Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 412/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka

a Marianny Mochnáčovej prerokoval sťažnosť Ing. P. R., K., zastúpeného advokátom

JUDr. M. P., PhD., K., ktorou namieta porušenie základných práv na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné práva Ing. P. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv a slobôd,

ako aj právo na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. P. R. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 311,56 € (slovom

tristojedenásť eur a päťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. P., PhD., K., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti Ing. P. R. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 19. októbra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „... podal dňa 23. 05. 2006

súdnemu exekútorovi JUDr. A. D. návrh na vykonanie exekúcie... Dňa 11. 10. 2006 podala

povinná námietky proti exekúcii, súdne konanie týkajúce sa námietok je vedené na

Okresnom súde Košice II pod č. k. . Dňa 31. 08. 2007 vydal Okresný súd

Košice II uznesenie č. k. -45, ktorým námietkam povinnej vyhovel. Dňa

25. 09. 2008 vydal Krajský súd v Košiciach ako príslušný odvolací súd na základe

odvolania podaného sťažovateľom uznesenie č. k. -104, ktorým

prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia

prvostupňového súdu bola skutočnosť, že vo veci nebolo vykonané riadne dokazovanie.

Po vrátení veci z odvolacieho súdu, ku ktorému došlo dňa 23. 10. 2008, Okresný súd

Košice II vo veci vôbec nekonal, a to až do podania sťažnosti na postup súdu zo strany

sťažovateľa, ktorá bola podaná dňa 07. 05. 2010. Príslušný orgán - predseda súdu

vyhodnotil sťažnosť v odpovedi zo dňa 02. 06. 2010 ako opodstatnenú, keď konštatoval, že

v konaní došlo ku zbytočným prieťahom, s tým, že vo veci bol na základe jeho pôsobenia

nariadený termín pojednávania na 01. 07. 2010, kde boli predvolaní aj navrhnutí

svedkovia...

V súčasnosti je možné konštatovať, že od podania sťažnosti na postup súdu zo strany

sťažovateľa, t. j. od 07. 05. 2010, uplynul viac než rok, čo považujeme za poskytnutie

primeraného časového priestoru na to, aby súd aj na základe tejto sťažnosti, ktorá bola zo

strany predsedu súdu vyhodnotená ako opodstatnená a konštatovali sa v nej zbytočné

prieťahy v súdnom konaní, o veci sťažovateľa rozhodol...

Konanie o námietkach povinnej sa začalo dňa 11. 10. 2006, pričom do dnešného dňa

nebolo rozhodnuté ani len na prvom stupni, nehovoriac o právoplatnosti a vykonateľnosti

prípadného rozhodnutia. Počas súdneho konania do dnešného dňa nedošlo k odstráneniu

stavu právnej neistoty v oblasti práv sťažovateľa, ktoré sú predmetom konania súdu, pričom

tým, že na základe sťažnosti podanej predsedovi súdu bolo vytýčených niekoľko termínov

pojednávaní, v žiadnom prípade nebol tento stav právnej neistoty odstránený, a teda ani

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nebolo naplnené.“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal

tento nález:

„1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod č. k. porušil

základné právo sťažovateľa Ing. P. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 , článku 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd, ako aj právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II postupovať v konaní vedenom

pod č. k. bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

15 000,- € (slovom pätnásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

314,20 €... na účet jeho právneho zástupcu... v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

zdôvodnil takto: „... súdne konanie o jeho veci – skutkovo aj právne jednoduchej, ktorá si

nevyžaduje rozsiahle dokazovanie... trvá už šiesty rok... Počas týchto štyroch rokov

sťažovateľ ako veriteľ exekučne vymáhateľnej pohľadávky vo výške istiny 43 799,38 € plus

príslušenstva nebol schopný dosiahnuť ani čiastočné uspokojenie tejto pohľadávky, pričom

je veľmi vysoko pravdepodobné, že exekúcia bude zmarená úplne, pretože v dôsledku

