v konaní rešpektované
moje právo podľa § 18 OSP a zásielky mi boli doručované v slovenskom jazyku, ktorý
neovládam.“
Podľa názoru sťažovateľa:
„... takýmto postupom súdu mi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred
súdom a z dôvodu nesprávneho právneho názoru ohľadne podstatnej skutočnosti dôležitej
pre posúdenie veci, som bol vylúčený z realizácie svojich procesných práv a takýmto
postupom súdu boli porušené nielen ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ale aj
moje právo na súdnu ochranu v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy SR. ...
... za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia práva a príkaz na
ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľa, ale aj priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany porušovaných základných
práv mňa sťažovateľa. Z týchto dôvodov považujem za primerané finančné zadosťučinenie
sumu vo výške 3.300,00 EUR.“
Na základe uvádzaných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí
jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Základné práva sťažovateľa Mag. H. M. na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1, 4, 47 ods 4 Ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd postupom Krajského
súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. 7CoD/6/2011 a postupom OS Martin boli
porušené.
2. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie KS Žilina 7CoD/6/2011 zo dňa 28. 04. 2011
a OS Martin 17D/803/2009 zo dňa zo dňa 25. 06. 2010 a vec vracia na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd SR zakazuje Krajskému súdu v Žiline a Okresnému súdu v Martine
pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa Mag. H. M. v ďalšom
konaní a prikazuje ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľa
4. Sťažovateľovi Mag. H. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.300,00
EUR, ktoré sú mu Krajský súd v Žiline a Okresný súd v Martine povinní zaplatiť spoločne
a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia
5. Sťažovateľovi Mag. H. M. sa priznáva náhrada trov konania v sume uvedenej
v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú mu je Krajský súd v Žiline a Okresný súd
v Martine povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám Mgr. P. K., advokáta, Ž. do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Zo zapožičaného spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 D 803/2009
ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 26. augusta 2011 na krajskom súde dovolanie proti
uzneseniu krajského súdu sp. zn. 7 CoD 6/2011 z 28. apríla 2011, ktoré bolo 31. augusta
2011 postúpené okresnému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu dovolania sťažovateľa
vyplýva, že dôvody dovolania vrátane ťažiskovej právnej argumentácie sú identické
s dôvodmi uvedenými v sťažnosti podanej ústavnému súdu.
Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na
zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť
iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných
procesných noriem (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným
súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp
minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých
rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09,
II. ÚS 196/2010), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)
a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až po
rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za
zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj k tomu
aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer proti
Českej republike, sťažnosť č. 31419/04 alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť
č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. októbra 2011