Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 560/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. D., O., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Z., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a , základného práva zaručeného v

Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami zo 6. decembra 2010

a z 22. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2011

doručená sťažnosť M. D., O. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uzneseniami zo 6. decembra 2010 a z 22. marca 2011.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo:

„Sťažovateľ je fyzickou osobou, ktorá bola ako obžalovaný rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 26.01.2010 uznaná vinnou z trestného

činu ublíženia na zdraví podľa , účinného do 31.12.2005

v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa zo dňa 28.05.2005 spočívajúcou v zrážke OMV

Ford Cougar ev. č.... s OMV Škoda Felícia ev. č. ... na ceste III/0692 od mesta S. do mesta

Z., pred ktorou obžalovaný zasiahol ako spolujazdec do riadenia vozidla OMV Ford

Cougar vodičke M. M. v snahe zabrániť stretu ňou vedeného vozidla s cyklistom P. N.,

pričom nehoda sa vyžiadala smrť vodiča protiidúceho vozidla J. Č., a ťažké zranenia

spolujazdkýň M. Č. a M. B., čím porušil ustanovenie

Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zmien a doplnkov...

Zato bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon

ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov a trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 (štyroch) rokov.

Poškodená M. S. bola so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske

súdne konanie, keď odvolací súd jej odvolanie zamietol.

Uznesením vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Zvolen zo dňa 06.12.2010

sp. zn. -750 bola sťažovateľovi ako odsúdenému postupom podľa § 558 ods. 1

s poukazom na uložená povinnosť nahradiť poškodenej M.

S., ... trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca vo výške 2 508,62 eur.

Uznesením predsedu senátu Okresného súdu Zvolen zo dňa 22.03.2011 sp. zn.

-760 bola sťažnosť sťažovateľa ako odsúdeného podaná dňa 20.12.2010 voči

uzneseniu o povinnosti nahradiť poškodenej M. S. náhradu trov spojených z pribratím

splnomocnenca zamietnutá postupom podľa .“

Sťažovateľ považuje označené rozhodnutia okresného súdu „za arbitrárne, náležite

nezdôvodnené a nepreskúmateľné, pričom absencia náležitého zdôvodnenia rozhodnutia vo

svojej podstate predstavuje odňatie možnosti konať v trestnom konaní“. Podľa sťažovateľa

„interpretácia a aplikácia zákonných noriem (v danom prípade najmä príslušných

ustanovení , )

zo strany Okresného súdu Zvolen... pri rozhodovaní o náhrade trov konania poškodenej

M. S. nie sú kompatibilné s , dohovorom... a listinou...“.

V rámci dôvodov sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„V súdenej veci Okresný súd Zvolen ani v jednom z vydaných rozhodnutí bližšie

neozrejmil a nezdôvodnil v akým relevantných a konkrétnych skutočnostiach vzhliadol

zákonom predpokladané okolnosti hodné osobitného zreteľa, a taktiež náležite

a preskúmateľne nezdôvodnil spôsob a mechanizmus výpočtu samotnej výšky trov konania

vzniknutých poškodenej pribratím splnomocnenca. ...

V súvislosti so súdom ustálenou výškou trov konania poškodenej sťažovateľ aj

v obsahu sťažnosti podanej voči uzneseniu o uložení povinnosti nahradiť trovy konania

poškodenej argumentoval aj nezrozumiteľnosťou a nedostatočným odôvodnením tohto

rozhodnutia. Z obsahu zdôvodnenia rozhodnutia nebola vôbec zrejmá tarifná hodnota (to

znamená celková hodnota sporu, resp. predmetu konania - v prejednávanej veci nároku na

náhradu škody poškodenej, z ktorej bol vykonaný následný prepočet základnej sadzby

tarifnej odmeny) a základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, z ktorej

vychádzal súd pri výpočte odmeny splnomocnenca poškodenej. Obdobne tak nebolo zjavné

a preskúmateľné, z akého návrhu vyúčtovania poškodenej súd vychádzal, akým spôsobom

boli stanovené náhrady výdavkov poškodenej súvisiace s cestovným či DPH.

