Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 525/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia K., P., zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prijímanie informácií

podľa a 2 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým neumožnil

vyhotovenie zvukového záznamu o priebehu ústneho pojednávania konaného 4. apríla 2011,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2011

faxom a 2. júna 2011 poštou doručená sťažnosť občianskeho združenia K., P. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prijímanie informácií podľa

a 2 (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcie ochrany prírody

a tvorby krajiny, odboru výkonu štátnej správy (ďalej len „ministerstvo“ alebo „konajúci

správny orgán“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“) neumožnením vyhotovenia zvukového záznamu o priebehu ústneho pojednávania

konaného 4. apríla 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Ministerstvo životného prostredia SR

vedie pod spisovou značkou 3950/2011 - 2.2 konanie o žiadosti žiadateľa L., š.p. Odštepný

závod B. o udelení súhlasov a výnimiek podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny (ZOPK).

Sťažovateľ je účastníkom tohto konania ako občianske združenie zaoberajúce sa

ochranou životného prostredia. Na deň 4.4.2011 nariadil odporca v predmetnej veci ústne

pojednávanie.

Na toto ústne pojednávanie prizval okrem iného sťažovateľa, ktorý sa na ňom

zúčastnil zastúpený štatutárnym orgánom Mgr. J. S. Na tomto ústnom pojednávaní Mgr. J.

S. mal v úmysle zaznamenať si jeho priebeh zhotovením zvukového záznamu. Zamestnanec

správneho orgánu – odporcu, ktorý viedol pojednávanie, upozornil Mgr. J. S., aby konanie

nenahrával. Mgr. J. S. oznámil správnemu orgánu – odporcovi, že možnosť vyhotoviť

nahrávku považuje za právo účastníka konania. Vzhľadom na to, že správny orgán vyjadril

jednoznačné stanovisko o tom, že Mgr. J. S. v priebehu ústneho pojednávania nemá

nahrávať, Mgr. J. S. opustil pojednávanie.

Po uplynutí určitého času, asi tridsiatich minút, sa Mgr. J. S. na ústne pojednávanie

vrátil a opätovne sa pokúsil jeho priebeh nahrávať. V tejto situácii správny orgán –

odporca ústne pojednávanie prerušil a stanovil nový termín ústneho pojednávania.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

„Postupom odporcu na ústnom pojednávaní konanom dňa 4.4.2011 bolo porušené

právo sťažovateľa na prijímanie a rozširovanie informácií zakotvené v

SR a právo slobodne vyhľadávať a prijímať informácie zakotvené v článku 26 ods. 2

SR, a právo na slobodu prejavu zakotvené v čl. 10 ods. 1 vety druhej Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Ako je zrejmé z ustanovení SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, právo na informácie zahŕňa právo tieto informácie slobodne prijímať

akýmkoľvek spôsobom.

V predmetnej veci sťažovateľovi ako účastníkovi konania prislúcha právo

zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní, a teda vlastnými zmyslami prijímať informácie,

ktoré sú predmetom ústneho pojednávania.

Ako vyplýva z ust § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania má právo

nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov.

Z ust. § 22 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán je povinný spísať

o ústnom pojednávaní zápisnicu.

Z citovaných ustanovení právneho predpisu – Správneho poriadku vyplýva..., že

účastník konania má právo prijímať informácie, ktoré sú predmetom ústneho pojednávania.

Z práva účastníka byť na ústnom pojednávaní a vnímať jeho priebeh svojimi zmyslami

nemožno vyvodiť, že by tieto informácie, ktoré sa mu zdajú známe účasťou na ústnom

pojednávaní nemohli byť predmetom zaznamenávania na zvukový záznam, aby sa s nimi

mohol oboznámiť aj v inom čase. Navyše pokiaľ má účastník konania právo oboznámiť sa

so zápisnicou o ústnom pojednávaní a z tejto zápisnice si dať vyhotoviť kópiu, neexistuje

potom žiaden legitímny dôvod, bez ohľadu na neverejnosť pojednávania, aby tá osoba,

ktorá sa má právo oboznámiť s obsahom ústneho pojednávania či už svojou prítomnosťou

na ňom alebo zo zápisnice o ústnom pojednávaní, nemohla informácie – priebeh ústneho

pojednávania zaznamenávať na zvukový záznam. ...

V predmetnej veci správny orgán – odporca odvodzoval svoje rozhodnutie neumožniť

sťažovateľovi zaznamenávať priebeh ústneho pojednávania na zvukový záznam nesúhlasom

jedného z účastníkov konania. Zákon (Správny poriadok) však neumožňuje odoprieť právo

na prijímanie informácii nahrávaním na zvukový záznam jednému z účastníkov pre nesúhlas

iného účastníka, rovnako ako by nemohol odoprieť účasť na takomto pojednávaní jednému

z účastníkov pre nesúhlas iného účastníka. ...

