Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 3/2012
PDF · 159.74 KB
No categories available
I. ÚS 3/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 3/2012-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. R., B., zastúpeného advokátom Mgr. P. K., T.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 2 R 5/2011 z 12. septembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra
2011 doručená sťažnosť Ing. P. R., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
Mgr. P. K., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.
46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 R 5/2011 z 12.
septembra 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).
Zo sťažnosti vyplýva: «Sťažovateľ je spoločníkom a veriteľom dlžníka: S., s. r. o...
(ďalej len „Dlžník“). Sťažovateľ má voči Dlžníkovi pohľadávky celkom v sume
1.114.200,86 Eur...
Dňa 22. 03. 2011 podal veriteľ Ing. M. K... na Okresný súd Bratislava I. návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka...
Dňa 20. 05. 2011 Okresný súd Bratislava I. vydal uznesenie, sp. zn. 2K/23/2011,
ktorým začal konkurzné konanie voči Dlžníkovi...
Dňa 03.06.2011 Ing. R. B... ako domnelý konateľ Dlžníka, podal v mene Dlžníka
návrh na prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoKR“). Dlžník predložil spolu s návrhom aj dohodu o vypracovaní
reštrukturalizačného posudku zo dňa 02. 06. 2011 podpísanú domnelým konateľom Dlžníka
Ing. R. B..
Súd uznesením, sp. zn. 2K/23/2011 zo dňa 20. 06. 2011 rozhodol o prerušení
konkurzného konania.
Dňa 25. 07. 2011 bol na Okresný súd Bratislava I. podaný návrh na povolenie
reštrukturalizácie Dlžníka.
Okresný súd Bratislava I. uznesením sp. zn. 2R/5/2011 zo dňa 04. 08. 2011 začal
reštrukturalizačné konanie voči Dlžníkovi.
Okresný súd Bratislava I. uznesením sp. zn. 2R/5/2011 zo dňa 12. 09. 2011 povolil
reštrukturalizáciu Dlžníka...
Dňa 10. 05. 2011 bol spoločníkom Dlžníka:
- Sťažovateľovi,
- Ing. D. B...
- Ing. R. B.,
doručený návrh štvrtého spoločníka: Ing. M. K., v ktorom boli spoločníci Dlžníka
vyzvaní na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia, obsahujúci tiež návrh
uznesení, o ktorých sa malo mimo rozhodnutia valného zhromaždenia rozhodnúť...
- spoločníci mali mimo valného zhromaždenia rozhodnúť o vymenovaní Ing. M. K.
a R. B. za ďalších konateľov Dlžníka (popri už pôsobiacom konateľovi žalobcu: JUDr. Mag.
M. H... a v tomto smere malo dôjsť aj k zmene v spôsobe konania konateľov za spoločnosť,
- spoločníci mali mimo valného zhromaždenia rozhodnúť o udelení súhlasu
s bezodplatným prevodom akcií spoločnosti R. a. s. znejúce na meno Dlžníka na
jednotlivých spoločníkov Dlžníka, a to na každého spoločníka v počte pripadajúcom na
25 % majetkový podiel spoločníka na žalobcovi, a to v lehote do 13. 05. 2011,
- spoločníci mali mimo valného zhromaždenia rozhodnúť o zmene ods. 5 časti II
článku X Spoločenskej zmluvy Dlžníka zo dňa 21. 08. 2009...
Dňa 16. 05. 2011 Sťažovateľ ako jeden zo spoločníkov Dlžníka vyjadril svoj nesúhlas
s rozhodovaním spoločníkov mimo valného zhromaždenia.
Okresný súd Bratislava I. ako príslušný registrový súd napriek uvedenému rozhodol
o zápise zmeny zapísaných údajov do Obchodného registra.
Podaním zo dňa 02. 06. 2011 Sťažovateľ podal žalobu o určenie neplatnosti
rozhodnutí valného zhromaždenia Dlžníka.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv a slobôd..., ktoré vzniklo
a trvá v dôsledku právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I., sp. zn.
2R/5/2011 zo dňa 12. 09. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2011...
a) porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy)
a (kumulatívne) právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd), v spojení (subsidiárne) s právom vlastniť majetok
b) porušenie princípu právnej istoty Porušovateľom ako imanentnej súčasti princípu
materiálneho právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy).
Porušenie základných práv Sťažovateľa spočíva v nesprávnej interpretácii a súčasne
nesprávnej aplikácii práva Porušovateľom. Neústavnosť právoplatného rozhodnutia súdu
tak spočíva v tom, že Porušovateľ na strane jednej neaplikoval správnu právnu normu v tom
zmysle, že neaplikoval všetky na skutkové okolnosti sa vzťahujúce právne normy, na strane
druhej, nesprávne interpretoval správne aplikované právnej normy.
Skutkové zistenie v dotknutom súdnom (reštrukturalizačnom) konaní pritom
umožňovali Porušovateľovi subsumovať uplatnený nárok pod správnu hmotnoprávnu
a procesnoprávnu normu, vec posúdiť a o nároku rozhodnúť. Keďže tak podľa názoru
sťažovateľa Porušovateľ nepostupoval, konal v rozpore so zásadou iura novit curia.
