Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 488/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., s. r. o., S., zastúpenej

spoločnosťou N., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. D. N.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -143 z 30.

septembra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej spoločnosťou N., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

Mgr. D. N., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -143 z 30. septembra 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že obchodná spoločnosť CH., a. s., S. (ďalej

len „navrhovateľka“), sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom

(ďalej len „okresný súd“) 19. júla 2010 domáhala nariadenia predbežného opatrenia proti

sťažovateľke ako odporkyni v 1. rade spočívajúceho v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami

zapísanými na LV č. 4377, katastrálne územie S., podrobne špecifikovanými v predmetnom

návrhu, ako aj proti obchodnej spoločnosti CH., a. s., S. (ďalej len „odporkyňa v 2. rade“),

spočívajúceho v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 6372,

katastrálne územie S., podrobne špecifikovanými v predmetnom návrhu. Vec bola

okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. . Následne žalobou doručenou

okresnému súdu 29. júla 2010 sa navrhovateľka domáhala proti odporcom určenia

vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 2104/10852 k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. 4377 a LV č. 6372, katastrálne územie S. Konanie v uvedenej veci je

vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením sp. zn. z 18. augusta 2010 návrhu

navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a sťažovateľke, ako aj

odporkyni v 2. rade zakázal, aby v ňom označené nehnuteľnosti predali, darovali, vložili

ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudzili alebo

zaťažili právami tretích osôb.

Podľa sťažovateľky „konajúci súd tak učinil“ z týchto dôvodov:

„Dňa 25. 5. 2001 spoločnosť T., a. s. (v súčasnosti CH., a. s.) uzatvorila so

spoločnosťou S., a. s. (v súčasnosti S., a. s.) kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudla

spoločnosť T., a. s. menšinový spoluvlastnícky podiel vo výške 2104/10852 na nehnuteľnosti

2

- parc. č. 1167/1 o výmere 10852 m, zastavané plochy, k. ú. S. a budovu výrobnú halu

postavenú na parcele č. 1167/1, k. ú. S. Navrhovateľ bol ako vlastník v podiele 2104/10852

zapísaný aj na LV č. 5306 pre k. ú. S... Väčšinovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností

zostala spoločnosť S., a. s., S. v podiele 8748/10852.

Dňa 22. 11. 2001 bol na spoločnosť S., a. s. (pôvodne S., a. s.) vyhlásený konkurz,

pričom správca konkurznej podstaty zahrnul do konkurznej podstaty aj menšinový

spoluvlastnícky podiel k horeuvedeným Nehnuteľnostiam, ktorý ešte pred vyhlásením

konkurzu predala spoločnosť navrhovateľovi spornou kúpnou zmluvou zo dňa 25. 5. 2001.

Ohľadne tohto postupu správcu je na základe podaného dovolania zo strany navrhovateľa

vedené súdne konanie, ktorým sa navrhovateľ domáha vylúčenia uvedených Nehnuteľností

(menšinového spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam) z konkurznej podstaty. Toto

súdne konanie doposiaľ právoplatne skončené nie je.

Medzičasom správca konkurznej podstaty S., a. s. previedol Nehnuteľnosti na

spoločnosť D., a. s., tá následne previedla spoluvlastnícky podiel 8748/10852 k

Nehnuteľnostiam na sťažovateľa.

Následne Geometrickým plánom vypracovaným Ing. R. B. dňa 14. 2. 2009 dňa 14. 2.

2009 došlo k rozčleneniu parcely č. 1167/1, k. ú. S. a časť ako parcelu č. 1167/14 k. ú. S.

vrátane stavby na tejto parcele previedol sťažovateľ na odporcu 2/.

