Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 471/2011
PDF · 87.69 KB
No categories available
I. ÚS 471/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. T., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 268/2009 zo 7. júna 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. T. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta
2011 doručená sťažnosť Ing. P. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala
vyslovenia porušenia v záhlaví označených základných práv rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 5 Co 268/2009 zo 7. júna 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
27. júla 2011, zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady
trov konania pred ústavným súdom.
2. Predtým, ako ústavný súd pristúpil k vecnému posúdeniu sťažnosti, skúmal, či
podanie sťažovateľky spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, bolo podané včas
oprávnenou osobou a či sú splnené aj ostatné procesné podmienky na jej meritórne
prejednanie.
3. Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) predstavuje procesný prostriedok na ochranu ústavným poriadkom zaručených
základných práv a slobôd, ktorý je voči ostatným prostriedkom, ktoré jednotlivcovi slúžia
na ochranu jeho práv, vo vzťahu subsidiarity. Atribút subsidiarity ústavnej sťažnosti má tak,
ako dimenziu formálnu, aj dimenziu materiálnu. Na jednej strane sa subsidiarita ústavnej
sťažnosti odráža v požiadavke vyčerpania všetkých prostriedkov pred jednotlivými orgánmi
verejnej moci, ktorý právny poriadok jednotlivcovi poskytuje, čo nachádza výraz v inštitúte
neprípustnosti ústavnej sťažnosti (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a na strane druhej
z nej vyplýva, že dôvodom subsidiarity sú samotné kompetencie ústavného súdu ako orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), teda orgánu, ktorý poskytuje ochranu základným
právam a slobodám jednotlivca len vtedy, pokiaľ základné práva neboli rešpektované
ostatnými orgánmi verejnej moci. Zo zásady subsidiarity ústavnej sťažnosti tak vyplýva
princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti ostatných orgánov verejnej moci,
čo znamená, že ústavná sťažnosť je krajným prostriedkom na ochranu práva nastupujúcim
vtedy, keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie je štandardným postupom
možná.
4. Ústavné súdnictvo je tak vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí
právoplatne skončených, pri ktorých prípadnú protiústavnosť, spočívajúcu v porušení
základných práv a slobôd jednotlivca, už nemožno napraviť iným spôsobom.
5. Ústavný súd zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7 C 315/2007 zistil, že
voči sťažnosťou napadnutému rozsudku krajského súdu podala druhá strana sporu –
žalovaný – 26. augusta 2011 dovolanie, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej
republiky.
6. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09, I. ÚS 178/2010), že
v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej
ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto
opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanie takejto
sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému
rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra
2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body
51, 53, 54 alebo vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04 a jeho body
47 a 48) napadnutého opravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).
7. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj ďalšími
návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol
ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2011