Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 425/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti I., a. s. v likvidácii, K., zastúpenej advokátom

JUDr. T. P., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 15. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti I., a. s. v likvidácii, o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2011 doručená sťažnosť (na výzvu ústavného súdu doplnená 22. septembra 2011)

spoločnosti I., a. s. v likvidácii (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. júna 2011.

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je žalobcom

v súdnom spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu (dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný

súd“) rozsudkom sp. zn. z 5. septembra 2007 (a dopĺňacím rozsudkom

z 10. marca 2008) žalobu sťažovateľky zamietol. O odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský

súd rozsudkom sp. zn. z 15. júna 2011 tak, že potvrdil „rozsudok

a dopĺňací rozsudok“.

3. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla:

„Za najväčšiu chybu odvolacieho konania okrem paušálneho prevzatia skutkových

a právnych konštatovaní prvostupňového súdu v jeho rozsudku považujeme odopretie –

nevykonanie výsluchu PaedDr. M. U. ako svedka za prítomnosti účastníkov konania.

Odvolací súd mal rozhodnúť v zmysle §-u 221, ods. 1 písm. f a h Občianskeho súdneho

poriadku, pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

a súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy...

Odvolací súd svojim právnym stanoviskom o nepotrebnosti vypočutia PaedDr. M. U.

ako svedka porušil závažným spôsobom viacero zásad súdneho procesu. Zásada ústnosti,

kontradiktórnosti, materiálnej pravdy, bezprostrednosti, zásada rovnosti účastníkov

konania. Akceptovanie týchto zásad prispieva k dôkladnejšiu zisteniu skutkového stavu ako

dôležitému predpokladu spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov

konania...

Namietaný rozsudok -300, 7206206321 zo dňa 15. 06. 2011

odvolacieho súdu v odôvodnení nereaguje na nami uplatnené námietky v odvolaní a tým

podľa vyššie uvedeného názoru nesplňuje požiadavky vyplývajúce z čl. 6, ods. 1 Dohovoru,

ani z SR, keďže nedostatočným a nepreskúmateľným spôsobom odôvodňuje

odmietnutie vypočutia navrhovaného svedka PaedDr. M. U. súdom.

Podstata odmietnutia nevykonania uvedeného dôkazného návrhu je oboma súdmi

odôvodňovaná, že nie je potrebné a efektívne ho vypočúvať...“

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo I. a. s. v likvidácii na súdnu ochranu podľa čl. 46, ods. 1

... a právo na spravodlivý súdny proces podľa , odd. 1 Dohovoru... rozsudkom

Krajského súdu... sp. zn. -300, 7206206321 zo dňa 15. 06. 2011 porušené

bolo.

2. Ústavný súd... zrušuje rozsudok Krajského súdu... sp. zn. -300,

7206206321 zo dňa 15. 06. 2011 a vec vracia Krajskému súdu... na ďalšie konanie.

3. I. a. s. v likvidácii priznáva trovy konania...“

5. Keďže sťažnosť sťažovateľky nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, ústavný

súd listom z 13. septembra 2011 vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov sťažnosti.

6. Sťažovateľka podaním z 22. septembra 2011 predložila ústavnému súdu

požadované písomnosti a oznámila, „... že proti rozsudku KS KE sme dňa 19. 08. 2011

podali dovolanie“, ktorého kópiu k predmetnému podaniu pripojila.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich.

9. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

10. Podstatou námietok sťažovateľky je najmä nevykonanie výsluchu ňou

navrhovaného svedka (bod 3), čo malo v konečnom dôsledku spôsobiť namietanú

neústavnosť rozhodnutí vo veci konajúcich všeobecných súdov.

11. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom dovolania (bod 6) doručeného

okresnému súdu 19. augusta 2011 konštatuje (vo vzťahu k posudzovanej sťažnosti, pozn.)

v zásade totožnosť argumentácie sťažovateľky produkovanej v dovolaní, ako aj v sťažnosti

podanej ústavnému súdu vrátane totožnosti návrhov na rozhodnutie (zrušenie rozsudku

krajského súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie).

12. Ak sa za tejto situácie sťažovateľka domáhala svojich práv jednak na Najvyššom

súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) (bod 6) a zároveň aj na ústavnom súde,

musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv,

ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať najvyšší súd.

13. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ), že

v prípade podania opravného prostriedku (odvolania či dovolania) a súbežne podanej

ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto

opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanie takejto

sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body

51, 53, 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04 a jeho body 47

a 48) napadnutému opravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).

14. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011