Dňa 29. 07. 2010 podal navrhovateľ na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom návrh

voči sťažovateľovi ako aj odporcovi 2/, ktorým sa domáha určenia, že je vlastníkom

horeuvedených nehnuteľností (pôvodnej parcely č. 1167/1 k. ú. S. a stavieb na nej sa

nachádzajúcich).“

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala sťažovateľka odvolanie. V odvolaní

namietala, že

„- ... absentujú základné predpoklady pre jeho vydanie, a že vydané predbežné

opatrenie je neprimerané a zasahuje do nespochybniteľného vlastníckeho práva

sťažovateľa,

- ... konajúci súd neskúmal či existujú dôkazy o skutočnostiach, ktoré navrhovateľ

uvádzal v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zdôraznil, že nemá záujem

uskutočňovať ďalšie prevody predmetných nehnuteľností až do právoplatného vyriešenia

súdneho sporu a dobrovoľne doručil Správe katastra späťvzatie návrhu na vklad Kúpnej

zmluvy zo dňa 30. 6. 2010 po tom, čo sa dozvedel o podanom dovolaní zo strany

navrhovateľa,

- ... Predbežným opatrením súd zakázal sťažovateľovi nakladať s Nehnuteľnosťami

ako celkom i napriek tomu, že predmetným návrhom na určenie vlastníctva sa navrhovateľ

domáha určenia iba spoluvlastníckeho podielu. Sťažovateľ je tak obmedzený aj v nakladaní

so svojim podielom, ktorý nie je žiadnou skutočnosťou spochybnený.“.

Krajský súd namietaným uznesením o odvolaní sťažovateľky rozhodol tak, že

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľka namieta, že krajský súd sa s jej argumentáciou uvedenou v odvolaní

voči nariadeniu predbežného opatrenia vôbec nevysporiadal, „iba jednoducho skonštatoval,

že je nesporné, že došlo k viacerým prevodom nehnuteľností, ku ktorým vedie vlastnícke

právo navrhovateľa a vzťahy medzi účastníkmi sú neprehľadné a komplikované a sťažovateľ

podľa súdu nepreukázal, či k rozdeleniu pôvodnej parcely č. 1167/1 k. ú. S. a stavieb na nej

stojacich dal súhlas aj navrhovateľ v zmysle . Odvolaciemu

súdu sa javí, že sťažovateľ konal svojvoľne a nesledoval uzavretie dohody o zrušení

spoluvlastníctva s navrhovateľom, preto správne postupoval súd prvého stupňa, keď

konštatoval, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, lebo sa ním

zamedzia ďalšie prevody.“.

Sťažovateľka tvrdí, že uznesením krajského súdu č. k. -143

z 30. septembra 2010, ktorým tento súd potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 18. augusta 2010, boli porušené jej základné práva podľa čl. 20 a čl. 46

ods. 1 a právo podľa dohovoru, pretože

„* závery krajského súdu v predmetnej veci je možné kvalifikovať ako zjavne

neodôvodnené a arbitrárne vyúsťujúce k porušenie vyššie označených práv,

* z napadaného Uznesenia Krajského súdu vyplýva jednostrannosť, ktorá zakladá

svojvôľu a taký výklad na vec sa vzťahujúcich právnych aktov, ktorý do istej miery znamená

popretie ich podstaty a zmyslu. Uvedenú jednostrannosť je potrebné vnímať aj pri

odôvodnení uznesenia krajského súdu, keď sa v ňom krajský súd aj napriek závažnosti

predmetu súdneho sporu - obmedzenie vlastníckeho práva - nevysporiadal so všetkými

podstatnými námietkami sťažovateľa, neprihliadal na jeho argumentáciu obsiahnutú

v odvolaní a zreteľne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

* krajský súd neposúdil vec s ohľadom na dôsledky zákazu nakladania s

predmetnými nehnuteľnosťami v celom ich rozsahu a vydaním rozhodnutia prekročil tak

primeranú mieru ochrany práv navrhovateľa a únosný rámec miery zásahu do vlastníckeho

práva sťažovateľa.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na

ďalšie konanie a následne nálezom o nej takto rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -143 zo dňa

30. septembra 2010 o potvrdení uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,

č. k. -105 zo dňa 18. augusta 2010 bolo porušené základné právo

sťažovateľa zakotvené v , v a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -143 zo dňa 30. septembra 2010 o potvrdení uznesenia Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. -105 zo dňa 18. augusta 2010 a vec

vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo

výške 10.000,- eur (slovom desaťtisíc eur) na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa za

zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 314,18 EUR /za dva úkony

právnej služby po 157,09 EUR (123,50 EUR + režijný paušál 7,41 EUR + 20 % DPH)/ na

účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru uznesením

krajského súdu č. k. -143 z 30. septembra 2010, ktorým tento súd potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa z 18. augusta 2010 o nariadení predbežného opatrenia; týmto

predbežným opatrením bolo sťažovateľke zakázané nakladať s nehnuteľnosťami vedenými

na LV č. 4377 v kat. území S.