Sťažovateľ je presvedčený, že význam porušovaného práva odôvodňuje priznanie

finančného zadosťučinenia vo výške 1000 Eur. možnosť takéhoto postupu vyplýva

zo skutočnosti, že ústne pojednávanie naradené na deň 4.4.2011 bolo zmarené odporcom

práve v dôsledku porušenia práv sťažovateľa. Odporca odmietol vykonať nariadený úkon

v správnom konaní len z dôvodu, že nebol ochotný akceptovať realizáciu základného práva

účastníka konania.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa občianskeho združenia K.

- na informácie zakotvené v SR,

- na slobodné prijímanie informácií zakotveného v SR

- a právo na slobodu prejavu vrátane práva prijímať informácie zakotveného v čl.10 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo neumožnením zaznamenávať

priebeh ústneho pojednávania konaného dňa 4.4.2011 vo veci vedenej na Ministerstve

životného prostredia SR , Sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny, odbor výkonu štátnej

správy vo veci sp. zn 3950/2011-2.2 štatutárnemu orgánu sťažovateľa Ministerstvom

životného prostredia SR porušené.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi občianskemu združeniu K. všetky trovy

tohto konania.“

Zo súvisiaceho spisu ministerstva životného prostredia vedeného pod sp. zn.

3950/2011-2.2, ktorého kópiu si ústavný súd zadovážil, vyplynulo, že predmetom tohto

konania je žiadosť štátneho podniku L., Odštepný závod B. (ďalej len „žiadateľ“),

o udelenie súhlasu podľa o ochrane prírody

a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon

o ochrane prírody a krajiny“) na pozemnú aplikáciu chemických látok v Národnom parku

(ďalej len „NP“) Nízke Tatry, NP Slovenský raj a NP Muránska planina a o udelenie

výnimky z § 35 ods. 1 písm. a) až d) citovaného zákona.

Ministerstvo upovedomilo o začatí konania občianske združenia (okrem iných aj

sťažovateľa), ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny a ktoré požiadali

v zmysle , aby boli písomne upovedomené o začatých

správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny podľa

tohto zákona.

Sťažovateľ 8. marca 2011 doručil ministerstvu podanie, v ktorom sa domáhal

postavenia účastníka konania v súlade s ustanovením

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), pretože

rozhodnutím vydaným v predmetnom konaní môžu byť dotknuté práva a právom chránené

záujmy sťažovateľa. Ministerstvo rozhodnutím z 30. marca 2011 nepriznalo sťažovateľovi

postavenie účastníka konania, keď dospelo k záveru, že nie sú splnené podmienky

ustanovené v § 14 Správneho poriadku, pričom takéto postavenie nie je možné vyvodiť ani

zo Sťažovateľ môže mať v označenom konaní len postavenie

zúčastnenej osoby v súlade s ustanovením Proti

rozhodnutiu ministerstva o nepriznaní postavenia účastníka v označenom konaní podal

sťažovateľ rozklad, ktorému ministerstvo rozhodnutím z 26. apríla 2011 v rámci

autoremedúry vyhovelo a napadnuté rozhodnutie ministerstva zrušilo.

V namietanom konaní ministerstvo nariadilo ústne pojednávanie na 4. apríl 2011, na

ktoré bol predvolaný ako účastník konania aj sťažovateľ. Sťažovateľ, konajúci na ústnom

pojednávaní prostredníctvom štatutárneho orgánu Mgr. J. S., mal v úmysle zaznamenať si

jeho priebeh vyhotovením zvukového záznamu. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní

uskutočneného 4. apríla 2011 vyplynul takýto priebeh konania:

„Prítomní predložili potrebné splnomocnenia, doklady oprávňujúce na účasť na

konaní. Zástupkyňa N. pre Sad Janka Kráľa, E. P. nemala u seba potrebné doklady.

Opustila konanie a odišla pre doklady. Správny orgán upozornil, že konanie je neverejné

a vyzval predstaviteľa K., Mgr. J. S., aby konanie nenahrával. Účastník konania L. Š.p

s nahrávaním nesúhlasil. Mgr. J. S. oznámil, že sa ústneho pojednávania bez možnosti

nahrávať pojednávanie nezúčastní. Možnosť vyhotoviť nahrávku považuje za právo

účastníka konania. V prípade, že mu nahrávanie nebude umožnené, požiada o vytýčenie

nového pojednávania s možnosťou nahrávania. Opustil miestnosť konania.

Za cca 30 min. sa Mgr. J. S. a E. P. vrátili na pojednávanie a trvali na nahrávaní

ústneho konania. Nakoľko účastník konania – L. Š.p. nesúhlasili, ústne konanie sme

prerušili. Pani E. P. poznamenala, že sú na pojednávaní dvaja zástupcovia verejnosti

a ostatní účastníci sú zástupcovia štátnych organizácii.

...

