Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 498/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť L. L., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 1 a 3 , ako aj porušenia jeho práv podľa ,

a 4 a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

bližšie neoznačeným postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. v jeho trestnej

veci, postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. a

jeho rozsudkom z 27. júla 2010, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 15. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2011 doručená sťažnosť L. L., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46

ods. 1 a a 3 (ďalej len ,a“), ako aj porušenia

jeho práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) bližšie neoznačeným postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. (ďalej len ,,okresné riaditeľstvo“) v jeho

trestnej veci, postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. júla 2010, ako aj postupom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3

a jeho uznesením z 15. februára 2011.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Trestné konanie bolo proti mne vedené za trestný čin ublíženia na zdraví a iné. Pri

skončení vyšetrovania podľa je vyšetrovateľ povinný upovedomiť obvineného

o skončení vyšetrovania, teda minimálne 3 dni vopred vyrozumieť písomne obvineného

o oboznámení s vyšetrovacím spisom, respektíve s výsledkami vyšetrovania a prípadnými

návrhmi na doplnenie vyšetrovania. Postupom vyšetrovateľa ORPZ T. mi bol hrubo

porušený procesný poriadok, nakoľko predvolanie na oboznámenie sa s vyšetrovacím

spisom mi doručené nebolo, ani inak o tejto veci som vyrozumený nebol. Tak isto uvádzam,

že som sa nezriekol oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom.

Táto skutočnosť sa dá považovať za porušenie základných práv a to: Čl. 50 ods. 3

SR a Dohovoru, ktorým sa každému zaručuje právo na

obhajobu. Identicky mi bolo porušené základné právo podľa SR a

ods. 1 Dohovoru, ktorým sa zaručuje právo na spravodlivý súdny proces. ...

Dňa 9. 03. 2011 som prostredníctvom advokáta podal na okresnom súde Topoľčany

žiadosť podľa ustanovenia s priloženým lekárskym nálezom.

Na túto žiadosť som z Okresného súdu nedostal žiadne uznesenie, ktoré by konštatovalo

zamietavé alebo iné stanovisko. V zmysle procesného sa týmto súd dopustil

hrubého porušenia... článku 17 ods. 2 a 5 a článku 5. ods. 4 Dohovoru. ... V tomto

prípade je mi znemožnené podať proti prípadnému zamietnutiu žiadosti sťažnosť. ...

V spojitosti s touto žiadosťou poukazujem na môj zlý zdravotný stav, ale hlavne na tú

skutočnosť, že Okresný súd Topoľčany ignoroval prejednanie uvádzanej žiadosti.

Podľa článku 16 ods. 2 a článku 3 Dohovoru, ktorým sa zaručuje ochrana

pred mučením a podrobením sa krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu sa dá

aplikovať skutočnosť, že dňa 30. 03. 2011 ma z Nemocničného oddelenia eskortovala

polícia do výkonu trestu bez akéhokoľvek predbežného posudzovacieho protokolu, čím

vznikla aj dubiózna právna situácia, teda pracovná neschopnosť je vystavená ku dňu 31. 03.

2011. Toto je hrubý nedostatok pri výkone zaistenia mojej osoby a dodania do výkonu trestu

absolútne bez dodržania formálneho procesného postupu. ...

Z toho vyplýva, že postupom Okresného súdu v Topoľčanoch došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa článku 17 ods. 2 a 5 a práva podľa článku 5

ods. 1 a 4 Dohovoru. Doteraz nebolo rozhodnuté o predmetnej žiadosti. V spojitosti

s dodaním do výkonu trestu za trvania oficiálnej práceneschopnosti, bez odbornej lekárskej

kontroly sa dá usudzovať jednoznačne o hrubom porušení ľudských práv a slobôd.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa a to práva:

- Článok 50 ods. 3 a Dohovoru, ktorým sa každému

zaručuje právo na obhajobu.

- Článok 46 ods. 1 a Dohovoru, ktorým sa zaručuje právo

na spravodlivý proces

- Článok 16 ods. 2 a Dohovoru, ktorým sa zaručuje ochrana pred

mučením a podrobením sa krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Boli postupom Okresného súdu Topoľčany vo veci vedenej pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. porušené.

Podľa zákona číslo o organizácii Ústavného súdu, Ústavný

súd uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 15. 02. 2011 zrušuje.

Podľa zákona číslo o organizácii Ústavného súdu,

Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Nitre, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal v súlade s a rozhodol o žiadosti L. L. z dňa 9. 03. 2011

nasledovne:

Na základe vyššie uvedených porušení základných práv vrátil trestnú vec pod č. k.

Okresnému súdu Topoľčany... a prikázal prerušiť výkon trestu odňatia slobody

až do prerokovania veci Okresným súdom Topoľčany.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej

osoby alebo právnickej osoby vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak

o ochrane týchto práv a slobôd rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou

právomocou podľa má aj zákonom vymedzenú právomoc konať

o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody ().

Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú ().

