Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 412/2011
PDF · 255.61 KB
No categories available
I. ÚS 412/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2011
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka
a Marianny Mochnáčovej prerokoval sťažnosť Ing. P. R., K., zastúpeného advokátom
JUDr. M. P., PhD., K., ktorou namieta porušenie základných práv na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er/1465/2006, a takto
rozhodol:
1. Základné práva Ing. P. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,
ako aj právo na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
II v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er/1465/2006 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er/1465/2006 p r i k a z u j e
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. P. R. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 311,56 € (slovom
tristojedenásť eur a päťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. P., PhD., K., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažnosti Ing. P. R. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 412/2011-12 z 19. októbra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er/1465/2006.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „... podal dňa 23. 05. 2006
súdnemu exekútorovi JUDr. A. D. návrh na vykonanie exekúcie... Dňa 11. 10. 2006 podala
povinná námietky proti exekúcii, súdne konanie týkajúce sa námietok je vedené na
Okresnom súde Košice II pod č. k. 49 Er/1465/2006. Dňa 31. 08. 2007 vydal Okresný súd
Košice II uznesenie č. k. 49Er 1465/2006-45, ktorým námietkam povinnej vyhovel. Dňa
25. 09. 2008 vydal Krajský súd v Košiciach ako príslušný odvolací súd na základe
odvolania podaného sťažovateľom uznesenie č. k. 3 CoE/158/2007-104, ktorým
prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia
prvostupňového súdu bola skutočnosť, že vo veci nebolo vykonané riadne dokazovanie.
Po vrátení veci z odvolacieho súdu, ku ktorému došlo dňa 23. 10. 2008, Okresný súd
Košice II vo veci vôbec nekonal, a to až do podania sťažnosti na postup súdu zo strany
sťažovateľa, ktorá bola podaná dňa 07. 05. 2010. Príslušný orgán - predseda súdu
vyhodnotil sťažnosť v odpovedi zo dňa 02. 06. 2010 ako opodstatnenú, keď konštatoval, že
v konaní došlo ku zbytočným prieťahom, s tým, že vo veci bol na základe jeho pôsobenia
nariadený termín pojednávania na 01. 07. 2010, kde boli predvolaní aj navrhnutí
svedkovia...
V súčasnosti je možné konštatovať, že od podania sťažnosti na postup súdu zo strany
sťažovateľa, t. j. od 07. 05. 2010, uplynul viac než rok, čo považujeme za poskytnutie
primeraného časového priestoru na to, aby súd aj na základe tejto sťažnosti, ktorá bola zo
strany predsedu súdu vyhodnotená ako opodstatnená a konštatovali sa v nej zbytočné
prieťahy v súdnom konaní, o veci sťažovateľa rozhodol...
Konanie o námietkach povinnej sa začalo dňa 11. 10. 2006, pričom do dnešného dňa
nebolo rozhodnuté ani len na prvom stupni, nehovoriac o právoplatnosti a vykonateľnosti
prípadného rozhodnutia. Počas súdneho konania do dnešného dňa nedošlo k odstráneniu
stavu právnej neistoty v oblasti práv sťažovateľa, ktoré sú predmetom konania súdu, pričom
tým, že na základe sťažnosti podanej predsedovi súdu bolo vytýčených niekoľko termínov
pojednávaní, v žiadnom prípade nebol tento stav právnej neistoty odstránený, a teda ani
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nebolo naplnené.“.