prieťahov bol povinnej poskytnutý dostatočný čas na to, aby sa zbavila akéhokoľvek

majetku, ktorý by mohol podliehať exekúcii a byť tak speňažený za účelom uspokojenia

pohľadávky sťažovateľa. Primerané zadosťučinenie v navrhovanej výške 15 000,- €

predstavuje približne 30 % istiny pohľadávky sťažovateľa, ktorá sa postupom súdu

pravdepodobne stala nevymáhateľnou.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti písomne vyjadril predseda

okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 1 SprV/650 zo 14. novembra 2011, v ktorom okrem

chronológie procesných úkonov uviedol: „... možno konštatovať, že v konaní sú v

súčasnosti zo strany súdu úkony vykonávané priebežne, k prieťahom došlo v období od 24.

10. 2008 do 11. 5. 2010. Posúdenie dôvodnosti prieťahov nechávam na zvážení ústavného

súdu. V konaní je daný referát na predloženie spisu znalcovi po právoplatnosti uznesenia

o nariadení znaleckého dokazovania v zmysle záverov odvolacieho súdu.

Vo veci bola dňa 7. 5. 2010 podaná sťažovateľom sťažnosť na prieťahy v konaní...,

sťažnosť bola listom Spr. 62/2010 zo dňa 2. 6. 2011 uznaná za dôvodnú, spis je od podania

sťažnosti pravidelne sledovaný vedením súdu z hľadiska plynulosti konania...“

6. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného

súdu okrem iného uviedol: „Samotný Okresný súd... konštatuje, že v období od 24. 10. 2008

do 11. 05. 2010 došlo k prieťahom, pričom podľa názoru sťažovateľa v súčasnosti, dňa

07. 12. 2011, už uplynul dostatočný čas na odstránenie prieťahov (viac ako 1 a pol roka),

napriek čomu však stále nebolo vo veci rozhodnuté. Navyše z obsahu vyjadrenia zo dňa

14. 11. 2011 vyplýva, že napriek ustanoveniu znalca uznesením zo dňa 04. 08. 2011 tomuto

do dnešného dňa nebol predložený spis za účelom vykonania znaleckého úkonu, takže ani

vypracovanie znaleckého posudku nemožno očakávať v krátkom čase, nehovoriac

o meritórnom rozhodnutí súdu vo veci samej.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov . Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani

za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

8. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil, že 6. júna 2006 bola okresnému súdu doručená

žiadosť súdneho exekútora JUDr. J. D. (ďalej len „súdny exekútor“) o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie proti povinnej – Mgr. Ľ. K. Š.– A. (ďalej len „povinná“), na

vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sťažovateľovi sumu 43 799 € (1 319 500,00 Sk)

s príslušenstvom. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:

- 7. jún 2006 – okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na

základe notárskej zápisnice z 25. júna 1998,

- 16. október 2006 – okresnému súdu boli súdnym exekútorom doručené námietky

povinnej proti exekúcii,

- 22. november 2006 – okresný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa námietky

povinnej proti exekúcii a určil 10-dňovú lehotu, aby sa k nim vyjadrila,

- 4. december 2006 okresný súd dostal od sťažovateľa vyjadrenie k námietkam

povinnej proti exekúcii,

- 13. december 2006 – okresný súd vyzval povinnú, aby v lehote desiatich dní

od doručenia výzvy preukázala okresnému súdu úhradu dlžnej sumy (predmetná výzva bola

vrátená okresnému súdu s poznámkou „adresát neznámy“),

- 6. marec 2007 – okresný súd vyzval právneho zástupcu povinnej, aby preukázal

úhradu dlžnej sumy,

- 22. marec 2007 – okresnému súdu boli povinnou doručené požadované doklady

preukazujúce úhradu dlžnej sumy,

- 27. august 2007 – okresný súd spísal úradný záznam: „dostavila sa povinná

za účelom nahliadnutia do spisu a upresnenia uhradených súm v predmetnom konaní“,