V súdnom trestnom spise sp. zn. boli prostredníctvom splnomocnenca

poškodenej predložené celkom tri rôzne vyúčtovania náhrady trov konania vzniknutých

poškodenej, ku ktorým sa však sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť , nakoľko mu pred

rozhodnutím o náhrade trov konania poškodenej neboli predložené a nebol s nim

oboznámený. Vo vyúčtovaní z 23.9.2010 si poškodená trovy spojené so zastupovaním

splnomocnencom vyčísľovala zo sumy 693.540,- Sk, hoci táto suma nebola poškodenou

uplatnená do skončenia prípravného konania (vyšetrovania) a s poukazom na ustanovenie

veta prvá na neskôr učinené uplatnenie nebolo a nie je možné

prihliadať. ...

Naviac v odôvodnení uznesenia o náhrade trov konania poškodenej súd pri určení

výšky odmeny splnomocnenca poškodenej odkázal na vyhlášky č.

v znení neskorších predpisov. Predmetné ustanovenie však upravuje a pojednáva o výške

základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o zastupovanie

v občianskom súdnom konaní. Takýto výpočet odmeny pre splnomocnenca poškodeného

prichádza však do úvahy len vtedy, ak v adhéznom konaní bol riadne uplatnený ,

preukázaný a súdom uznaný nárok poškodeného na náhradu škody a výška škody bola

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustálená, pretože výška tohto nároku potom

predstavuje tzv. tarifnú hodnotu a východisko , z ktorých sa stanovuje výška tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej pomoci.

V označenej trestnej veci ale konajúce súdy odkázali poškodenú na občianske súdne

konanie aj z dôvodu, že dokazovanie o jej nároku (z hľadiska tak druhu ako aj výšky

nároku) by bolo nad rámec trestného konania (čo v konečnom dôsledku skonštatoval aj

okresný súd, rovnako tiež krajský súd ako súd odvolací).“

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal aj na skutkové okolnosti svojej trestnej veci, ktoré

podľa neho objektívne determinujú opodstatnenosť rozhodnutia o náhrade trov M. S. (ďalej

len „poškodená“). Sťažovateľ tiež namietal, že splnomocnenec poškodenej v rámci

prípravného konania podaním z 13. februára 1998 uplatnil nárok na náhradu škody z titulu

bolestného za 465 bodov, pričom tento nárok mal byť poškodenej (podľa jej tvrdenia)

preplatený poisťovňou. V lekárskych posudkoch, ktoré poškodená pripojila k uplatneniu

náhrady škody v rámci prípravného konania, absentovali základné náležitosti ustanovené

právnymi predpismi.

Podľa názoru sťažovateľa „postupom Okresného súdu Zvolen pri rozhodovaní

náhrade trov konania M. S. spojených s pribratím splnomocnenca bolo porušené jeho

základné právo na spravodlivý súdny proces garantované ...

ktorého súčasťou je právo na konať pred súdom v zmysle , ďalej právo

na súdnu ochranu upravené v , právo na spravodlivý súdny proces

upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , ako aj

právo podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo sťažovateľa M. D. na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je právo

konať pred súdom podľa , ďalej právo na súdnu

ochranu podľa , tiež právo sťažovateľa na

spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj právo podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd boli konaním

a rozhodnutiami Okresného súdu Zvolen zo dňa 22. marca 2011, spis. zn. -760

a zo dňa 06. decembra 2010, spis. zn. -750 porušené.

2. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 22. marca 2011, spis. zn.

-760 a uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 06. decembra 2010, spis. zn.

-750 a vec sa v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Zvolen, aby o nej

znovu konal a rozhodol.