3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal
tento nález:
„1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod č. k. 49 Er/1465/2006 porušil
základné právo sťažovateľa Ing. P. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd, ako aj právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II postupovať v konaní vedenom
pod č. k. 49 Er/1465/2006 bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
15 000,- € (slovom pätnásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť
sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Okresný súd Košice II je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume
314,20 €... na účet jeho právneho zástupcu... v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti
tohto nálezu.“
4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ
zdôvodnil takto: „... súdne konanie o jeho veci – skutkovo aj právne jednoduchej, ktorá si
nevyžaduje rozsiahle dokazovanie... trvá už šiesty rok... Počas týchto štyroch rokov
sťažovateľ ako veriteľ exekučne vymáhateľnej pohľadávky vo výške istiny 43 799,38 € plus
príslušenstva nebol schopný dosiahnuť ani čiastočné uspokojenie tejto pohľadávky, pričom
je veľmi vysoko pravdepodobné, že exekúcia bude zmarená úplne, pretože v dôsledku
prieťahov bol povinnej poskytnutý dostatočný čas na to, aby sa zbavila akéhokoľvek
majetku, ktorý by mohol podliehať exekúcii a byť tak speňažený za účelom uspokojenia
pohľadávky sťažovateľa. Primerané zadosťučinenie v navrhovanej výške 15 000,- €
predstavuje približne 30 % istiny pohľadávky sťažovateľa, ktorá sa postupom súdu
pravdepodobne stala nevymáhateľnou.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti písomne vyjadril predseda
okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 1 SprV/650 zo 14. novembra 2011, v ktorom okrem
chronológie procesných úkonov uviedol: „... možno konštatovať, že v konaní sú v
súčasnosti zo strany súdu úkony vykonávané priebežne, k prieťahom došlo v období od 24.
10. 2008 do 11. 5. 2010. Posúdenie dôvodnosti prieťahov nechávam na zvážení ústavného
súdu. V konaní je daný referát na predloženie spisu znalcovi po právoplatnosti uznesenia
o nariadení znaleckého dokazovania v zmysle záverov odvolacieho súdu.
Vo veci bola dňa 7. 5. 2010 podaná sťažovateľom sťažnosť na prieťahy v konaní...,
sťažnosť bola listom Spr. 62/2010 zo dňa 2. 6. 2011 uznaná za dôvodnú, spis je od podania
sťažnosti pravidelne sledovaný vedením súdu z hľadiska plynulosti konania...“
6. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného
súdu okrem iného uviedol: „Samotný Okresný súd... konštatuje, že v období od 24. 10. 2008
do 11. 05. 2010 došlo k prieťahom, pričom podľa názoru sťažovateľa v súčasnosti, dňa
07. 12. 2011, už uplynul dostatočný čas na odstránenie prieťahov (viac ako 1 a pol roka),
napriek čomu však stále nebolo vo veci rozhodnuté. Navyše z obsahu vyjadrenia zo dňa
14. 11. 2011 vyplýva, že napriek ustanoveniu znalca uznesením zo dňa 04. 08. 2011 tomuto
do dnešného dňa nebol predložený spis za účelom vykonania znaleckého úkonu, takže ani
vypracovanie znaleckého posudku nemožno očakávať v krátkom čase, nehovoriac
o meritórnom rozhodnutí súdu vo veci samej.“
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených
článkov ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu
posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani
za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
8. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu
sp. zn. 49 Er/1465/2006 ústavný súd zistil, že 6. júna 2006 bola okresnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. J. D. (ďalej len „súdny exekútor“) o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie proti povinnej – Mgr. Ľ. K. Š.– A. (ďalej len „povinná“), na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sťažovateľovi sumu 43 799 € (1 319 500,00 Sk)
s príslušenstvom. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:
- 7. jún 2006 – okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na
základe notárskej zápisnice z 25. júna 1998,
- 16. október 2006 – okresnému súdu boli súdnym exekútorom doručené námietky
povinnej proti exekúcii,
