Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 498/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mag. H. M., Rakúsko, zastúpeného advokátom Mgr. P. K.,

Ž., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 47 ods. 4

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mag. H. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra

2011 telefaxom a 3. októbra 2011 poštou doručená sťažnosť Mag. H. M. (ďalej len

„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4

a (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol:

„Na Okresnom súde v Martine prebiehalo pod sp. zn. ,

dedičské konanie po neb. E. M., zomr. ..., naposledy bytom M.,, ktoré skončilo uznesením

zo dňa 25. 06. 2010, pričom na tomto uznesení bola, podľa môjho názoru v rozpore

so zákonom, vyznačená doložka právoplatnosti dňa 18. 08. 2010.

Uznesením OS Martin bolo rozhodnuté o všeobecnej cene majetku poručiteľky

čiastkou 28.533,00 € a zároveň bolo rozhodnuté, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v kat. území Z., zapísaných na LV 3190 a to parcely č. 454/31, 454/52,

456/82, 456/83, 456/90, 456/91, pod B r.č. 5 v 1/3 nadobúdajú dedičia, t.j. R. T., a A. V.,

a ja sťažovateľ a to každý z nás v 1/9-tine vzhľadom k celku. ...

Uvedené rozhodnutie OS Martin mi nebolo doručené a o jeho existencii som sa

dozvedel až dňa 08. 09. 2010, kedy som uvedené rozhodnutie osobne prevzal na OS Martin

a následne som proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu

v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie som riadne zdôvodnil a následne som ho doplnil

podaním zo dňa 07. 01. 2011. Po predložení môjho odvolania nadriadenému súdu bolo toto

Krajským súdom odmietnuté ako podané oneskorene.

Mám zato že tak konaním odvolacieho aj prvostupňového súdu mi bola odňatá

možnosť konať pred súdom.

Poukazujem najmä na skutočnosť, že v súdnom spise sa nachádza doručenka zo dňa

29. 07. 2010, na ktorej sa však nenachádza môj podpis, čo je zrejmé z ostatných písomností

nachádzajúcich sa v spise a ktoré som podpisoval. Podpis na tejto doručenke nie je môj

a nepatrí ani žiadnej mne známej osobe. Preto je možné za dátum doručenia rozhodnutia

považovať až dátum, kedy som zásielku osobne prevzal na Okresnom súde v Martine, tak

ako som už uvádzal vo svojom odvolaní. Z tohto dôvodu nie je ani možné akceptovať

doložku právoplatnosti vyznačenú na napadnutom uznesení.

Týmito skutočnosťami sa odvolací súd vo svojom uznesení vôbec nezaoberá a naopak

tvrdí, že som s k týmto okolnostiam vo svojom odvolaní nezmieňoval. Takéto tvrdenie

odvolacieho súdu je v rozpore s odvolaciemu súdu predloženými podaniami. Skutočnosť, že

sa odvolací súd nevyporiadal s mojimi tvrdeniami a argumentami ohľadom doručovania

prvostupňového rozhodnutia poštovým doručovateľom v Rakúsku postihuje konanie vadou

podľa a .

Rovnako chcem upozorniť na skutočnosť, že pojednávanie u notára a ako súdneho

komisára prejednávajúceho dedičstvo, ktoré sa konalo dňa 21. 05. 2010 bolo vykonané

v rozpore so zákonom. Na toto pojednávanie som nebol riadne predvolaný a predvolanie

bolo adresované na adresu v Českej republike, kde som sa v tom čase už viac ako 10 rokov

nezdržiaval ani nebýval. Táto skutočnosť bola napokon známa aj samotnému notárovi,

ktorý pojednávanie vykonal napriek tomu, že bol na uvedenú skutočnosť upozornený aj

zvyšnými dedičkami, ktoré priamo na pojednávaní uviedli aj moju aktuálnu adresu, kde ma

bolo možné zastihnúť.

Rovnako poukazujem na skutočnosť, že napriek tomu že je zrejmé, že nie som

občanom SR, hovorím po nemecky a zdržiavam sa mimo SR nebolo v konaní rešpektované

moje právo podľa a zásielky mi boli doručované v slovenskom jazyku, ktorý

neovládam.“

Podľa názoru sťažovateľa:

„... takýmto postupom súdu mi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred

súdom a z dôvodu nesprávneho právneho názoru ohľadne podstatnej skutočnosti dôležitej

pre posúdenie veci, som bol vylúčený z realizácie svojich procesných práv a takýmto

postupom súdu boli porušené nielen ustanovenia , ale aj

moje právo na súdnu ochranu v zmysle SR. ...

... za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia práva a príkaz na

ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľa, ale aj priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany porušovaných základných

práv mňa sťažovateľa. Z týchto dôvodov považujem za primerané finančné zadosťučinenie

sumu vo výške 3.300,00 EUR.“

Na základe uvádzaných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa Mag. H. M. na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, 4, 47 ods 4 , ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd postupom Krajského

súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. a postupom OS Martin boli

porušené.

2. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie KS Žilina zo dňa 28. 04. 2011

a OS Martin zo dňa zo dňa 25. 06. 2010 a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd SR zakazuje Krajskému súdu v Žiline a Okresnému súdu v Martine

pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa Mag. H. M. v ďalšom

konaní a prikazuje ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľa

4. Sťažovateľovi Mag. H. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.300,00

EUR, ktoré sú mu Krajský súd v Žiline a Okresný súd v Martine povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia

5. Sťažovateľovi Mag. H. M. sa priznáva náhrada trov konania v sume uvedenej

v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú mu je Krajský súd v Žiline a Okresný súd

v Martine povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám Mgr. P. K., advokáta, Ž. do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zo zapožičaného spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn.

ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 26. augusta 2011 na krajskom súde dovolanie proti

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 28. apríla 2011, ktoré bolo 31. augusta

2011 postúpené okresnému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu dovolania sťažovateľa

vyplýva, že dôvody dovolania vrátane ťažiskovej právnej argumentácie sú identické

s dôvodmi uvedenými v sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na

zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť

iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných

procesných noriem ( v znení neskorších

predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným

súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až po

rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za

zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj k tomu

aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer proti

Českej republike, sťažnosť č. 31419/04 alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011