Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 483/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra

2011 doručená sťažnosť MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Konanie o ochranu vlastníckych práv na Okresnom súde Humenné vedené pod

sp. zn. , pôvodne vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.

, bolo uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. 1. 2006 prikázané

na ďalšie konanie Okresnému súdu Humenné, pričom toto konanie nie je právoplatne

skončené.

Dňa 9. 2. 2006 bolo právnej zástupkyni navrhovateľa doručené uznesenie Krajského

súdu v Prešove, ktorý uznesením rozhodol o prikázaní veci vedenej pod sp. zn.

na ďalšie konanie Okresnému súdu Humenné.

Dňa 10. 2. 2006 bol spis postúpený Okresným súdom Vranov nad

Topľou na ďalšie konanie Okresnému súdu Humenné.“

Sťažovateľ uviedol v sťažnosti chronologický prehľad procesných úkonov

uskutočnených v priebehu napadnutého konania až do 2. júna 2009 a ďalej uviedol:

„Dňa 3. 6. 2009 navrhovateľ podal vo veci sp. zn. podanie, ktorým

svoj návrh na začatie konania berie v celkom rozsahu spať a žiada konanie zastaviť.

Zároveň žiada o priznanie náhrady trov konania.

Dňa 4. 6. 2009 Okresný súd Humenné vydal uznesenie, ktorým rozhodol o zastavení

konania vo veci sp. zn. , pričom žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Dňa 21. 7. 2009 podal navrhovateľ voči uzneseniu Okresného súdu Humenné

odvolanie v časti nepriznania náhrady trov.

Dňa 23. 7. 2009 podal navrhovateľ žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov

z dôvodu vážneho zdravotného stavu, ťažkého postihnutia a ohrozenia základných životných

potrieb v prípade zaplatenia súdnych poplatkov.

Dňa 4. 9. 2009 Krajský súd v Prešove v právnej veci sp. zn. rozhodol

uznesením o vrátení veci súdu prvého stupňa, pričom úlohou súdu prvého stupňa má byť

aj rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 24. 3. 2010 bola právnej zástupkyni navrhovateľa doručená výzva súdu prvého

stupňa na podanie správy, či navrhovateľ trvá na žiadosti o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov.

Dňa 24. 3. 2010 poslala právna zástupkyňa podanie k výzve, s tým že súdu oznámila,

že navrhovateľ netrvá na svojej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 3. 6. 2010 vydal Krajský súd v Prešove uznesenie v právnej veci sp. zn.

, ktorým zrušil uznesenie Okresného .súdu Humenné zo dňa 4. 6. 2009, ktorým

bolo zastavené súdne konanie. Zároveň Krajský súd týmto rozhodnutím zrušil aj uznesenie

Okresného súdu Humenné zo dňa 23. 11. 2007, ktorým bola uložená právnej zástupkyni

navrhovateľa poriadková pokuta. Úlohou súdu prvého stupňa má byť rozhodnutie o trovách

konania.

Vzhľadom na uvedené vec vedená pod sp. zn. , nie je právoplatne

skončená.“

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Po tom, čo navrhovateľ zobral podaním zo dňa

3. 6. 2009 svoj návrh späť súd nerozhodol v celosti o skončení konania, teda doposiaľ nie je

právoplatne skončené konanie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Je potrebné mať

na zreteli, že o tejto pomerne jednoduchej otázke súd koná viac než dva a štvrť roka, pričom

od 3. 6. 2010 kedy Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie okresného súdu zo dňa 4. 6. 2009

tento nevykonal vo veci prakticky žiadny úkon.“, a preto navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 , a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, bolo postupom Okresného súdu Humenné vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Humenné konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Humenné pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.“

Okrem uvedeného sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie v sume 2 500 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Aj keď sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní ako celku, ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci je

potrebné pri posudzovaní namietaného porušenia v sťažnosti označených práv osobitne sa

vysporiadať s postupom okresného súdu pri rozhodovaní v merite veci a osobitne pri

rozhodovaní o trovách namietaného konania.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

pri rozhodovaní v merite veci

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m.

).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Zo zistení ústavného súdu, ako aj zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že

sťažovateľ podaním z 3. júna 2009 adresovaným okresnému súdu zobral svoj návrh v celom

rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Okresný súd na základe uvedeného uznesením

zo 4. júna 2009 napadnuté konanie zastavil, pričom účastníci konania sa proti tomuto

výroku neodvolali, odvolali sa iba proti výroku o trovách konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu (21. september 2011) už okresný súd nemohol porušovať sťažovateľom

označené práva v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej.

Keďže sťažovateľ, ako už bolo uvedené, namietal porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 21. septembra 2011,

t. j. v čase, keď okresný súd na základe späťvzatia návrhu sťažovateľom uznesením

zo 4. júna 2009 konanie zastavil, a teda v merite veci už nekonal, a teda k porušovaniu ním

označených práv už nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa

rozhodovania vo veci samej v súlade s odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

pri rozhodovaní o trovách konania

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Zákon

o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej

veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného

zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu

veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním

sťažností zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred uplatnením sťažnosti doručenej ústavnému

súdu nepodal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní.

Ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti danej veci niet

dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch

neumožnilo v danej veci účinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu

podľa a práva podľa dohovoru.

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh navyše nezistil, že by k nesplneniu

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť v tejto časti

podľa ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľa v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania v časti týkajúcej sa

rozhodovania o trovách dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu

novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2011