Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 471/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. T., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného , práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva vlastniť majetok podľa a Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 7. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. T. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2011 doručená sťažnosť Ing. P. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala

vyslovenia porušenia v záhlaví označených základných práv rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. zo 7. júna 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť

27. júla 2011, zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a priznanie náhrady

trov konania pred ústavným súdom.

2. Predtým, ako ústavný súd pristúpil k vecnému posúdeniu sťažnosti, skúmal, či

podanie sťažovateľky spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, bolo podané včas

oprávnenou osobou a či sú splnené aj ostatné procesné podmienky na jej meritórne

prejednanie.

3. Ústavná sťažnosť podľa (ďalej len

„ústava“) predstavuje procesný prostriedok na ochranu ústavným poriadkom zaručených

základných práv a slobôd, ktorý je voči ostatným prostriedkom, ktoré jednotlivcovi slúžia

na ochranu jeho práv, vo vzťahu subsidiarity. Atribút subsidiarity ústavnej sťažnosti má tak,

ako dimenziu formálnu, aj dimenziu materiálnu. Na jednej strane sa subsidiarita ústavnej

sťažnosti odráža v požiadavke vyčerpania všetkých prostriedkov pred jednotlivými orgánmi

verejnej moci, ktorý právny poriadok jednotlivcovi poskytuje, čo nachádza výraz v inštitúte

neprípustnosti ústavnej sťažnosti ( ), a na strane druhej

z nej vyplýva, že dôvodom subsidiarity sú samotné kompetencie ústavného súdu ako orgánu

ochrany ústavnosti ( ), teda orgánu, ktorý poskytuje ochranu základným

právam a slobodám jednotlivca len vtedy, pokiaľ základné práva neboli rešpektované

ostatnými orgánmi verejnej moci. Zo zásady subsidiarity ústavnej sťažnosti tak vyplýva

princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti ostatných orgánov verejnej moci,

čo znamená, že ústavná sťažnosť je krajným prostriedkom na ochranu práva nastupujúcim

vtedy, keď náprava pred týmito orgánmi verejnej moci už nie je štandardným postupom

možná.

4. Ústavné súdnictvo je tak vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí

právoplatne skončených, pri ktorých prípadnú protiústavnosť, spočívajúcu v porušení

základných práv a slobôd jednotlivca, už nemožno napraviť iným spôsobom.

5. Ústavný súd zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zistil, že

voči sťažnosťou napadnutému rozsudku krajského súdu podala druhá strana sporu –

žalovaný – 26. augusta 2011 dovolanie, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

6. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ), že

v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej

ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto

opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanie takejto

sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body

51, 53, 54 alebo vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04 a jeho body

47 a 48) napadnutého opravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).

7. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj ďalšími

návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol

ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011