- 30. august 2007 – okresnému súdu boli povinnou doručené doplňujúce doklady

preukazujúce úhradu dlžnej sumy, ako aj e-mailová komunikácia sťažovateľa s povinnou,

- 31. august 2007 – okresný súd rozhodol uznesením č. k. 49 Er/1465/2006-

45, Ex 1072/2006 tak, že vyhovel námietkam povinnej a uznesením č. k. 49 Er/1465/2006-

47 z 31. augusta 2007 sťažovateľovi uložil zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach

proti exekúcii,

- 17. októbra 2007 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniam okresného súdu

č. k. -45 a č. k. -47 z 31. augusta 2007,

- 17. október 2007 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniam z 31. augusta 2007,

- 6. november 2007 – Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) bol

predložený spis na rozhodnutie o podanom odvolaní sťažovateľa,

- 8. november 2007 – krajskému súdu bolo doručené upresnenie odvolania

sťažovateľa proti uzneseniam okresného súdu z 31. augusta 2007,

- 25. september 2008 – krajský súd rozhodol o odvolaní tak, že uznesením

č. k. -104 zrušil uznesenie okresného súdu z 31. augusta 2007 a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 23. október 2008 – okresný súd dostal vrátený spis a následne zabezpečoval

doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania,

- 15. marec 2010 – okresnému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu

sťažovateľa o vydanie rozhodnutia o námietkach,

- 12. máj 2010 – okresný súd vyzval účastníkov, aby mu v lehote 10 dní oznámili

všetky osoby s uvedením mena a adresy, ktoré žiadajú vypočuť v exekučnom konaní; pošta

vrátila zásielku adresovanú povinnej z dôvodu, že adresát je neznámy,

- 20. máj 2010 – okresný súd žiadal mestskú evidenciu obyvateľstva, ako aj Register

obyvateľov Slovenskej republiky a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže

o zistenie a oznámenie pobytu (trvalého alebo prechodného) povinnej,

- 21. máj 2010 – okresnému súdu bolo právnym zástupcom sťažovateľa doručené

vyjadrenie k výzve okresného súdu z 12. mája 2010 – návrh na vypočutie svedkov,

- 1. jún 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. júl 2010,

- 28. mája 2010 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, , B., že povinná nie je toho času vo výkone

väzby a trestu,

- 3. jún 2010 – okresnému súdu bolo doručené okresným riaditeľstvom Policajného

zboru zistenie pobytu povinnej: B.

- 18. jún 2010 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti svedka,

- 1. júl 2010 – pojednávanie bolo bez meritórneho prerokovania veci odročené

na 27. september 2010 na účely opätovného predvolania svedkov; okresný súd uložil

sťažovateľovi, aby sa v lehote 30 dní vyjadril k námietkam povinnej, a povinnej uložil, aby

v lehote 30 dní predložila písomnú dohodu o odpustení dlhu,

- 12. júl 2010 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie zástupcu sťažovateľa

na výzvu súdu (uložená na pojednávaní 1. júla 2010),

- 5. august 2010 – okresný súd dostal žiadosť povinnej o predĺženie lehoty

na dodanie požadovaných podkladov vo veci z dôvodu čerpania dovolenky jej právneho

zástupcu,

- 13. septembra 2010 – okresný súd dostal od právneho zástupcu povinnej

požadované doklady,

- 27. septembra 2010 – okresný súd vykonal súdne pojednávanie, na ktorom vypočul

predvolaných svedkov a pojednávanie odročil na 25. október 2010 pre účely vykonania

ďalšieho dokazovania,

- 29. septembra 2010 – okresný súd vyzval spoločnosť I.., s. r. o., K., aby predložila

účtovné doklady potvrdzujúce úhradu splátok povinnej,

- 20. októbra 2010 okresný súd dostal odpoveď na výzvu od spoločnosti I., s. r. o.,