Na záver sa prítomní dohodli na termíne nového ústneho pojednávania na 11.4.2011

o 10.00 h. na Š., B.“

Ministerstvo ako konajúci správny orgán po prerušení ústneho pojednávania listom

z 5. apríla 2011 požiadalo odbor právnych služieb a odvolacích konaní ministerstva (ďalej

len „právny odbor“) o stanovisko k možnosti nahrávania priebehu ústneho pojednávania

účastníkmi konania. V stanovisku právneho odboru z 8. apríla 2011 sa okrem iného uvádza:

„Odbor právnych služieb a odvolacích konaní sa stotožňuje s názorom uvedeným

v stanovisku Konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre aplikáciu

správneho poriadku zo dňa 16. januára 2003, v zmysle ktorého je účastník konania

oprávnený vyhotovovať si zvukový záznam z priebehu ústneho pojednávania. ... Zastávame

názor, že na oprávnení účastníka konania vyhotovovať si zvukový záznam nemení nič ani

prípadný nesúhlas ostatných účastníkov, resp. zúčastnených osôb (berúc ho úvahy

skutočnosť, že správnemu orgánu nie je daná kompetencia o tom rozhodnúť).“

Ústne pojednávanie zvolané na 11. apríl 2011 bolo 8. apríla 2011 zrušené z dôvodu

účastníkmi konania podaných námietok zaujatosti proti zamestnancom ministerstva

konajúcim v označenom konaní. Po tom, čo bolo rozhodnuté vo veci podaných námietok,

ktoré rozhodnutia potvrdili nezaujatosť zamestnancov konajúceho správneho orgánu,

ministerstvo nariadilo ústne pojednávanie na 18. apríl 2011, na ktoré predvolalo aj

sťažovateľa. Zo zápisnice z ústneho pojednávania uskutočneného 18. apríla 2011 vyplýva,

že Mgr. J. S., ktorý na pojednávaní konal v mene sťažovateľa, bolo umožnené nahrávať

priebeh ústneho pojednávania zvukovým záznamovým zariadením, a to aj napriek

nesúhlasu žiadateľa s nahrávaním. V zápisnici z ústneho pojednávania sa v tejto súvislosti

uvádza:

„... správny orgán v zmysle usmernenia odboru právnych služieb MŽP SR povoľuje

nahrávanie tohto správneho konania účastníkovi konania K. Mgr. J. S., pre jeho vlastné

potreby.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prijímanie

informácií podľa a 2 a práva podľa dohovoru postupom

ministerstva v namietanom konaní, ktorým sťažovateľovi neumožnilo vyhotovenie

zvukového záznamu o priebehu ústneho pojednávania konaného 4. apríla 2011.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní

o sťažnosti podľa prislúcha právomoc ústavnému súdu zaoberať sa

porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto

právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ). Podstatou účinnej

ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má

fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo

slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť stav, v ktorom vidí

porušenie svojich základných práv alebo slobôd (, ).

Uvedený záver potvrdzuje aj , podľa ktorého

sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa (ďalej len „OSP“) v občianskom

súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo vzťahu k namietanému nezákonnému

postupu ministerstva ako orgánu verejnej správy je na základe návrhu sťažovateľa

oprávnený rozhodnúť v rámci správneho súdnictva všeobecný súd. Túto právomoc

všeobecného súdu nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom (mutatis mutandis

).

a vylučujú, aby si sťažovateľ vyberal spôsob ochrany

svojho základného práva a orgán, pred ktorým ho uplatní, čo je vyjadrené princípom

subsidiarity právomoci ústavného súdu. Princíp subsidiarity je v prípade sťažovateľa aj

v dôsledku účinnosti o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) rozšírený aj na ochranu základného

práva podľa a 2 a práva podľa dohovoru v konaní pred

orgánom verejnej správy a súdom vykonávajúcim svoju právomoc v správnom súdnictve

(m. m. ).

Je v právomoci správneho súdu preskúmať napadnutý postup ministerstva

a rozhodnúť o tom, či bol, alebo nebol v súlade s platným právnym poriadkom vrátane jeho

časti, v ktorej je upravené a konkretizované základné právo na informácie, ktorého

porušenie sťažovateľ namieta. Takáto právomoc správneho súdnictva vylučuje právomoc

ústavného súdu (princíp subsidiarity). Sťažovateľ tiež nevyužil účinné právne možnosti

ochrany svojho základného práva na informácie aj podľa zákona o slobode informácií

a rozhodol sa požiadať o ochranu svojich práv priamo ústavný súd. Takýto postup však

a nepripúšťajú.

Podľa § 1 zákona o slobode informácií tento zákon upravuje podmienky, postup

a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný

aj , ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo

sa týka účelu zákona o slobode informácií, chrániť aj reálne uplatnenie .

Navyše, ako to vyplýva zo skutkových okolností prípadu sťažovateľa, po prerušení

ústneho pojednávania uskutočneného 4. apríla 2011 na novom ústnom pojednávaní, ktoré sa

uskutočnilo 18. apríla 2011, bolo sťažovateľovi umožnené realizovať právo na prijímanie

informácií zvoleným spôsobom, teda vyhotovením zvukového záznamu. Sťažovateľ sa tak

domohol ochrany ním označených práv, ktorých porušenie namietal, priamo v konaní pred

správnym orgánom, resp. ministerstvo ako konajúci správny orgán samo zjednalo nápravu

namietaného porušenia označených práv sťažovateľa. Uvedený stav preto vylučuje

duplicitné poskytnutie ochrany aj zo strany ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľa

uplatnenými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011