Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 3/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. R., B., zastúpeného advokátom Mgr. P. K., T.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 12. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra

2011 doručená sťažnosť Ing. P. R., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. P. K., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.

46 ods. 1 v spojení s (ďalej len „“)

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 12.

septembra 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva: «Sťažovateľ je spoločníkom a veriteľom dlžníka: S., s. r. o...

(ďalej len „Dlžník“). Sťažovateľ má voči Dlžníkovi pohľadávky celkom v sume

1.114.200,86 Eur...

Dňa 22. 03. 2011 podal veriteľ Ing. M. K... na Okresný súd Bratislava I. návrh na

vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka...

Dňa 20. 05. 2011 Okresný súd Bratislava I. vydal uznesenie, sp. zn. ,

ktorým začal konkurzné konanie voči Dlžníkovi...

Dňa 03.06.2011 Ing. R. B... ako domnelý konateľ Dlžníka, podal v mene Dlžníka

návrh na prerušenie konkurzného konania podľa o

konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZoKR“). Dlžník predložil spolu s návrhom aj dohodu o vypracovaní

reštrukturalizačného posudku zo dňa 02. 06. 2011 podpísanú domnelým konateľom Dlžníka

Ing. R. B..

Súd uznesením, sp. zn. zo dňa 20. 06. 2011 rozhodol o prerušení

konkurzného konania.

Dňa 25. 07. 2011 bol na Okresný súd Bratislava I. podaný návrh na povolenie

reštrukturalizácie Dlžníka.

Okresný súd Bratislava I. uznesením sp. zn. zo dňa 04. 08. 2011 začal

reštrukturalizačné konanie voči Dlžníkovi.

Okresný súd Bratislava I. uznesením sp. zn. zo dňa 12. 09. 2011 povolil

reštrukturalizáciu Dlžníka...

Dňa 10. 05. 2011 bol spoločníkom Dlžníka:

- Sťažovateľovi,

- Ing. D. B...

- Ing. R. B.,

doručený návrh štvrtého spoločníka: Ing. M. K., v ktorom boli spoločníci Dlžníka

vyzvaní na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia, obsahujúci tiež návrh

uznesení, o ktorých sa malo mimo rozhodnutia valného zhromaždenia rozhodnúť...

- spoločníci mali mimo valného zhromaždenia rozhodnúť o vymenovaní Ing. M. K.

a R. B. za ďalších konateľov Dlžníka (popri už pôsobiacom konateľovi žalobcu: JUDr. Mag.

M. H... a v tomto smere malo dôjsť aj k zmene v spôsobe konania konateľov za spoločnosť,

- spoločníci mali mimo valného zhromaždenia rozhodnúť o udelení súhlasu

s bezodplatným prevodom akcií spoločnosti R. a. s. znejúce na meno Dlžníka na

jednotlivých spoločníkov Dlžníka, a to na každého spoločníka v počte pripadajúcom na

25 % majetkový podiel spoločníka na žalobcovi, a to v lehote do 13. 05. 2011,

- spoločníci mali mimo valného zhromaždenia rozhodnúť o zmene ods. 5 časti II

článku X Spoločenskej zmluvy Dlžníka zo dňa 21. 08. 2009...

Dňa 16. 05. 2011 Sťažovateľ ako jeden zo spoločníkov Dlžníka vyjadril svoj nesúhlas

s rozhodovaním spoločníkov mimo valného zhromaždenia.

Okresný súd Bratislava I. ako príslušný registrový súd napriek uvedenému rozhodol

o zápise zmeny zapísaných údajov do Obchodného registra.

Podaním zo dňa 02. 06. 2011 Sťažovateľ podal žalobu o určenie neplatnosti

rozhodnutí valného zhromaždenia Dlžníka.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv a slobôd..., ktoré vzniklo

a trvá v dôsledku právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I., sp. zn.

zo dňa 12. 09. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2011...

a) porušenie základného práva na súdnu ochranu ( )

a (kumulatívne) právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd), v spojení (subsidiárne) s právom vlastniť majetok

( ),

b) porušenie princípu právnej istoty Porušovateľom ako imanentnej súčasti princípu

materiálneho právneho štátu ( ).

Porušenie základných práv Sťažovateľa spočíva v nesprávnej interpretácii a súčasne

nesprávnej aplikácii práva Porušovateľom. Neústavnosť právoplatného rozhodnutia súdu

tak spočíva v tom, že Porušovateľ na strane jednej neaplikoval správnu právnu normu v tom

zmysle, že neaplikoval všetky na skutkové okolnosti sa vzťahujúce právne normy, na strane

druhej, nesprávne interpretoval správne aplikované právnej normy.

Skutkové zistenie v dotknutom súdnom (reštrukturalizačnom) konaní pritom

umožňovali Porušovateľovi subsumovať uplatnený nárok pod správnu hmotnoprávnu

a procesnoprávnu normu, vec posúdiť a o nároku rozhodnúť. Keďže tak podľa názoru

sťažovateľa Porušovateľ nepostupoval, konal v rozpore so zásadou iura novit curia.