K.,

- 25. októbra 2010 – okresný súd vykonal súdne pojednávanie, na ktorom vypočul

predvolaných svedkov a pojednávanie odročil na 17. január 2011 na účely vykonania

ďalšieho dokazovania; uložil povinnej, aby v lehote 7 dní predložila doklady, na ktoré sa

odvoláva v písomnom vyjadrení; právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd uložil, aby

v lehote 30 dní predložil písomné stanovisko k vyjadreniu konateľky spoločnosti I.., s. r. o.,

K.,

- 18. novembra 2010 – sťažovateľ predložil okresnému súdu vyjadrenie k veci,

- 14. januára 2011 – právny zástupca povinnej predložil okresnému súdu požadované

doklady,

- 17. januára 2011 – okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania

a konštatoval neprítomnosť povinnej a jej právneho zástupcu, ktorí sa z pojednávania

ospravedlnili; bez prerokovania veci bolo pojednávanie odročené na 14. marec 2011,

- 11. marca 2011 – okresný súd dostal od právneho zástupcu povinnej ospravedlnenie

z neúčasti na súdnom pojednávaní,

- 14. marca 2011 – okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania

a konštatoval neprítomnosť povinnej a jej právneho zástupcu, ktorí sa z pojednávania

ospravedlnili; bez prerokovania veci bolo pojednávanie odročené na 23. máj 2011,

- 23. mája 2011 – okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania

a po prednese právnych zástupcov uznesením nariadil znalecké dokazovanie z oblasti

účtovníctva; účastníkom konania uložil, aby zložili preddavok na úhradu znaleckého

dokazovania,

- 24. mája 2011 – okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov konania, aby

v lehote 15 dní od doručenia výzvy predložili otázky na súdneho znalca, ak to považujú za

potrebné,

- 6. júna 2011 – okresný súd dostal od právneho zástupcu sťažovateľa návrhy otázok

na znalca,

- 29. júna 2011 – okresný súd urgoval právneho zástupcu povinnej na predloženie

návrhov otázok na znalca pod následkom uloženia poriadkovej pokuty,

- 20. júla 2011 – právny zástupca povinnej predložil okresnému súdu návrhy otázok

na znalca,

- 4. augusta 2011 – okresný súd vydal uznesenie č. k. -332, ktorým

nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru ekonómie a manažérstva, odvetvia

účtovníctva a daňovníctva a personalistiky Ing. M. R., aby v lehote 60 dní od doručenia

spisu vypracovala znalecký posudok.

III.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny). Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. ).

12. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa

osobitného predpisu [

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov] sa použijú ustanovenia predchádzajúcich

častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (

listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka

súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje

ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd

aj v danom prípade.

14. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom konania je rozhodovanie o námietkach proti exekúcii, teda po právnej stránke

ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného

súdnictva, čiastočne zložitú, lebo je potrebné na posúdenie a rozhodnutie veci pribratie

súdneho znalca. Charakter sporu je však dostatočne poznaný všeobecnými súdmi

(judikatúra, rozbory).

15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by

sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní, naopak, sťažnosťou na prieťahy

v konaní sa domáhal účinnej ochrany svojich práv.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci, pričom v rámci toho nemohol implicitne nezohľadniť tiež celkovú dĺžku

konania v právnej veci sťažovateľa (pozri bod 4). Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval

obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a ďalej

poukázal na celkovú dĺžku konania.

17. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených písomností, ako aj

zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd bez

potreby parciálneho hodnotenia jednotlivých úkonov okresného súdu a na základe (aj)

stanoviska označeného porušovateľa (bod 5) konštatuje prieťahy v konaní okresného súdu

(napr. v období od 23. októbra 2008 do 11. mája 2010 okresný súd nevykonal žiadny úkon

vo veci). Ústavný súd vzal do úvahy, že v čase od 6. novembra 2007 do 22. októbra 2008 sa

predmetný spis nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o podanom odvolaní, pričom

ale v neprospech okresného súdu treba zobrať na zreteľ, že krajský súd uznesením

sp. zn. zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Napriek tomu, že okresný súd v ostatnom čase vykonával procesné úkony (zabezpečoval

dôkazy, uskutočnil pojednávania, nariadil znalecké dokazovanie), konal nesústredene

a neefektívne. Ústavný súd preto konštatuje, že pred okresným súdom došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, pričom už len samotná dĺžka exekučného konania je zjavne

neprimeraná, v dôsledku čoho došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv. Túto

skutočnosť potvrdil tiež samotný porušovateľ („... S poukazom na vyššie uvedenú

chronológiu vo veci možno konštatovať, že... k prieťahom došlo v období od 24. 10. 2008

do 11. 5. 2010...“).

18. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , listiny a práva podľa dohovoru, tak ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

19. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku.

20. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €

z dôvodov uvedených v I. časti odôvodnenia nálezu (bod 4), z ktorých musel ústavný súd

pri svojom rozhodovaní vychádzať. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo

alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ( ).

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho základné

právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3

ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia,

musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

21. Ústavný súd má v priznanú právomoc priznať „primerané

finančné zadosťučinenie“, ktoré nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3

. Primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou

či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk. Jazykovým výkladom možno odvodiť, že

„primerané finančné zadosťučinenie“ znamená zadosťučinenie, ktoré sa poskytne

v peniazoch a v sume, ktorá je primeraná. Primeranosť spočíva v nastolení spravodlivej

rovnováhy medzi poškodeným záujmom a protiprávnym správaním. S prihliadnutím na to,

že ide o primerané finančné zadosťučinenie, ktoré sa má poskytnúť podľa výslovnej úpravy

, možno odvodiť, že hodnotou, na ktorej vznikla ujma, má byť základné právo alebo

sloboda a že protiprávne správanie možno stotožniť so správaním odporujúcim ústave.

Primerané finančné zadosťučinenie nie je zhodné s odškodnením; vznik právne

významného dôvodu na odškodnenie nevylučuje, že za to isté správanie sa prizná aj

primerané finančné zadosťučinenie. Naopak, ak právo na odškodné podľa právnej úpravy

nevznikne, nie je tým vylúčená možnosť poskytnutia primeraného finančného

zadosťučinenia. Primerané finančné zadosťučinenie je sankciou, ktorú ústavný súd ako

orgán ochrany ústavnosti po vlastnej úvahe môže uložiť orgánu verejnej moci, ktorý

vo svojej činnosti nedbá na dodržovanie ústavného práva.

22. Podobne už ústavný súd uviedol, že „cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody“

(), alebo „pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný

súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie

prípadná náhrada škody.“ (), alebo „podľa

ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha... Dôvodom nemôže byť len výška sumy

uplatnenej v spore, ktorá navyše bola sťažovateľovi priznaná. Preto ústavný súd primerané

finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal.“ ().

23. Vzhľadom na to, že sťažovateľ (ktorý bol kvalifikovane zastúpený advokátom)

odôvodnil priznanie finančného zadosťučinenia iba v rozsahu dôvodov uvedených v bode 4,

teda výslovne uviedol, z akých dôvodov sa ho domáha (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), pričom ide o dôvody podmieňujúce prípadné priznanie náhrady škody (čl. 46 ods. 3

), o ktorej ústavný súd primárne nerozhoduje, preto primerané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaného porušenia práva úspešný, vznikli

trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokát si uplatnil náhradu

trov za dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania a spísanie

a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2011

patrí advokátovi odmena z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j. 123,50 € a režijný

paušál 7,41 €, teda spolu 130,91 € + 24,87 €, DPH 19 % = 155,78 € (advokát je platcom

dane s pridanej hodnoty). Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným

súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 311,56 €

včítane DPH, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi

sťažovateľa ( v spojení s ). Z uvedených dôvodov

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2011