Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 498/2011
PDF · 199.35 KB
No categories available
IV. ÚS 498/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť L. L., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50
ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenia jeho práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1
a 4 a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
bližšie neoznačeným postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. v jeho trestnej
veci, postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/77/2008 a
jeho rozsudkom z 27. júla 2010, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 To/60/2010 a jeho uznesením z 15. februára 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra
2011 doručená sťažnosť L. L., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46
ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), ako aj porušenia
jeho práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) bližšie neoznačeným postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. (ďalej len ,,okresné riaditeľstvo“) v jeho
trestnej veci, postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T/77/2008 a jeho rozsudkom z 27. júla 2010, ako aj postupom
Krajského súdu v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3
To/60/2010 a jeho uznesením z 15. februára 2011.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:
„Trestné konanie bolo proti mne vedené za trestný čin ublíženia na zdraví a iné. Pri
skončení vyšetrovania podľa § 208 Tr. por. je vyšetrovateľ povinný upovedomiť obvineného
o skončení vyšetrovania, teda minimálne 3 dni vopred vyrozumieť písomne obvineného
o oboznámení s vyšetrovacím spisom, respektíve s výsledkami vyšetrovania a prípadnými
návrhmi na doplnenie vyšetrovania. Postupom vyšetrovateľa ORPZ T. mi bol hrubo
porušený procesný poriadok, nakoľko predvolanie na oboznámenie sa s vyšetrovacím
spisom mi doručené nebolo, ani inak o tejto veci som vyrozumený nebol. Tak isto uvádzam,
že som sa nezriekol oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom.
Táto skutočnosť sa dá považovať za porušenie základných práv a to: Čl. 50 ods. 3
Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru, ktorým sa každému zaručuje právo na
obhajobu. Identicky mi bolo porušené základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 Dohovoru, ktorým sa zaručuje právo na spravodlivý súdny proces. ...
Dňa 9. 03. 2011 som prostredníctvom advokáta podal na okresnom súde Topoľčany
žiadosť podľa ustanovenia § 413 ods. 2 Tr. poriadku s priloženým lekárskym nálezom.
Na túto žiadosť som z Okresného súdu nedostal žiadne uznesenie, ktoré by konštatovalo
zamietavé alebo iné stanovisko. V zmysle procesného Tr. poriadku sa týmto súd dopustil
hrubého porušenia... článku 17 ods. 2 a 5 Ústavy a článku 5. ods. 4 Dohovoru. ... V tomto
prípade je mi znemožnené podať proti prípadnému zamietnutiu žiadosti sťažnosť. ...
V spojitosti s touto žiadosťou poukazujem na môj zlý zdravotný stav, ale hlavne na tú
skutočnosť, že Okresný súd Topoľčany ignoroval prejednanie uvádzanej žiadosti.
Podľa článku 16 ods. 2 Ústavy a článku 3 Dohovoru, ktorým sa zaručuje ochrana
pred mučením a podrobením sa krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu sa dá
aplikovať skutočnosť, že dňa 30. 03. 2011 ma z Nemocničného oddelenia eskortovala
polícia do výkonu trestu bez akéhokoľvek predbežného posudzovacieho protokolu, čím
vznikla aj dubiózna právna situácia, teda pracovná neschopnosť je vystavená ku dňu 31. 03.
2011. Toto je hrubý nedostatok pri výkone zaistenia mojej osoby a dodania do výkonu trestu
absolútne bez dodržania formálneho procesného postupu. ...
Z toho vyplýva, že postupom Okresného súdu v Topoľčanoch došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa podľa článku 17 ods. 2 a 5 Ústavy a práva podľa článku 5
ods. 1 a 4 Dohovoru. Doteraz nebolo rozhodnuté o predmetnej žiadosti. V spojitosti
s dodaním do výkonu trestu za trvania oficiálnej práceneschopnosti, bez odbornej lekárskej
kontroly sa dá usudzovať jednoznačne o hrubom porušení ľudských práv a slobôd.“
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné práva sťažovateľa a to práva:
- Článok 50 ods. 3 Ústavy a článok 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru, ktorým sa každému
zaručuje právo na obhajobu.
- Článok 46 ods. 1 Ústavy a článok 6 ods. 1 Dohovoru, ktorým sa zaručuje právo
na spravodlivý proces
- Článok 16 ods. 2 Ústavy a článok 3 Dohovoru, ktorým sa zaručuje ochrana pred
mučením a podrobením sa krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.
Boli postupom Okresného súdu Topoľčany vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/77/2008
a postupom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 3To/60/2010 porušené.
Podľa § 56 ods. 2 zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, Ústavný
súd uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/60/2010 zo dňa 15. 02. 2011 zrušuje.
Podľa § 56 ods. 3 písm. c) zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu,
Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Nitre, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 3To/60/2010
konal v súlade s Trestným poriadkom a rozhodol o žiadosti L. L. z dňa 9. 03. 2011
nasledovne:
Na základe vyššie uvedených porušení základných práv vrátil trestnú vec pod č. k.
2T/77/2008 Okresnému súdu Topoľčany... a prikázal prerušiť výkon trestu odňatia slobody
až do prerokovania veci Okresným súdom Topoľčany.“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity
svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého ústavný súd nie je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej
osoby alebo právnickej osoby vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak
o ochrane týchto práv a slobôd rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou
právomocou podľa čl. 142 ods. 1 ústavy má aj zákonom vymedzenú právomoc konať
o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody (II. ÚS 54/02).
Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou
ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených
kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na
ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).
