Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 356/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa o sťažnosti Mgr. R. S., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. D., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. R. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. R. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. R. S. trovy konania v sume

314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr.

A. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením sp. zn.

z 10. augusta 2011 na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. R. S. (ďalej len

„sťažovateľka“), v ktorej tvrdila, že postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

«Dňa 9.4.2008 sťažovateľka podala návrh označený ako „Žaloba za porušenie

zásady rovnakého zaobchádzania“ doplnený podaním zo dňa 11.12.2008, v ktorom sa

sťažovateľka domáhala svojich práv v zmysle ustanovenia ,,

Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon) titulom porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania so zamestnancami, rozviazania pracovného pomeru

a diskriminácie zamestnanca z dôvodu veku. ...

Dňa 3.12.2010 podala sťažovateľka sťažnosť u predsedníčky súdu na postup

Okresného súdu Bratislava I za porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Dňa 08.1.2011 bol sťažovateľke doručený list predsedníčky okresného súdu

č. Spr 2329/2010 zo dňa 16.12.2010, ktorým predsedníčka okresného súdu po preverení

spisu konštatovala, že sťažnosť je dôvodná, pretože konanie je v hodnotenom období

poznačené prieťahmi. Súčasne sa v liste predsedníčka okresného súdu ospravedlnila za

zistené prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I.

Základom pre podanie tejto ústavnej sťažnosti je skutočnosť, že Okresný súd

Bratislava I spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní a skutočnosť, že predmetné

konanie je v hodnotenom období poznačené prieťahmi, bola v konaní písomne uznaná...

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, máme za to, že vyše 2 ročnú nečinnosť

Okresného súdu Bratislava I nemožno v žiadnom prípade pripísať na vrub zložitosti

prerokovávanej veci.

Pokiaľ ide o kritérium správania sa sťažovateľky v predmetnom konaní, máme za to,

že neexistuje žiadna významná okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej

ťarchu, teda že doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním

sťažovateľky...

Z dôvodu neúmerne zdĺhavého postupu Okresného súdu Bratislava I trpí

sťažovateľka pocitmi márnosti a nespravodlivosti sprevádzajúcimi porušovanie jej

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov uvedomujúc si, že toto porušovanie

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné dostatočne

vykompenzovať len konštatovaním porušenia jej základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov. Naviac absentuje úkon súdu smerujúci k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza. ...

Vzhľadom na okolnosti danej veci sťažovateľka dospela k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a práva na rozhodnutie v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením

pre sťažovateľku. Ústavný súd by preto mal uznať za odôvodnené priznať sťažovateľke aj

finančné zadosťučinenie podľa , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

možno považovať za primerané, a to vo výške 15 000,- EUR (pätnásťtisíc eur) pre

sťažovateľku...

Postupom Okresného súdu Bratislava I v právnej veci vedenej pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľky, aby sa vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov zaručené v SR a právo na spravodlivé súdne

konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1/ Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. porušil

základné právo sťažovateľky Mgr. R. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2/ Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľke Mgr. R. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

15 000,-EUR (slovom pätnásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný jej

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Sťažovateľke Mgr. R. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

314,18 EUR vrátane DPH (slovom tristoštrnásť eur osemnásť eurocentov) na bankový účet

právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky podaním sp. zn.

Spr. 3129/2011 doručeným ústavnému súdu 17. októbra 2011 okrem oznámenia, že netrvá

na ústnom pojednávaní, uviedla:

„Dňa 09.04.2008 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľky: Mgr. R. S. ... proti odporcovi: Z. ... B. ... o porušenie zásady rovnakého

zaobchádzania. Dňa 29.10.2008 súd vydal uznesenie, ktorým navrhovateľku vyzval na

opravu a doplnenie vád návrhu. Dňa 11.12.2008 bolo súdu doručené doplňujúce podanie

navrhovateľky. Dňa 11.10.2010 súd predvolal účastníkov konania na termín pojednávania

dňa 02.12.2011. Dňa 11.10.2010 súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie

konania. Dňa 18.08.2010 výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh.