- 22. november 2006 – okresný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa námietky
povinnej proti exekúcii a určil 10-dňovú lehotu, aby sa k nim vyjadrila,
- 4. december 2006 okresný súd dostal od sťažovateľa vyjadrenie k námietkam
povinnej proti exekúcii,
- 13. december 2006 – okresný súd vyzval povinnú, aby v lehote desiatich dní
od doručenia výzvy preukázala okresnému súdu úhradu dlžnej sumy (predmetná výzva bola
vrátená okresnému súdu s poznámkou „adresát neznámy“),
- 6. marec 2007 – okresný súd vyzval právneho zástupcu povinnej, aby preukázal
úhradu dlžnej sumy,
- 22. marec 2007 – okresnému súdu boli povinnou doručené požadované doklady
preukazujúce úhradu dlžnej sumy,
- 27. august 2007 – okresný súd spísal úradný záznam: „dostavila sa povinná
za účelom nahliadnutia do spisu a upresnenia uhradených súm v predmetnom konaní“,
- 30. august 2007 – okresnému súdu boli povinnou doručené doplňujúce doklady
preukazujúce úhradu dlžnej sumy, ako aj e-mailová komunikácia sťažovateľa s povinnou,
- 31. august 2007 – okresný súd rozhodol uznesením č. k. 49 Er/1465/2006-
45, Ex 1072/2006 tak, že vyhovel námietkam povinnej a uznesením č. k. 49 Er/1465/2006-
47 z 31. augusta 2007 sťažovateľovi uložil zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach
proti exekúcii,
- 17. októbra 2007 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniam okresného súdu
č. k. 49 Er/1465/2006-45 a č. k. 49 Er/1465/2006-47 z 31. augusta 2007,
- 17. október 2007 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti
uzneseniam z 31. augusta 2007,
- 6. november 2007 – Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) bol
predložený spis na rozhodnutie o podanom odvolaní sťažovateľa,
- 8. november 2007 – krajskému súdu bolo doručené upresnenie odvolania
sťažovateľa proti uzneseniam okresného súdu z 31. augusta 2007,
- 25. september 2008 – krajský súd rozhodol o odvolaní tak, že uznesením
č. k. 3 CoE 158/07-104 zrušil uznesenie okresného súdu z 31. augusta 2007 a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie,
- 23. október 2008 – okresný súd dostal vrátený spis a následne zabezpečoval
doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania,
- 15. marec 2010 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu
sťažovateľa o vydanie rozhodnutia o námietkach,
- 12. máj 2010 – okresný súd vyzval účastníkov, aby mu v lehote 10 dní oznámili
všetky osoby s uvedením mena a adresy, ktoré žiadajú vypočuť v exekučnom konaní; pošta
vrátila zásielku adresovanú povinnej z dôvodu, že adresát je neznámy,
- 20. máj 2010 – okresný súd žiadal mestskú evidenciu obyvateľstva, ako aj Register
obyvateľov Slovenskej republiky a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže
o zistenie a oznámenie pobytu (trvalého alebo prechodného) povinnej,
- 21. máj 2010 – okresnému súdu bolo právnym zástupcom sťažovateľa doručené
vyjadrenie k výzve okresného súdu z 12. mája 2010 – návrh na vypočutie svedkov,
- 1. jún 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. júl 2010,
- 28. mája 2010 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, , B., že povinná nie je toho času vo výkone
väzby a trestu,
- 3. jún 2010 – okresnému súdu bolo doručené okresným riaditeľstvom Policajného
zboru zistenie pobytu povinnej: B.
- 18. jún 2010 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti svedka,
- 1. júl 2010 – pojednávanie bolo bez meritórneho prerokovania veci odročené
na 27. september 2010 na účely opätovného predvolania svedkov; okresný súd uložil
sťažovateľovi, aby sa v lehote 30 dní vyjadril k námietkam povinnej, a povinnej uložil, aby
v lehote 30 dní predložila písomnú dohodu o odpustení dlhu,
- 12. júl 2010 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie zástupcu sťažovateľa
na výzvu súdu (uložená na pojednávaní 1. júla 2010),
- 5. august 2010 – okresný súd dostal žiadosť povinnej o predĺženie lehoty
na dodanie požadovaných podkladov vo veci z dôvodu čerpania dovolenky jej právneho
zástupcu,
- 13. septembra 2010 – okresný súd dostal od právneho zástupcu povinnej
požadované doklady,
- 27. septembra 2010 – okresný súd vykonal súdne pojednávanie, na ktorom vypočul