Ak teda Porušovateľ rozhodoval na základe aplikácie nesprávnej právnej normy,

resp. nesprávne interpretovanej právnej normy, porušil tým základné právo Sťažovateľa na

súdnu ochranu ( ), ktorého imanentným obsahom je nie len nezávislosť

a nestrannosť súdu, ale predovšetkým aj ústavná požiadavka, aby súd rozhodoval o práve

toho, kto sa na neho obrátil, podľa aplikovateľných právnych noriem platného práva...

Podľa názoru Sťažovateľa sa Porušovateľ dopustil svojvôle pri výklade a aplikácii

trávneho predpisu, pričom interpretácia a aplikácia príslušnej právnej normy nebola

vykonaná ústavne konformným spôsobom (podobne Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 17. apríla 2002).

Postup Porušovateľa, ktorý aplikoval konkrétne ustanovenia právnych predpisov,

a to bez relevantných dôvodov, treba považovať za postup arbitrárny. Takýto postup je

zároveň aj zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1

(podobne Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. októbra 2007).»

Sťažovateľ ďalej uvádza: «Na základe uvedených skutočností a s poukazom na

zákonné ustanovenia je zrejmé, že i keď Porušovateľ neskúmal otázku oprávnenosti

konateľa Ing. R. B. konať za Dlžníka, z podaného návrhu na prerušenie konania ako i

priloženej dohody o vypracovaní reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh ako

i dohodu podpísal len jeden z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob

konania nie je spôsobilý vyvolať účinky právneho úkonu Dlžníka, keďže vôľu Dlžníka by

obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia v skutočnosti však len JUDr.

Mag. Marek Hanúsek).

Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľa nemal konkurzné konanie

prerušiť a následne (po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie) rozhodnúť o začatí

reštrukturalizačného konania, ale návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietnuť (§ 113

ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“)). Nakoľko

Porušovateľ už o začatí reštrukturalizačného konania rozhodol, nemal reštrukturalizáciu

Dlžníka povoliť z dôvodu, že neboli splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu.

Porušovateľ mal reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaviť. Týmto

nezákonným rozhodnutím tak Porušovateľ súčasne porušil právo Sťažovateľa na súdnu

a inú právnu ochranu v zmysle , subsidiárne právo Sťažovateľa ako veriteľa

Dlžníka vlastniť majetok.

Vzhľadom na existenciu daného stavu má Sťažovateľ za to, že Porušovateľ nebol

oprávnený začať reštrukturalizačné konania, ale bol povinný riešiť otázku týkajúcu sa

oprávnenosti podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie ako otázku predbežnú

(prejudiciálnu) vzhľadom na skutkový stav, a to, že rozhodnutia spoločníkov Dlžníka prijaté

mimo valného zhromaždenia nemožno považovať za platné. Dôležitosť vyriešenia

prejudicálnej otázky spočíva v tom, že ide o otázku zásadného významu, vyriešenie ktorej

má vplyv na konkurzné, ako aj reštrukturalizačné konanie.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20

ods. 1 uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.

zo dňa 12. 09. 2011 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. zo dňa 12. 09. 2011 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho

konania vo výške 261,82 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že uznesením okresného súdu, ktorým

povolil reštrukturalizáciu dlžníka S., s. r. o., boli porušené jeho uvedené základné práva. K

porušeniu základných práv sťažovateľa podľa a malo podľa

jeho názoru dôjsť tým, že okresný súd postupoval nesprávne, keď na základe návrhu Ing. R.

B. uznesením sp. zn. z 20. júna 2011 rozhodol o prerušení konkurzného

konania na dlžníka S., s. r. o., a následne uznesením sp. zn. zo 4. augusta 2011

začal proti dlžníkovi S., s. r. o., reštrukturalizačné konanie (ďalej len „uznesenie o začatí

reštrukturalizačného konania“), keďže Ing. Róbert Bartoš nebol konateľom dlžníka S., s. r.

o. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd nemal vydať uznesenie o začatí

reštrukturalizačného konania a následne namietaným uznesením povoliť reštrukturalizáciu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania bolo ústavným súdom

preskúmavané na základe sťažnosti sťažovateľa doručenej 27. septembra 2011. Ústavný súd

o tejto sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn. z 8. decembra

2011 (ďalej len „uznesenie ústavného súdu“) tak, že sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú z dôvodu, že okresný súd uznesením o začatí reštrukturalizačného konania

neporušil základné právo sťažovateľa podľa a .

Vzhľadom na to, že podstatou celej sťažnosti sťažovateľa je údajný nesprávny postup

okresného súdu pri rozhodovaní o začatí reštrukturalizačného konania, ústavný súd nemal

dôvod opätovne zaoberať sa argumentmi sťažovateľa, s ktorými sa už vysporiadal

vo svojom uznesení. Keďže postup okresného súdu pri rozhodovaní o začatí

reštruktualizačného konania bol správny a jediným dôvodom podanej sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľa o tom, že okresný súd nemal napadnutým uznesením rozhodnúť o povolení

reštrukturalizácie dlžníka S., s. r. o., z dôvodu, že okresný súd nemal vôbec rozhodnúť o

začatí reštruktualizačného konania, ústavný súd konštatuje, že okresný súd uznesením sp.

zn. z 12. septembra 2011 neporušil označené základné práva sťažovateľa.

Ústavný súd zároveň dodáva, že sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu,

ktorým bola povolená reštrukturalizácia a bol ustanovený správca, nevykazuje znaky

arbitrárnosti a zjavnej neodôvodnenosti.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2012