Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 484/2011
PDF · 165.21 KB
No categories available
IV. ÚS 484/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. T..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného
porušenia jeho bližšie neoznačených práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Tdo V 4/1011 z 26. júla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. T. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. októbra
2011 doručené podanie I. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namieta porušenie jeho bližšie
neoznačených práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. 1 Tdo V 4/1011 z 26. júla 2011 (ďalej aj „namietané uznesenie“). Ústavný súd
vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľa dospel k názoru, že je úmyslom bolo podať
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Sťažovateľ uviedol, že najvyšší súd „Prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
26. júla 2011 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený I. T. zastúpený obhajcom
JUDr. B. P... i proti uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky z dňa 10. septembra 2009
sp. zn. 5 To 2/2009 a takto rozhodol.
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. sa dovolanie obvineného odmieta.“.
Sťažovateľ argumentuje tým, že v jeho trestnej veci od začiatku trestného stíhania
dochádzalo k pochybeniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Ďalej poukazuje
na to, že „K pani vyšetrovateľky chcem dodať ako dospela k celému obvineniu ktoré mi
doručila 27. 7. 2005 z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. b) písm. j)
Tr. zákona, že sme mali spoločne dohodnúť a prípadne usmrtiť K. A. v nezistenom čase
po 20. 00 hod. Na súdnom pojednávaní neboli zodpovedané keď som to žiadal a neboli ani
zaprotokolované v zápisnici súdneho konania ako aj iné veci, ktoré sa týkali k trestnej veci.
Ako pani vyšetrovateľka mohla približne určiť čas 20.00 hod, keď ani súdny znalci Dr. V.
M. a Dr. F. Š. zo súdnej pitvy ustálili záver, že k smrti K. A. došlo s najväčšou
pravdepodobnosťou dňa 18. 4. 2005 v skorých až večerných hodinách. Na závere znalcov
chcem dodať len toľko, že poškodená K. A. podľa svedkov nebolo možno ani 48 hodín
nájdená sestrou F. B. V tej dobe mali znalci na súdnej pitve približný čas úmrtia plus-mínus
1 hodina. A nie ako napísali vo svojom závere posudku a vypovedali na súdnom konaní.
Znalci už ako som sa vyjadril a napísal nezistili čas úmrtia, ale pani vyšetrovateľka ho
určila. Čo chcem k tomu dodať. Už ako som Vám napísal sťažnosť, ktorú ste obdržali
8. septembra 2011 a uviedol na výpoveď I. Š. z dňa 30. 8. 2005 pani vyšetrovateľka
vypočula I. Š. a aj vypovedal (bez prítomnosti môjho právneho zástupcu, pri iných sa
zúčastnil) ako pani vyšetrovateľke vyhovuje a hlavne čas kedy sa trestný čin mal stať.
K výpovedi I. Š. z dňa 30. 8. 2005 chcem ešte dodať ako som sa vyjadril v sťažnosti.
Citujem: I. sa postavil za ňu, ľavou rukou ju chytil popod krk a pravou rukou v ktorej držal
nôž jej pichol do pravej strany krku. Na to chcem poukázať.
Znalec MUDr. V. M. dňa 9. júla 2008 na hlavnom pojednávaní predniesol, citujem:
Je však málo pravdepodobné, že by útočník najprv bodol do krku poškodenú a potom ním
ťahal po krku, pretože všetky tie poranenia boli prerezané v jednej rovine, jednoznačne sa
jednalo o mohutný tlak a o jeden ťah.
Z uznesenia sp. zn. 1 Tdo V 4/2011 strana 6 citujem: Je na rozhodnutí súdu
konajúceho vo veci, aké dôkazy v konaní vykoná a ktoré dôkazy, aj keď sa procesnou
stranou navrhované nevykoná.