1. Zo sťažnosti, z priloženej dokumentácie, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva,

že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1

a 3 , ako aj porušenie svojich práv podľa a ods. 3 písm. c) dohovoru

postupom okresného riaditeľstva ako orgánu činného v prípravnom konaní (konkrétne

vyšetrovateľa), teda vo fáze trestného stíhania do podania obžaloby, ku ktorému malo podľa

sťažovateľa dôjsť tým, že ako obvineného ho vyšetrovateľ okresného riaditeľstva po

skončení vyšetrovania neoboznámil s výsledkami vyšetrovania, a tým mu znemožnil

,,v súdnom konaní, ktoré nasledovalo adekvátne využiť obhajobné možnosti, ktoré

vychádzajú z trestného práva“.

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor

[ a nasl. a

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], ktorý má pri

výkone dozoru k dispozícii rozsiahle oprávnenia podľa § 230 ods. 2 písm. a) až f) Trestného

poriadku, medzi nimi aj dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie [§ 230 ods. 2

písm. a) ], vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi

a určovať lehotu na ich doplnenie [ ], zrušovať

nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahrádzať vlastnými

rozhodnutiami [ ], a odňať vec policajtovi

a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému policajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby

vec bola prikázaná inému policajtovi alebo policajtom [§ 230 ods. 2 písm. f) Trestného

poriadku]. Obvinený sa v priebehu prípravného konania môže kedykoľvek, aj opakovane

domáhať postupom podľa preskúmania postupu policajta

a odstránenia prieťahov a iných nedostatkov vo vyšetrovaní.

Ďalším právnym prostriedkom, ktorým sa sťažovateľ môže v rámci prípravného

konania domáhať preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa

a prokurátora, je podnet podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre. Podľa § 34 ods. 1 zákona

o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať o preskúmanie zákonnosti jeho vybavenia

opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona

o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa názoru ústavného súdu je podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre

a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre účinný prostriedok, ktorým

sťažovateľ mohol žiadať o preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora a domáhať sa

ochrany svojho základného práva nebyť stíhaný inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon (m. m. , , ).

Ústavný súd nie je orgánom, ktorý vykonáva dohľad nad zákonnosťou postupu

orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní procesných úkonov a vydávaní

rozhodnutí, ktoré sa týkajú ich postupu v trestnom konaní v právoplatne neskončených

veciach. Právomoc ústavného súdu v prípravnom konaní je daná len výnimočne vtedy, ak

rozhodnutie orgánu verejnej moci, jeho opatrenie alebo iný zásah znamená porušenie

základného práva alebo slobody, ktoré už nepodlieha prieskumu iným orgánom verejnej

moci alebo ho nemožno odstrániť v inom konaní (napr. rozhodnutie o väzbe). V procese

trestného konania môže obvinený účinne namietať nezákonný postup vyšetrovateľa

a prokurátora a domáhať sa tým ochrany svojho základného práva vyplývajúceho z čl. 17

ods. 2 v trestnom stíhaní pred súdom, v ktorom sa uplatňujú v celom rozsahu záruky

spravodlivého súdneho konania vyplývajúce z až a z dohovoru.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal v trestnom konaní (vrátane konania

predchádzajúcemu podaniu obžaloby) k dispozícii právne prostriedky, ktorými mohol

v rámci uplatnenia svojho práva na obhajobu účinne namietať porušenie svojich základných

práv nezákonným postupom vyšetrovateľa, ktoré neboli odstránené v priebehu prípravného

konania.

Nevyužitie uvedených možností ochrany základných práv sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

Vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v nie je za daných

okolností vo vzťahu k namietanému postupu okresného riaditeľstva daná právomoc

ústavného súdu. Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa .

2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv

podľa , a a 3 , ako aj porušenie svojich práv

podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. júla 2010 a postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 15. februára 2011.

Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. z 27. júla 2010 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -750 nadobudli právoplatnosť 15. februára

2011, a sťažnosť je teda podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti podľa ako podanú oneskorene.

Proti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie, t. j.

mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv, ktorý aj využil.

Rešpektujúc princíp subsidiarity ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol aj

pre nedostatok právomoci.

3. Sťažovateľ namieta tiež porušenie svojich základných práv a 5 ,

ako aj porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorých sa mal svojím postupom

dopustiť okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. tým, že do dnešného dňa

nerozhodol o jeho ,,žiadosti o upustenie od výkonu trestu z 9.3. 2011“ a ignoroval jej

prerokovanie.

Ústavný súd zistil, že okresný súd sa žiadosťou sťažovateľa riadne zaoberal. Okresný

súd žiadosť sťažovateľa o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody podľa § 413 ods. 2

z 9. marca 2011 doručenú okresnému súdu 10. marca 2011 uznesením

č. k. -786 z 29. apríla 2011 zamietol, pričom v odôvodnení konštatoval, že

sťažovateľ ,,je schopný výkonu trestu odňatia slobody“. Proti tomuto rozhodnutiu

sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť nepodal, t. j. nevyužil na ochranu svojich práv

účinný právny prostriedok podľa . Uznesenie okresného

súdu č. k. -786 z 29. apríla 2011 nadobudlo právoplatnosť 6. mája 2011

(sťažovateľovi okresný súd uznesenie doručil 2. mája 2011). Z uvedeného vyplýva,

že sťažovateľ sa o ňom dozvedel omnoho skôr, ako je lehota ustanovená v § 53 ods. 3

, t. j. sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti podaná po uplynutí

zákonom ustanovenej lehoty na jej podanie.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011