predvolaných svedkov a pojednávanie odročil na 25. október 2010 pre účely vykonania
ďalšieho dokazovania,
- 29. septembra 2010 – okresný súd vyzval spoločnosť I.., s. r. o., K., aby predložila
účtovné doklady potvrdzujúce úhradu splátok povinnej,
- 20. októbra 2010 okresný súd dostal odpoveď na výzvu od spoločnosti I., s. r. o.,
K.,
- 25. októbra 2010 – okresný súd vykonal súdne pojednávanie, na ktorom vypočul
predvolaných svedkov a pojednávanie odročil na 17. január 2011 na účely vykonania
ďalšieho dokazovania; uložil povinnej, aby v lehote 7 dní predložila doklady, na ktoré sa
odvoláva v písomnom vyjadrení; právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd uložil, aby
v lehote 30 dní predložil písomné stanovisko k vyjadreniu konateľky spoločnosti I.., s. r. o.,
K.,
- 18. novembra 2010 – sťažovateľ predložil okresnému súdu vyjadrenie k veci,
- 14. januára 2011 – právny zástupca povinnej predložil okresnému súdu požadované
doklady,
- 17. januára 2011 – okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania
a konštatoval neprítomnosť povinnej a jej právneho zástupcu, ktorí sa z pojednávania
ospravedlnili; bez prerokovania veci bolo pojednávanie odročené na 14. marec 2011,
- 11. marca 2011 – okresný súd dostal od právneho zástupcu povinnej ospravedlnenie
z neúčasti na súdnom pojednávaní,
- 14. marca 2011 – okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania
a konštatoval neprítomnosť povinnej a jej právneho zástupcu, ktorí sa z pojednávania
ospravedlnili; bez prerokovania veci bolo pojednávanie odročené na 23. máj 2011,
- 23. mája 2011 – okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania
a po prednese právnych zástupcov uznesením nariadil znalecké dokazovanie z oblasti
účtovníctva; účastníkom konania uložil, aby zložili preddavok na úhradu znaleckého
dokazovania,
- 24. mája 2011 – okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov konania, aby
v lehote 15 dní od doručenia výzvy predložili otázky na súdneho znalca, ak to považujú za
potrebné,
- 6. júna 2011 – okresný súd dostal od právneho zástupcu sťažovateľa návrhy otázok
na znalca,
- 29. júna 2011 – okresný súd urgoval právneho zástupcu povinnej na predloženie
návrhov otázok na znalca pod následkom uloženia poriadkovej pokuty,
- 20. júla 2011 – právny zástupca povinnej predložil okresnému súdu návrhy otázok
na znalca,
- 4. augusta 2011 – okresný súd vydal uznesenie č. k. 49 Er/1465/2006-332, ktorým
nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru ekonómie a manažérstva, odvetvia
účtovníctva a daňovníctva a personalistiky Ing. M. R., aby v lehote 60 dní od doručenia
spisu vypracovala znalecký posudok.
III.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny). Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná.
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
12. Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa
osobitného predpisu [zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov] sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto
povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2
listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka
súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje
ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd
aj v danom prípade.
14. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmetom konania je rozhodovanie o námietkach proti exekúcii, teda po právnej stránke
ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného
súdnictva, čiastočne zložitú, lebo je potrebné na posúdenie a rozhodnutie veci pribratie
súdneho znalca. Charakter sporu je však dostatočne poznaný všeobecnými súdmi
(judikatúra, rozbory).
15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by
sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní, naopak, sťažnosťou na prieťahy
v konaní sa domáhal účinnej ochrany svojich práv.
16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu
v predmetnej veci, pričom v rámci toho nemohol implicitne nezohľadniť tiež celkovú dĺžku
konania v právnej veci sťažovateľa (pozri bod 4). Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval
obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a ďalej
poukázal na celkovú dĺžku konania.
17. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených písomností, ako aj
zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd bez
potreby parciálneho hodnotenia jednotlivých úkonov okresného súdu a na základe (aj)
stanoviska označeného porušovateľa (bod 5) konštatuje prieťahy v konaní okresného súdu
(napr. v období od 23. októbra 2008 do 11. mája 2010 okresný súd nevykonal žiadny úkon
vo veci). Ústavný súd vzal do úvahy, že v čase od 6. novembra 2007 do 22. októbra 2008 sa
predmetný spis nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o podanom odvolaní, pričom
ale v neprospech okresného súdu treba zobrať na zreteľ, že krajský súd uznesením
sp. zn. 3 CoE 158/07 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Napriek tomu, že okresný súd v ostatnom čase vykonával procesné úkony (zabezpečoval
dôkazy, uskutočnil pojednávania, nariadil znalecké dokazovanie), konal nesústredene
a neefektívne. Ústavný súd preto konštatuje, že pred okresným súdom došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, pričom už len samotná dĺžka exekučného konania je zjavne
neprimeraná, v dôsledku čoho došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv. Túto
skutočnosť potvrdil tiež samotný porušovateľ („... S poukazom na vyššie uvedenú
chronológiu vo veci možno konštatovať, že... k prieťahom došlo v období od 24. 10. 2008
do 11. 5. 2010...“).
18. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
19. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku.
20. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €
z dôvodov uvedených v I. časti odôvodnenia nálezu (bod 4), z ktorých musel ústavný súd
pri svojom rozhodovaní vychádzať. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo
alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy).
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné
právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3
zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia,
musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
21. Ústavný súd má v čl. 127 ods. 3 ústavy priznanú právomoc priznať „primerané
finančné zadosťučinenie“, ktoré nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3
ústavy. Primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou
či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk. Jazykovým výkladom možno odvodiť, že
„primerané finančné zadosťučinenie“ znamená zadosťučinenie, ktoré sa poskytne
v peniazoch a v sume, ktorá je primeraná. Primeranosť spočíva v nastolení spravodlivej
rovnováhy medzi poškodeným záujmom a protiprávnym správaním. S prihliadnutím na to,
že ide o primerané finančné zadosťučinenie, ktoré sa má poskytnúť podľa výslovnej úpravy
ústavy, možno odvodiť, že hodnotou, na ktorej vznikla ujma, má byť základné právo alebo
sloboda a že protiprávne správanie možno stotožniť so správaním odporujúcim ústave.
Primerané finančné zadosťučinenie nie je zhodné s odškodnením; vznik právne
významného dôvodu na odškodnenie nevylučuje, že za to isté správanie sa prizná aj
primerané finančné zadosťučinenie. Naopak, ak právo na odškodné podľa právnej úpravy
nevznikne, nie je tým vylúčená možnosť poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia. Primerané finančné zadosťučinenie je sankciou, ktorú ústavný súd ako
orgán ochrany ústavnosti po vlastnej úvahe môže uložiť orgánu verejnej moci, ktorý
vo svojej činnosti nedbá na dodržovanie ústavného práva.
22. Podobne už ústavný súd uviedol, že „cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody“
(III. ÚS 75/01), alebo „pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný
súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie
prípadná náhrada škody.“ (IV. ÚS 15/03), alebo „podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde
ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha... Dôvodom nemôže byť len výška sumy
uplatnenej v spore, ktorá navyše bola sťažovateľovi priznaná. Preto ústavný súd primerané
finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal.“ (II. ÚS 36/02).
23. Vzhľadom na to, že sťažovateľ (ktorý bol kvalifikovane zastúpený advokátom)
odôvodnil priznanie finančného zadosťučinenia iba v rozsahu dôvodov uvedených v bode 4,
teda výslovne uviedol, z akých dôvodov sa ho domáha (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom
súde), pričom ide o dôvody podmieňujúce prípadné priznanie náhrady škody (čl. 46 ods. 3
ústavy), o ktorej ústavný súd primárne nerozhoduje, preto primerané finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.
24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
25. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaného porušenia práva úspešný, vznikli
trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokát si uplatnil náhradu
trov za dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania a spísanie
a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2011
patrí advokátovi odmena z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j. 123,50 € a režijný
paušál 7,41 €, teda spolu 130,91 € + 24,87 €, DPH 19 % = 155,78 € (advokát je platcom
dane s pridanej hodnoty). Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným
súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 311,56 €
včítane DPH, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP). Z uvedených dôvodov
ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. decembra 2011