... zdvorilo žiadame Ústavný súd, aby navrhovateľovi v prípade úspechu v konaní

priznal právo na náhradu trov právneho zastupovania ním zvoleným právnym zástupcom

JUDr. J. K. ... vo výške 314,08 eur... na účet právneho zástupcu navrhovateľa.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v a , základného práva

zaručeného v čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniami zo 6. decembra 2010 a z 22. marca 2011, ktorými bol sťažovateľ ako

odsúdený zaviazaný na náhradu trov poškodenej v trestnom konaní.

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 6. decembra 2010

V súvislosti s namietaným postupom a uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 6. decembra 2010 ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na

princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1

, môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je

namietané, len vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

V danom prípade mal sťažovateľ možnosť domáhať sa preskúmania postupu, ako aj

rozhodnutia okresného súdu sp. zn. zo 6. decembra 2010 vydaného vyšším

súdnym úradníkom využitím riadneho opravného prostriedku, a to sťažnosti, ktorú

sťažovateľ aj účinne využil. Na základe sťažovateľom podanej sťažnosti sa predseda senátu

okresného súdu, ktorý je v tomto prípade nadriadeným orgánom [§ 190 ods. 2 písm. c)

], v rozsahu svojho preskúmavacieho revízneho oprávnenia musel

vo vzťahu k uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ako aj k postupu, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké

sťažovateľ na adresu tohto rozhodnutia a postupu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (, ).

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením

okresného súdu sp. zn. z 22. marca 2011

2.1. Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie základných práv podľa a listiny, ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. z 22. marca

2011, ktorým okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. zo 6. decembra 2010 ako nedôvodnú, je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa a podľa listiny každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Sťažovateľ vidí porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie označeným uznesením najmä v jeho nedostatočnom odôvodnení, ako aj

v nesprávnej interpretácii a aplikácii právnych noriem, v dôsledku čoho je namietané

uznesenie arbitrárne.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne

(mutatis mutandis , , ).

Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. z 22. marca 2011

okrem iného uviedol:

„Vyšší súdny úradník v uvedenej trestnej veci s poukazom na citované zákonné

ustanovenia nevyhovel sťažnosti odsúdeného a predložil vec so svojim stanoviskom

samosudcovi. Pokiaľ obhajca odsúdeného, argumentuje ustanovením § 557 ods. 1 Tr.

poriadku, súd poukazuje na skutočnosť, že súd rozhodoval o povinnosti odsúdeného

v zmysle a . Podľa súd

môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému

ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou

poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na

náhradu škody ani sčasti. Dôvodom, že tento nárok nebol priznaný ani sčasti, nebola

okolnosť na strane poškodenej, ktorú by sama zavinila, ale objektívna potreba uskutočnenia

ďalšieho dokazovania ohľadne zistenia výšky spôsobenej škody. Poškodená naopak už pri

prvom úkone vypočutia v prípravnom konaní sa dala zastúpiť splnomocnencom,

prostredníctvom ktorého si uplatňovala nárok na náhradu škody. Je v spise doložené, že

poškodenej pri uplatňovaní svojho práva v trestnom konaní tieto trovy reálne vznikli a boli

reálne vynaložené. Nemožno opomenúť skutočnosť, že vzhľadom na zdravotný stav

poškodenej, zobratie si splnomocnenca pre toto konanie bolo najlepším riešením z jej

strany, keďže sa jednalo o skutkovo ojedinelý prípad odsúdenia nie vodiča motorového

vozidla, ale spolujazdca. Ustanovenie umožňuje súdu uložiť

takúto povinnosť odsúdenému podľa okolnosti prípadu, aj keď podmienky uvedené v ods. 1

nie sú dané, ale náhrada trov poškodeného je spravodlivá. Keďže základ nároku je podľa

názoru súdu daný, súd sa stotožnil aj so spôsobom vyčíslenia týchto trov vyšším súdnym

úradníkom tak, ako je to uvedené v spomínanom uznesení na č.l. 751-752.