Sťažovateľka zároveň ústavnému súdu oznámila, že v predmetnej veci podala tiež

okresnému súdu návrh na zrušenie predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv,

porušenie ktorých sťažovateľka namieta, neposkytujú všeobecné súdy na základe

sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov, prostredníctvom ktorých možno

zabezpečiť účinnú ochranu týchto práv. Rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia

vydaným v občianskoprávnom konaní nepochybne môže všeobecný súd porušiť základné

právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, takéto porušenie sa môže však stať

predmetom konania o sťažnosti podľa len vtedy, ak by mu nebolo

možné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy

dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal predovšetkým

právnou povahou inštitútu predbežného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych

prostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, na koho sa takéto predbežné opatrenie vzťahuje,

domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo slobôd.

Z tohto hľadiska bolo v danom prípade podstatné aj to, že sťažnosť smerovala proti

rozhodnutiu krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na predbežné

opatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

(, , ).

Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie,

ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím

konania alebo v konaní o veci samej ( a nasl. a ), resp. ktoré nemožno

napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v

v spojitosti s predbežnými opatreniami. Sťažovateľka (podobne ako hociktorý iný účastník

občianskeho súdneho konania) musí byť pripravená na to, že pomery účastníkov konania sa

môžu dočasne upraviť predbežným opatrením. Tento účel predbežného opatrenia sa

dosahuje bez ujmy na práve na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú rozsudkom

všeobecného súdu vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia podľa názoru

ústavného súdu nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu

právam, ktorých porušenie sťažovateľka namieta. Sťažovateľka je zároveň tiež oprávnená

navrhnúť (domáhať sa) aj zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa jej názoru pominuli

alebo vôbec neexistovali dôvody jeho nariadenia. Táto možnosť vyplýva priamo zo zákona

[ (, , )].

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že v predmetnej veci podala zároveň so

sťažnosťou podľa adresovanou ústavnému súdu aj návrh na zrušenie

predbežného opatrenia podľa , v ktorom uplatnila argumentáciu

porovnateľnú s argumentáciou uplatnenou v sťažnosti doručenej ústavnému súdu.

Ústavný súd z vyžiadaných spisov okresného súdu sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. zistil, že okresný súd vo veci návrhu sťažovateľky na

zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením okresného súdu sp. zn.

z 18. augusta 2010 v spojení s uznesením krajského súdu

č. k. -143 z 30. septembra 2010 medzičasom opätovne preskúmal

podmienky, za ktorých bolo nariadené predbežné opatrenie, a to z hľadiska podmienok, za

akých súd zruší (môže zrušiť) predbežné opatrenie. Na tomto základe okresný súd

uznesením sp. zn. z 25. marca 2011 predmetný návrh sťažovateľky zamietol,

čo odôvodnil tým, že neboli naplnené predpoklady na zrušenie predbežného opatrenia,

ktorým bolo sťažovateľke zakázané nakladať s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. 4377

v kat. území S.

Ústavný súd zistil, že predmetné uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľke

doručené 1. apríla 2011, ktorá proti nemu nepodala odvolanie, aj keď jej to zákon

umožňoval. Predmetné uznesenie okresného súdu v dôsledku toho nadobudlo právoplatnosť

19. apríla 2011.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

k záveru, že sťažovateľka mala s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinný právny prostriedok na dosiahnutie nápravy

základných práv, porušenie ktorých v konaní pred ústavným súdom namieta. Týmto

účinným právnym prostriedkom bol v danom prípade návrh na zrušenie predbežného

opatrenia podľa , ktorý sťažovateľka aj využila, hoci neúspešne.

Sťažovateľka ale nevyužila ďalší opravný prostriedok, ktorý mala k dispozícii v rámci

všeobecného súdnictva – odvolanie proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 25. marca 2011, o ktorom by bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní vylučuje v danom prípade právomoc

ústavného súdu.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2011