1. Zo sťažnosti, z priloženej dokumentácie, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva,
že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1
a 3 ústavy, ako aj porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru
postupom okresného riaditeľstva ako orgánu činného v prípravnom konaní (konkrétne
vyšetrovateľa), teda vo fáze trestného stíhania do podania obžaloby, ku ktorému malo podľa
sťažovateľa dôjsť tým, že ako obvineného ho vyšetrovateľ okresného riaditeľstva po
skončení vyšetrovania neoboznámil s výsledkami vyšetrovania, a tým mu znemožnil
,,v súdnom konaní, ktoré nasledovalo adekvátne využiť obhajobné možnosti, ktoré
vychádzajú z trestného práva“.
Dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor
[§ 230 a nasl. Trestného poriadku a § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], ktorý má pri
výkone dozoru k dispozícii rozsiahle oprávnenia podľa § 230 ods. 2 písm. a) až f) Trestného
poriadku, medzi nimi aj dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie [§ 230 ods. 2
písm. a) Trestného poriadku], vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi
a určovať lehotu na ich doplnenie [§ 230 ods. 2 písm. d) Trestného poriadku], zrušovať
nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahrádzať vlastnými
rozhodnutiami [§ 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku], a odňať vec policajtovi
a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému policajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby
vec bola prikázaná inému policajtovi alebo policajtom [§ 230 ods. 2 písm. f) Trestného
poriadku]. Obvinený sa v priebehu prípravného konania môže kedykoľvek, aj opakovane
domáhať postupom podľa § 210 Trestného poriadku preskúmania postupu policajta
a odstránenia prieťahov a iných nedostatkov vo vyšetrovaní.
Ďalším právnym prostriedkom, ktorým sa sťažovateľ môže v rámci prípravného
konania domáhať preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa
a prokurátora, je podnet podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre. Podľa § 34 ods. 1 zákona
o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať o preskúmanie zákonnosti jeho vybavenia
opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona
o prokuratúre).
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený
vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.
Podľa názoru ústavného súdu je podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre
a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre účinný prostriedok, ktorým
sťažovateľ mohol žiadať o preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora a domáhať sa
ochrany svojho základného práva nebyť stíhaný inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon (m. m. IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05).
Ústavný súd nie je orgánom, ktorý vykonáva dohľad nad zákonnosťou postupu
orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní procesných úkonov a vydávaní
rozhodnutí, ktoré sa týkajú ich postupu v trestnom konaní v právoplatne neskončených
veciach. Právomoc ústavného súdu v prípravnom konaní je daná len výnimočne vtedy, ak
rozhodnutie orgánu verejnej moci, jeho opatrenie alebo iný zásah znamená porušenie
základného práva alebo slobody, ktoré už nepodlieha prieskumu iným orgánom verejnej
moci alebo ho nemožno odstrániť v inom konaní (napr. rozhodnutie o väzbe). V procese
trestného konania môže obvinený účinne namietať nezákonný postup vyšetrovateľa
a prokurátora a domáhať sa tým ochrany svojho základného práva vyplývajúceho z čl. 17
ods. 2 ústavy v trestnom stíhaní pred súdom, v ktorom sa uplatňujú v celom rozsahu záruky
spravodlivého súdneho konania vyplývajúce z čl. 46 až čl. 50 ústavy a z čl. 6 dohovoru.
Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal v trestnom konaní (vrátane konania
predchádzajúcemu podaniu obžaloby) k dispozícii právne prostriedky, ktorými mohol
v rámci uplatnenia svojho práva na obhajobu účinne namietať porušenie svojich základných
práv nezákonným postupom vyšetrovateľa, ktoré neboli odstránené v priebehu prípravného
konania.
Nevyužitie uvedených možností ochrany základných práv sťažovateľa nemožno
nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická
osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127
ods. 1 ústavy).
Vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nie je za daných
okolností vo vzťahu k namietanému postupu okresného riaditeľstva daná právomoc
ústavného súdu. Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 16 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj porušenie svojich práv
podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T/77/2008 a jeho rozsudkom z 27. júla 2010 a postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To/60/2010 a jeho uznesením z 15. februára 2011.
Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 2T 77/2008 z 27. júla 2010 v spojení
s uznesením krajského súdu č. k. 3 To/60/2010-750 nadobudli právoplatnosť 15. februára
2011, a sťažnosť je teda podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Proti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie, t. j.
mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv, ktorý aj využil.
Rešpektujúc princíp subsidiarity ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol aj
pre nedostatok právomoci.
3. Sťažovateľ namieta tiež porušenie svojich základných práv čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy,
ako aj porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorých sa mal svojím postupom
dopustiť okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/77/2008 tým, že do dnešného dňa
nerozhodol o jeho ,,žiadosti o upustenie od výkonu trestu z 9.3. 2011“ a ignoroval jej
prerokovanie.
Ústavný súd zistil, že okresný súd sa žiadosťou sťažovateľa riadne zaoberal. Okresný
súd žiadosť sťažovateľa o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody podľa § 413 ods. 2
Trestného poriadku z 9. marca 2011 doručenú okresnému súdu 10. marca 2011 uznesením
č. k. 2 T/77/2008-786 z 29. apríla 2011 zamietol, pričom v odôvodnení konštatoval, že
sťažovateľ ,,je schopný výkonu trestu odňatia slobody“. Proti tomuto rozhodnutiu
sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť nepodal, t. j. nevyužil na ochranu svojich práv
účinný právny prostriedok podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Uznesenie okresného
súdu č. k. 2 T/77/2008-786 z 29. apríla 2011 nadobudlo právoplatnosť 6. mája 2011
(sťažovateľovi okresný súd uznesenie doručil 2. mája 2011). Z uvedeného vyplýva,
že sťažovateľ sa o ňom dozvedel omnoho skôr, ako je lehota ustanovená v § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde, t. j. sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti podaná po uplynutí
zákonom ustanovenej lehoty na jej podanie.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2011