Preto súd hodnotí sťažnosť ako nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.“

Vzhľadom na stotožnenie sa predsedu senátu okresného súdu so spôsobom vyčíslenia

trov konania poškodenej vyšším súdnym úradníkom, ako aj na obsah námietok sťažovateľa

ústavný súd považoval za podstatné citovať aj relevantnú časť odôvodnenia uznesenia

sp. zn. zo 6. decembra 2010, v ktorej sa uvádza:

«Pri rozhodovaní o výške trov poškodenej vychádzal súd z trestného spisu ako aj zo

samotného vyúčtovania trov poškodenou a priznal poškodenej podľa vyhlášky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (ďalej len

„vyhl.“) trovy trestného konania nasledovne:

Odmena splnomocnenca poškodenej podľa § 10 ods. 1 vyhl. vo výške 386,71,- € za

úkony právnej služby uskutočnené do septembra 2008 v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ a d/

vyhl. a vo výške 237,34,- € za úkony právnej služby uskutočnené od septembra 2008

v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.:

01./ 18.8.2005 prevzatie a príprava zastupovania 386,71,- €

02./ 14.4.2008 oboznámenie s výsledkami vyšetrovania 386,71,- €

03./ 03.09.2008 účasť na pojednávaní 2 x 237,34,- €

04./ 09.03.2009 účasť na pojednávaní 237,34,- €

05./ 08.04.2009 účasť na pojednávaní 237,34,- €

06./ 25.01.2010 účasť na verejnom zasadnutí 237,34,- €

SPOLU 1.960,12 ,-€

Podľa § 16 ods. 3 vyhl. súd splnomocnencovi poškodenej priznal paušálnu sumu za 6

úkonov: 4,98 + 2 x 6,31 + 2 x 6,95 + 7,21 , teda spolu 38,71,- €.

Podľa § 15 vyhl. s poukazom na § 16 ods. 4 vyhl. súd splnomocnencovi poškodenej

priznal náhradu hotových výdavkov za cestovné z V. do B. a späť v sume 41,31,- € pri

vzdialenosti V. – B. a späť 170 km, ceny PHM 1,115,-€/liter a pri priemernej spotrebe OMV

5,43 l/100 km.

V zmysle § 17 ods. 1 vyhl. súd splnomocnencovi poškodenej priznal náhradu za

stratu času v sume 72,12,- € za šesť začatých polhodín strávených cestou z V. do B. a späť.

Podľa § 18 ods. 3 vyhl. súd splnomocnencovi poškodenej priznal 19 % DPH v sume

396,36 €, keďže splnomocnenec poškodenej je platiteľom DPH podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd potom poškodenej priznal trovy konania celkovej

výške 2.508,62 ,- €, na náhradu ktorých zaviazal súd odsúdeného.»

V citovanej časti odôvodnenia namietaného uznesenia okresný súd zrozumiteľným

a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

vyššieho súdneho úradníka ako nedôvodnú zamietol. Z odôvodnenia namietaného uznesenia

okresného súdu vyplýva, že predseda senátu okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil

s dôvodmi sťažnosťou napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré viedli

k uloženiu povinnosti odsúdenému (sťažovateľovi) na náhradu trov konania poškodenej

v trestnom konaní podľa , ako aj so spôsobom vyčíslenia

týchto trov. Predmetné rozhodnutie okresného súdu v nadväznosti na odôvodnenie

rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok

skutkových a právnych záverov, ktoré nie sú svojvoľné ani zjavne neodôvodnené.

Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia namietaného uznesenia ústavný

súd konštatuje, že okresný súd sa zaoberal námietkami sťažovateľa v rozsahu, ktorý

postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky

podstatné okolnosti daného prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,

ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m.

, ).

