Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 490/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. S., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou

M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. E., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa

rozhodnutím Katastrálneho úradu Žilina č. Vo-10/2008-Št(Pd) z 22. mája 2008,

rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

č. LPO-4238/2008/Ja zo 6. augusta 2008, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 10. júla 2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 9. decembra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2011

doručená sťažnosť Ing. Ľ. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. E.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Katastrálneho úradu Žilina (ďalej len

„katastrálny úrad“) č. Vo-10/2008-Št(Pd) z 22. mája 2008, rozhodnutím Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad geodézie, kartografie a

katastra“) č. LPO-4238/2008/Ja zo 6. augusta 2008, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. júla 2009 a rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 9. decembra

2010.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Správa katastra Tvrdošín rozhodnutím č. V 1993/06 zo dňa 06. 02. 2007 povolila

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa

18. 12. 2006 medzi Ž., poľnohospodárske družstvo T. ako predávajúcim a žalobcom

(sťažovateľom) ako kupujúcim. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti, a to pozemok

2

parcela C-KN č. 12234/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m, k. ú. O. v celku a

2

pozemok parcela C - KN č. 12234/15, zastavané plochy a nádvoria o výmere 619 m, k. ú.

O. v celku...

Proti rozhodnutiu Správy katastra Tvrdošín č. V 1993/06 zo dňa 06. 02. 2007 podal

prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo protest dňa 18. 2. 2008 pod č. Pd 11/08-5.

V odôvodnení protestu prokurátora sa uvádza, že rozhodnutím Správy katastra

Tvrdošín č. V 1993/06 zo dňa 06. 02. 2007 o povolení vkladu vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1, 3 a 4 správneho poriadku a

ustanovenia § 30 ods. 4 písm. b), § 31 ods. 1 a 2 a § 42 ods. 2 a 4 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Prokurátor v proteste č. Pd 11/08-5 namietal, že Správa katastra Tvrdošín sa pri

rozhodovaní o povolení vkladu vyššie uvedenými ustanoveniami katastrálneho zákona

a správneho poriadku dôsledne neriadila a konala v rozpore s nimi, pretože z predloženého

spisového materiálu a ďalších písomných podkladov je zrejmé, že predávajúci, Ž.,

poľnohospodárske družstvo, odvodzuje svoje vlastnícke právo k prevádzaným pozemkom,

tak, ako sa to uvádza v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 18. 12. 2006, priamo zo zákona,

č. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,

komposesorátov a podobných právnych útvarov, pričom ako vlastník nie je zapísané

v pozemkovej knihe a ani na príslušnom liste vlastníctva... V prípade predávajúceho, Ž.,

poľnohospodárskeho družstva, so sídlom v T., nebola prílohou návrhu na vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností verejná listina alebo iná listina, ktorá by

potvrdzovala právo k nehnuteľnosti, keďže toto právo v prospech predávajúceho nie je

zapísané na liste vlastníctva... Správa katastra Tvrdošín v predmetnej veci zrejme otázku

oprávnenia predávajúceho nakladať s predmetom zmluvy posudzovala na základe vlastnej

úvahy a dospela k záveru, že predávajúci je vlastníkom, takýto postup je však nesprávny

a nezákonný. ...

Správa katastra Tvrdošín podanému protestu prokurátora nevyhovela a spolu so

spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, ho predložila Katastrálnemu úradu v Žiline,

ako svojmu nadriadenému orgánu, na ďalšie konanie s vyjadrením, že tomuto protestu

nemôže vyhovieť, pretože pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností mala zato, že prevodca je oprávnený s predmetom prevodu nakladať.“

Katastrálny úrad rozhodnutím č. Vo-10/2008-Št(Pd) z 22. mája 2008 vyhovel

protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo č. Pd 11/08-5 zo 4. februára 2008

a zrušil rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín č. V 1993/06 a vec jej vrátil na ďalšie

konanie. Proti označenému rozhodnutiu katastrálneho úradu podali obidvaja účastníci

konania odvolanie, o ktorom rozhodol úrad geodézie, kartografie a katastra tak, že

rozhodnutím č. LPO-4238/2008/Ja zo 6. augusta 2008 potvrdil rozhodnutie katastrálneho

úradu a odvolanie účastníkov konania ako nedôvodné zamietol.

Žalobou v rámci správneho súdnictva sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti

označeného rozhodnutia úradu geodézie, kartografie a katastra. Krajský súd ako súd prvého

stupňa žalobu sťažovateľa rozsudkom sp. zn. z 10. júla 2009 zamietol ako

nedôvodnú s tým, že sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, v zmysle ktorej

„vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam nie je doteraz riadne preukázané v zmysle

citovaných ustanovení katastrálneho zákona“. Proti označenému rozsudku krajského súdu

podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 9. decembra 2010, v ktorom potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu.