V tomto smere len chcem dodať, navrhované žiadosti ako urobiť rekonštrukciu
prípadu, detektor lži, opakovanie pokusu pachovej stopy a vypočuť na súdnom konaní
svedkov, ktorí sa súdneho konania nezúčastnili ako aj vypočuť svedkov, ktorých som žiadal
vypočuť mi krajský súd neumožnil. Ako sa mám obhájiť a dokázať, že som trestný čin
nespáchal. Krajský súd vypočul tých svedkov, ktorí mi len mali priťažiť v súdnom konaní.
Základné práva a slobody:
Nebolo mi umožnené rekonštrukcia prípadu, detektor lži, opakovanie pachovej stopy
v prípravnom konaní na základe týchto skutočností mi bolo zamietnuté. Sťažnosť smeruje
na Krajský súd Banská Bystrica, ktorý odmietol moje žiadosti na doplnenie výpovede
svedkov, ktorí by mohli vypovedať v môj prospech. Bolo mi odobrané právo na spravodlivý
súd podľa Ústavy Slovenskej republiky.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby vyslovil, „že došlo k porušeniu zákona podľa § 386 ods. 2
Tr. poriadku, zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica a zamietnuté
dovolanie Najvyšším súdom Slovenskej republike a vec vrátil tomuto súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol“.
Sťažovateľ napokon žiada, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený
advokát, pretože jeho majetkové pomery mu neumožňujú hradiť náklady povinného
právneho zastúpenia z vlastných zdrojov.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojich bližšie
neoznačených práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 4/1011 z 26. júla 2011.
Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol dátum, kedy mu namietané uznesenie bolo
doručené. Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde v súčinnosti s Krajským súdom v Banskej Bystrici zistil, že
namietané uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 18. augusta 2011.
Podľa § 179 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa
priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa
oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho,
komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.
Podľa § 179 ods. 5 Trestného poriadku uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom
prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo týka, a osobe, ktorá
svojím návrhom dala na uznesenie podnet, vždy v rovnopise doručí.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd v rámci svojej judikatúry (napr. III. ÚS 90/03, III. ÚS 188/03,
III. ÚS 81/06) vyslovil, že pri právoplatnom rozhodnutí podľa Trestného poriadku, ktoré sa
sťažovateľovi v odpise doručuje a ktorým mali byť porušené jeho základné práva alebo
slobody, je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde rozhodujúce doručenie odpisu tohto rozhodnutia sťažovateľovi, a nie jeho
právnemu zástupcovi.
Namietané uznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi v zmysle § 179 ods. 5
Trestného poriadku v odpise doručené preto, lebo ním bolo rozhodnuté o opravnom
prostriedku (v danom prípade o dovolaní ako mimoriadnom opravnom prostriedku)
a sťažovateľa sa priamo dotýkalo.
Od doručenia tohto uznesenia (od 18. augusta 2011) mal sťažovateľ k dispozícii
lehotu dvoch mesiacov, ktorá bola postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany
(vrátane porady s právnym zástupcom) a rešpektovala tiež princíp právnej istoty.
Sťažovateľ však sťažnosť v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bolo namietané
uznesenie doručené, nepodal. Sťažovateľ síce doručil 8. septembra 2011 ústavnému súdu
podanie, ktoré však sudca nekvalifikoval ako návrh na začatie konania (t. j. sťažnosť podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy), a preto bolo prípisom z 12. septembra 2011 podľa § 23a zákona
o ústavnom súde odložené. Predmetný prípis bol sťažovateľovi doručený 16. septembra
2011. Keďže konanie vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu podaniu bolo právoplatne
skončené 16. septembra 2011, neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd počítal začiatok
plynutia lehoty vo vzťahu k jeho terajšiemu podaniu od doručenia predchádzajúceho
podania.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum doručenia namietaného
uznesenia najvyššieho súdu sťažovateľovi (18. augusta 2011), ako aj so zreteľom na deň
doručenia sťažnosti ústavnému súdu (26. október 2011), na poštovú prepravu podanú
21. októbra 2011, ústavný súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti
po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III. ÚS 301/04,
III. ÚS 315/05). Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný
súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2011