Z trestného spisu vyplýva, že poškodená si v prípravnom konaní prostredníctvom

svojho splnomocnenca podaním z 13. februára 2008 doručeným vyšetrovateľovi 11. marca

2008 uplatnila voči obvinenému (sťažovateľovi) nárok na náhradu škody vo výške

693 540 Sk. Vyšetrovací spis bol po ukončení vyšetrovania 15. apríla 2008 predložený

stranám na preštudovanie a 16. apríla 2008 bol predložený prokurátorovi spolu s návrhom

na podanie obžaloby. Námietka sťažovateľa, že poškodená si v trestnom konaní neuplatnila

škodu v súlade s ustanovením , teda najneskôr do skončenia

vyšetrovania, je preto nedôvodná.

Z obsahu odôvodnenia uznesenia vyššieho súdneho úradníka je zrejmé, že pri

vyčíslení trov poškodenej okresný súd vychádzal z trestného spisu, ako aj zo samotného

vyúčtovania trov predloženého splnomocnencom poškodenej. Súčasťou trestného spisu je

znalecký posudok č. 13/2007 z 10. júna 2007 vypracovaný znalcom MUDr. P. C. a jeho

doplnenie z 2. septembra 2008, ktorými bola vyčíslená škoda na zdraví za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia poškodenej. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že v trestnom

spise sa nachádzajú tri rôzne vyúčtovania trov poškodenej, ústavný súd z obsahu trestného

spisu zistil, že splnomocnenec poškodenej 1. februára 2010 predložil vyúčtovanie trov

poškodenej, v ktorom žiadal zaviazať sťažovateľa na náhradu trov v celkovej sume 2 261,61

€. Vzhľadom na to, že v predloženom vyúčtovaní boli jednotlivé položky nesprávne sčítané

a taktiež v ňom nebolo zohľadnené zvýšenie položiek režijného paušálu v jednotlivých

rokoch, okresný súd 3. septembra 2010 vyzval splnomocnenca poškodenej na opravu

návrhu. Splnomocnenec poškodenej podaniami doručenými okresnému súdu 23. septembra

2009 a 27. septembra 2009 v súlade s výzvou okresného súdu svoj návrh upravil a vyčíslil

trovy poškodenej v celkovej sume 2 513,97 €. Keďže podania doručené okresnému súdu

23. a 27. septembra 2011 sú obsahovo identické, nemožno hovoriť o troch rôznych

vyúčtovaniach trov poškodenej, ale nanajvýš o dvoch. Navyše, z obsahu všetkých troch

vyúčtovaní, ktoré boli predložené okresnému súdu, vyplýva, že pri výpočte trov

splnomocnenec poškodenej vychádzal z tarifnej hodnoty 693 540 Sk, čo predstavuje výšku

škody uplatnenej poškodenou v prípravnom konaní. Po zohľadnení poistného plnenia

v sume 360 944 Sk, ktoré bolo poškodenej vyplatené 5. mája 2008, ako aj po zohľadnení

doplňujúceho vyjadrenia znalca z 2. septembra 2008 splnomocnenec poškodenej znížil

tarifnú hodnotu na sumu 212 796 Sk (7 063,53 €). Z takto určených tarifných hodnôt

vychádzal aj okresný súd (aj keď v odôvodnení uznesenia výslovne neuviedol tarifnú

hodnotu), keď za úkony právnej služby uskutočnené do 2. septembra 2008 priznal za 1 úkon

sumu 386,71 € a za úkony právnej služby uskutočnené od 3. septembra 2008 priznal

za 1 úkon sumu 237,34 €.

Sťažovateľ tiež namietal nesprávnu aplikáciu § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) pri

rozhodovaní o náhrade trov poškodenej v trestnom konaní, v rámci ktorého výška škody

nebola jednoznačne preukázaná a ustálená, pretože poškodená bola so svojím nárokom

odkázaná na občianskoprávne konanie.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa

v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom

právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná

a účinná právna norma ().