Sťažovateľ namieta, že „Krajský súd v Bratislave ako aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky svojim rozhodnutiami porušili moje základné právo spočívajúce v tom, že v

zmysle citovaného článku , tento zabezpečuje každému rovnaké

zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva. Mám za to, že som so

subjektom Ž., poľnohospodárskym družstvom T. uzatvoril riadnu kúpnu zmluvy týkajúca sa

predaja a kúpy predmetných pozemkov. Uvedené pozemky som kupoval v dobrej viere, že

ide o pozemky vo vlastníctve predávajúceho, nemal som dôvod na akúkoľvek pochybnosť,

pričom vklad do katastra nehnuteľností bol Správou katastra Tvrdošín aj riadne dňa 06. 02.

2007 povolený. Som toho názoru, že Ž., poľnohospodárskym družstvom T. bolo v zmysle

vyššie citovaných zákonných ustanovení ako aj rozhodnutia Okresného národného výboru

v T., sp. zn. Pôd. 520/1958 zo dňa 10. 03. 1958 a v zmysle vlastníkom

predmetných pozemkov.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím zo dňa 22. 05. 2008, zn.:

(Pd) porušil právo sťažovateľa podľa .

2. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa

06. 08. 2008, č.: LPO-4238/2008/Ja právo sťažovateľa podľa

Slovenskej republiky.

3. Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline dňa 22. 05. 2008, zn.:

(Pd) v spojení s rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

zo dňa 06. 08. 2008, č.: LPO-4238/2008/Ja sa zrušujú.

4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10. 07. 2009, sp. zn.: ,

ktorým zamietol žalobu porušil právo sťažovateľa podľa Slovenskej

republiky.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 09. 12. 2010, sp. zn.

, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. 07. 2009,

sp. zn.: porušil právo sťažovateľa podľa Slovenskej

republiky.

6. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. 07. 2009, sp. zn.: ,

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 12. 2010, sp. zn.

sa zrušujú.

7. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta JUDr. P. E., Advokátska kancelária

M., s. r. o. so sídlom B., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K porušeniu základného práva sťažovateľa podľa v predmetnej

veci malo podľa jeho tvrdenia dôjsť rozhodnutím katastrálneho úradu č. Vo-10/2008-Št(Pd)

z 22. mája 2008, rozhodnutím úradu geodézie, kartografie a katastra č. LPO-4238/2008/Ja

zo 6. augusta 2008, rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 10. júla 2009, ako aj

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 9. decembra 2010.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozhodnutím katastrálneho úradu č. Vo-10/2008-Št(Pd) z 22. mája 2008, rozhodnutím

úradu geodézie, kartografie a katastra č. LPO-4238/2008/Ja zo 6. augusta 2008

a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 10. júla 2009

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, príp. iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že v namietanej veci sťažovateľ podal odvolanie proti

rozhodnutiu katastrálneho úradu č. Vo-10/2008-Št(Pd) z 22. mája 2008 a následne podal

krajskému súdu žalobu o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia úradu geodézie,

kartografie a katastra č. LPO-4238/2008/Ja zo 6. augusta 2008. Proti rozsudku krajského

súdu sp. zn. z 10. júla 2009 podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 9. decembra 2010 tak, že prvostupňové

rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sám uznal, že

proti namietaným rozhodnutiam katastrálneho úradu, úradu geodézie, kartografie a katastra

a tiež krajského súdu mal k dispozícii účinné právne prostriedky ochrany jeho základných

práv, ktoré aj riadne využil.

Právomoc úradu geodézie, kartografie a katastra rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa

proti namietanému rozhodnutiu katastrálneho úradu vylučuje právomoc ústavného súdu.

Rovnako tak právomoc krajského súdu rozhodnúť o žalobe, ktorou sa sťažovateľ v rámci

správneho súdnictva domáhal preskúmania zákonnosti namietaného rozhodnutia úradu

geodézie, kartografie a katastra, vylučuje právomoc ústavného súdu. O odvolaní proti

namietanému rozsudku krajského súdu bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd

ako odvolací súd, ktorého právomoc v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 9. decembra 2010

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že namietaný rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 10. júla 2009 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 9. decembra 2010 nadobudol právoplatnosť 20. januára 2011, pričom

sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu až 1. júna 2011. Z uvedeného vyplýva, že

sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53

ods. 3 .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti podľa z dôvodu, že bola

podaná oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi uplatnenými sťažovateľom v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011