Dňa 23.09.2010 bol zaplatený súdny poplatok za návrh. Dňa 02.12.2010 súd

upovedomil účastníkov konania o odročení a zrušení pojednávania zo dňa 02.12.2010 na

neurčito. Dňa 02.12.2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na termín dňa

03.03.2011 z dôvodu PN zákonného sudcu. Dňa 02.12.2010 bolo súdu doručené vyjadrenie

odporcu k návrhu na začatie konania. Dňa 13.12.2010 súd predvolal účastníkov konania na

termín pojednávania dňa 03.03.2011. Dňa 03.03.2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na

ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh zamietol. Dňa 21.04.2011 bolo súdu

doručené odvolanie voči rozsudku č.k. -40 zo dňa 03.03.2011. Dňa 04.05.2011

súd zaslal odporcovi odvolanie navrhovateľky. Dňa 13.06.2011 bolo súdu doručené

vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľky. Vyjadrenie odporcu bolo navrhovateľke

doručené dňa 20.07.2011. Dňa 08.09.2011 súd vydal uznesenie, ktorým navrhovateľke

uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Z vyjadrenia zákonnej sudkyne som zistila, že predmetná vec do oddelenia

24C napadla dňa 09.04.2008 a dňa 10.02.2009 jej bol spis predložený na konanie. V danom

prípade nejde o vec s osobitnou rýchlosťou konania ani s výnimočnou rýchlosťou konania

a pred uvedenou vecou v tom čase bolo v oddelení cca 370 vecí. Vzhľadom na neprimeraný

počet pridelených vecí (cca 500) nebolo možné vybavovať veci plynulo, bez zbytočných

prieťahov. Na túto skutočnosť bola predsedníčka súdu podľa ust. § 30 ods. 4 zákona

č. upozornená.

Predmetné konanie na tunajšom súde je poznačené prieťahmi, čo možno považovať

v danej veci za objektívny prieťah. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia, resp.

jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania

garantovaného v SR mám za to, že predmetné konanie je poznačené

zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom

na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu

doručené 11. októbra 2011, uviedla, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na súhlasné vyjadrenia predsedníčky okresného súdu a právnej

zástupkyne sťažovateľky ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka v sťažnosti bez toho, aby bližšie označila úseky konania okresného

súdu, v ktorých podľa nej okresný súd nekonal plynule, tvrdila, že v označenom konaní

okresný súd nekonal bez zbytočných prieťahov, čím porušil jej základné právo zaručené

v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov, ako aj právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd konštatuje, že konanie, predmetom

ktorého je „porušenie zásady rovnakého zaobchádzania“, nemožno z faktického ani

právneho hľadiska považovať za zložitú vec.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľkin návrh na začatie konania, ktorý doručila okresnému súdu

9. apríla 2008, nemal všetky zákonom predpísané náležitosti a konajúci súd ju na

odstránenie nedostatkov podania musel vyzývať. Súdny poplatok za návrh zaplatila až skoro

2 roky po podaní žaloby (23. septembra 2010). Tieto skutočnosti, hoci nie rozhodujúcou

mierou, ale predsa prispeli k predlžovaniu konania. Od účastníka konania, ktorý má záujem

na rýchlom rozhodnutí sporu, sa podľa názoru ústavného súdu očakáva väčšia aktivita, akú

prejavila sťažovateľka. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že okresný súd v konečnom

dôsledku uznal, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, ktorú podala predsedníčke

okresného súdu 3. decembra 2010, je dôvodná.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu

konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

konania v primeranom čase (podobne , , ).

Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie je poznačené niekoľkými kratšími

úsekmi, v ktorých okresný súd nekonal plynule (napríklad na odstránenie nedostatkov

návrhu sťažovateľku vyzval až 5 mesiacov po doručení žaloby), avšak až dva roky trvalo

okresnému súdu, aby žalobu sťažovateľky doručil na vyjadrenie žalovanému. Prvé

pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po troch rokoch od podania žaloby. Rozsudkom

z 3. marca 2011 bolo vo veci meritórne rozhodnuté (súd návrh sťažovateľky zamietol),

po podaní odvolania sťažovateľkou však konanie pokračuje. V čase rozhodovania

o sťažnosti sa vec stále nachádzala na okresnom súde, preto ústavný súd podľa ustanovenia

prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej

konal bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou

okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

podľa , ako aj práva podľa dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €

odôvodňujúc svoju žiadosť „pocitmi neistoty, krivdy, úzkosti a poníženia, vyplývajúce zo

situácie, keď súd plynule nekoná...“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo

k zbytočným prieťahom, faktickú zložitosť veci, ako aj správanie sťažovateľky ako

účastníčky konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € primerané.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľke, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. A. D.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka žiadala, aby jej boli

uhradené trovy konania súvisiace s jej právnym zastupovaním v konaní pred ústavným

súdom v sume 314,18 €. Keďže požadovaná suma neprekračovala sumu vypočítanú podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania v sume, v akej ju požadovala.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011