Podľa súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť

na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé

trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to aj

v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.

Podľa zástupca z radov advokátov, ktorý bol

ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu

podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach.

Je tomu tak preto, že zástupca z radov advokátov v tomto (adhéznom) konaní neplní úlohy

obhajcu v trestnom konaní, ale zástupcu poškodeného tak, ako keby išlo o občianske súdne

konanie.

Keďže nemá osobitnú právnu úpravu v súvislosti s náhradou trov

poškodeného vzniknutých pribratím splnomocnenca, okresný súd postupoval analogicky

podľa , ktorý upravuje nároky zástupcu z radov advokátov

ustanoveného poškodenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu nákladov

spojených s uplatňovaním svojho nároku.

Postup okresného súdu, ktorý rozhodujúc podľa

o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenej trovy konania pri určení výšky týchto trov

per analogiam aplikoval ustanovenie a odmenu a náhrady

splnomocnenca poškodenej priznal podľa advokátskej tarify pre konanie

o občianskoprávnych veciach (teda podľa § 9 a nasl. vyhlášky), nemožno podľa názoru

ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda okresný súd

v danom prípade neporušil označené práva sťažovateľa nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou

a výkladom práva. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom okresného súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

okresného súdu svojím vlastným. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad okresným súdom takéto

nedostatky nevykazuje.

Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že v odôvodnení namietaného

uznesenia absentuje tarifná hodnota, z ktorej okresný súd vychádzal pri výpočte základnej

sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Uvedená skutočnosť podľa názoru

ústavného súdu nenapĺňa potrebný ústavnoprávny rozmer materiálneho porušenia

sťažovateľových práv, pretože uvedený nedostatok odôvodnenia nemá vplyv na vecnú

správnosť výroku namietaného uznesenia, resp. na správnosť postupu konania, ktoré

napadnutému výroku predchádzalo.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Z dikcie tohto

ustanovenia okrem iného vyplýva, že sa preskúmava iba správnosť výroku uznesenia.

Nesprávnosť odôvodnenia uznesenia, pokiaľ je výrok správny, nemôže viesť k zrušeniu

rozhodnutia podľa § 194 ods. 1. Správnosť výroku posúdi nadriadený orgán zo všetkých

hľadísk bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené. To isté platí

aj pre posúdenie správnosti postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo

(pozri , stručný komentár autorov Štefan Minárik a kol., vysvetlivky

k § 192, s. 502).

Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že účinky

výkonu právomoci okresného súdu v danom prípade sú zlučiteľné so základným právom

sťažovateľa zaručeným v a listiny, resp. právom zaručeným

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2.2. Na prerokovanie tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie čl. 48

ods. 2 uznesením okresného súdu sp. zn. z 22. marca 2011, nie je podľa

názoru ústavného súdu daná jeho právomoc.

Sťažovateľ síce v petite svojej sťažnosti nekonkretizoval, ktorý z atribútov ním

označeného základného práva zaručeného v namieta, z obsahu ústavnej

sťažnosti však vyplýva, že namieta porušenie základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom. V tejto súvislosti uviedol, že „V súdnom trestnom spise sp. zn.

boli... predložené celkom tri rôzne vyúčtovania náhrady trov konania

vzniknutých poškodenej, ku ktorým sa však sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť, nakoľko mu

pred rozhodnutím o náhrade trov konania poškodenej neboli predložené a nebol s nim

oboznámený.“.

Zo súvisiaceho trestného spisu, ktorý si ústavný súd zapožičal, vyplýva, že

sťažovateľ v sťažnosti z 20. decembra 2010 podanej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 6. decembra 2010 túto okolnosť nenamietal.

Z princípu subsidiarity ( ) limitujúceho vzťah ústavného súdu

ku všeobecným súdom okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi

musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým

spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom.

Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred

ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred

všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (,

).

Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol

pre nedostatok právomoci podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011