Ak teda Porušovateľ rozhodoval na základe aplikácie nesprávnej právnej normy,
resp. nesprávne interpretovanej právnej normy, porušil tým základné právo Sťažovateľa na
súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy), ktorého imanentným obsahom je nie len nezávislosť
a nestrannosť súdu, ale predovšetkým aj ústavná požiadavka, aby súd rozhodoval o práve
toho, kto sa na neho obrátil, podľa aplikovateľných právnych noriem platného práva...
Podľa názoru Sťažovateľa sa Porušovateľ dopustil svojvôle pri výklade a aplikácii
trávneho predpisu, pričom interpretácia a aplikácia príslušnej právnej normy nebola
vykonaná ústavne konformným spôsobom (podobne Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 54/02 zo 17. apríla 2002).
Postup Porušovateľa, ktorý aplikoval konkrétne ustanovenia právnych predpisov,
a to bez relevantných dôvodov, treba považovať za postup arbitrárny. Takýto postup je
zároveň aj zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (podobne Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 335/06 z 30. októbra 2007).»
Sťažovateľ ďalej uvádza: «Na základe uvedených skutočností a s poukazom na
zákonné ustanovenia je zrejmé, že i keď Porušovateľ neskúmal otázku oprávnenosti
konateľa Ing. R. B. konať za Dlžníka, z podaného návrhu na prerušenie konania ako i
priloženej dohody o vypracovaní reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh ako
i dohodu podpísal len jeden z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob
konania nie je spôsobilý vyvolať účinky právneho úkonu Dlžníka, keďže vôľu Dlžníka by
obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia v skutočnosti však len JUDr.
Mag. Marek Hanúsek).
Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľa nemal konkurzné konanie
prerušiť a následne (po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie) rozhodnúť o začatí
reštrukturalizačného konania, ale návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietnuť (§ 113
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“)). Nakoľko
Porušovateľ už o začatí reštrukturalizačného konania rozhodol, nemal reštrukturalizáciu
Dlžníka povoliť z dôvodu, že neboli splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu.
Porušovateľ mal reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaviť. Týmto
nezákonným rozhodnutím tak Porušovateľ súčasne porušil právo Sťažovateľa na súdnu
a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy, subsidiárne právo Sťažovateľa ako veriteľa
Dlžníka vlastniť majetok.
Vzhľadom na existenciu daného stavu má Sťažovateľ za to, že Porušovateľ nebol
oprávnený začať reštrukturalizačné konania, ale bol povinný riešiť otázku týkajúcu sa
oprávnenosti podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie ako otázku predbežnú
(prejudiciálnu) vzhľadom na skutkový stav, a to, že rozhodnutia spoločníkov Dlžníka prijaté
mimo valného zhromaždenia nemožno považovať za platné. Dôležitosť vyriešenia
prejudicálnej otázky spočíva v tom, že ide o otázku zásadného významu, vyriešenie ktorej
má vplyv na konkurzné, ako aj reštrukturalizačné konanie.»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.
2R/5/2011 zo dňa 12. 09. 2011 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2R/5/2011 zo dňa 12. 09. 2011 sa
zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho
konania vo výške 261,82 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal sťažnosť z hľadiska existencie
dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že uznesením okresného súdu, ktorým
povolil reštrukturalizáciu dlžníka S., s. r. o., boli porušené jeho uvedené základné práva. K
porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy malo podľa
jeho názoru dôjsť tým, že okresný súd postupoval nesprávne, keď na základe návrhu Ing. R.
B. uznesením sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. júna 2011 rozhodol o prerušení konkurzného
konania na dlžníka S., s. r. o., a následne uznesením sp. zn. 2 R 5/2011 zo 4. augusta 2011
začal proti dlžníkovi S., s. r. o., reštrukturalizačné konanie (ďalej len „uznesenie o začatí
reštrukturalizačného konania“), keďže Ing. Róbert Bartoš nebol konateľom dlžníka S., s. r.
o. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd nemal vydať uznesenie o začatí
reštrukturalizačného konania a následne namietaným uznesením povoliť reštrukturalizáciu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania bolo ústavným súdom
preskúmavané na základe sťažnosti sťažovateľa doručenej 27. septembra 2011. Ústavný súd
o tejto sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 546/2011 z 8. decembra
2011 (ďalej len „uznesenie ústavného súdu“) tak, že sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú z dôvodu, že okresný súd uznesením o začatí reštrukturalizačného konania
neporušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy.
Vzhľadom na to, že podstatou celej sťažnosti sťažovateľa je údajný nesprávny postup
okresného súdu pri rozhodovaní o začatí reštrukturalizačného konania, ústavný súd nemal
dôvod opätovne zaoberať sa argumentmi sťažovateľa, s ktorými sa už vysporiadal
vo svojom uznesení. Keďže postup okresného súdu pri rozhodovaní o začatí
reštruktualizačného konania bol správny a jediným dôvodom podanej sťažnosti je tvrdenie
sťažovateľa o tom, že okresný súd nemal napadnutým uznesením rozhodnúť o povolení
reštrukturalizácie dlžníka S., s. r. o., z dôvodu, že okresný súd nemal vôbec rozhodnúť o
začatí reštruktualizačného konania, ústavný súd konštatuje, že okresný súd uznesením sp.
zn. 2 R 5/2011 z 12. septembra 2011 neporušil označené základné práva sťažovateľa.
Ústavný súd zároveň dodáva, že sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu,
ktorým bola povolená reštrukturalizácia a bol ustanovený správca, nevykazuje znaky
arbitrárnosti a zjavnej neodôvodnenosti.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. januára 2012