Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 546/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. R., B., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P. K., T.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.

1 v spojení s a Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo 4. augusta 2011 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. R. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra

2011 doručená sťažnosť Ing. P. R., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. augusta

2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh veriteľa (Ing. M. K.) dlžníka –

S., s. r. o., B. (ďalej len „úpadca“), okresný súd uznesením sp. zn. z 20. mája

2011 vyhlásil na majetok úpadcu konkurzné konanie, avšak uznesením sp. zn.

z 20. júna 2011 okresný súd prerušil konkurzné konanie voči úpadcovi, a to na návrh

jedného z konateľov úpadcu (Ing. R. B.) z 3. júna 2011 (ktorého sťažovateľ v sťažnosti

označuje ako „domnelého konateľa úpadcu“, pozn.), pričom spolu s týmto návrhom bola

okresnému súdu predložená „Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku“ z 2.

júna 2011, ktorou konatelia úpadcu Ing. M. K. a Ing. R. B. poverili, resp. udelili súhlas

JUDr. J. P., aby ako správca (ďalej len „správca“) vypracoval reštrukturalizačný posudok

úpadcu z dôvodu, že úpadca mal záujem odvrátiť úpadok a zachovať podnik. Podľa

sťažovateľa aj keď predmetná dohoda bola podpísaná iba jedným z v tejto dohode

označených konateľov, pričom podľa výpisu z obchodného registra v čase uzatvorenia

predmetnej dohody mali za spoločnosť konať a podpisovať vždy dvaja konatelia spoločne,

okresný súd napriek uvedenej skutočnosti na základe návrhu úpadcu na povolenie

reštrukturalizácie, ktorý bol 25. júla 2011 doručený okresnému súdu spolu so správcom

vypracovaným reštrukturalizačným posudkom úpadcu, napádaným uznesením sp. zn.

zo 4. augusta 2011 začal proti úpadcovi reštrukturalizačné konanie (toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. augusta 2011).

Sťažovateľ, ktorý sa v sťažnosti podanej ústavnému súdu označil nielen za veriteľa

úpadcu, ale súčasne aj za jedného zo spoločníkov úpadcu, uviedol, že rozhodnutie

okresného súdu sp. zn. zo 4. augusta 2011 považuje za nezákonné z dôvodu, že

okresný súd vyhlásil reštrukturalizačné konanie bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal

oprávnenosť návrhu na jeho vyhlásenie. Podľa sťažovateľa bol totiž tento návrh v rozpore

so zápisom v obchodnom registri podpísaný iba jedným z konateľov úpadcu, pričom

sťažovateľ tiež namieta, že okresný súd rovnako ako predbežnú otázku mal skúmať aj

platnosť ustanovenia konateľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie reštrukturalizácie, do tejto

funkcie. Sťažovateľ totiž poukázal na skutočnosť, že ako spoločník úpadcu bol 10. mája

2011 oslovený ďalším spoločníkom úpadcu, a to Ing. M. K., pričom bol vyzvaný, aby ako

spoločník úpadcu vyjadril súhlas s prijatím uznesení (3 x) mimo valného zhromaždenia,

ktorých návrh bol súčasťou predmetnej výzvy. Predmetom týchto uznesení bolo okrem

iného aj rozšírenie okruhu konateľov úpadcu o Ing. M. K. a Ing. R. B., ako aj zmena v

spôsobe konania konateľov za úpadcu. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Dňa 16. 05. 2011 Ing.

P. R. ako jeden zo spoločníkov Dlžníka vyjadril svoj nesúhlas s rozhodovaním spoločníkov

mimo valného zhromaždenia.“, avšak napriek tomu registrový súd rozhodol o zápise

predmetných zmien do obchodného registra. Z uvedeného dôvodu „Podaním zo dňa 02. 06.

2011 Ing. P. R. podal žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia

Dlžníka“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia je zrejmé,

že i keď Porušovateľ neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať za Dlžníka, z

podaného návrhu na prerušenie konania ako i priloženej dohody o vypracovaní

reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh ako i dohodu podpísal len jeden z

konateľov (a i to len putatívny konateľ), a preto takýto spôsob konania nie je spôsobilý

vyvolať účinky právneho úkonu Dlžníka, keďže vôľu Dlžníka by obligatórne mali prejavovať

vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však len JUDr. Mag. M. H.).

Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľa nemal konkurzné konanie

prerušiť a následne (po podaní návrhu na povolenie reštrukturalizácie) rozhodnúť o začatí

reštrukturalizačného konania, ale návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietnuť podľa

( o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“)).

Týmto nezákonným rozhodnutím tak Porušovateľ súčasne porušil právo Sťažovateľa na

súdnu a inú právnu ochranu v zmysle , subsidiárne právo Sťažovateľa ako

veriteľa Dlžníka vlastniť majetok.

Vzhľadom na existenciu daného stavu má Sťažovateľ za to, že Porušovateľ nebol

oprávnený začať reštrukturalizačné konanie, ale bol povinný riešiť otázku týkajúcu sa

oprávnenosti podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie ako otázku predbežnú

(prejudiciálnu) vzhľadom na skutkový stav, a to, že rozhodnutia spoločníkov Dlžníka prijaté

mimo valného zhromaždenia nemožno považovať za platné. Dôležitosť vyriešenia

prejudicálnej otázky spočíva v tom, že ide o otázku zásadného významu, vyriešenie ktorej

má vplyv na konkurzné, ako aj reštrukturalizačné konanie.

Porušovateľ nesprávnou aplikáciou príslušnej právnej normy rozhodol v právnej

veci Sťažovateľa nezákonne, pričom takéto rozhodnutie bolo spôsobilé porušiť ústavné

práva sťažovateľa špecifikované vyššie.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20

ods. 1 uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.

zo dňa 04. 08. 2011 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava 1. sp. zn. 2 zo dňa 04. 08. 2011 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I j e povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho

konania vo výške 261,82 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa je

viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh

výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o

tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd

rozhodoval o porušení tých práv ( v spojení s a

), ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j.

v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd), ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu,

je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (napr.

, , ).

Predmetom konania je sťažovateľom tvrdené porušenie jeho základného práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v v spojení aj a

ods. 1 uznesením sp. zn. zo 4. augusta 2011, k porušeniu ktorého malo

dôjsť jednak z dôvodu, že podľa sťažovateľa okresný súd nemal vyhlásiť na majetok úpadcu

reštrukturalizačné konanie a mal pokračovať v konkurznom konaní, pretože podľa

sťažovateľa návrh na vyhlásenie reštrukturalizačného konania podal iba jeden z konateľov

úpadcu, a to aj napriek skutočnosti, že v zmysle zápisu v obchodnom registri boli v tom čase

oprávnení konať a podpisovať za úpadcu vždy dvaja konatelia spoločne, takže podľa

sťažovateľa uvedený návrh bol inperfektný, a teda nebol spôsobilý vyvolať právne účinky

vyhlásenia reštrukturalizačného konania. Okrem toho sťažovateľ namietal nezákonnosť

napádaného uznesenia sp. zn. zo 4. augusta 2011 aj z dôvodu, že okresný súd

podľa neho neskúmal oprávnenosť osoby, ktorá sa v návrhu na vyhlásenie

reštrukturalizačného konania označila za konateľa úpadcu, t. j. neskúmal, či táto osoba mala

skutočne oprávnenie za úpadcu konať, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že

sťažovateľ ako spoločník úpadcu mal už v tom čase podať žalobu, ktorou sa domáhal

vyslovenia neplatnosti okrem iného aj uznesenia, ktorým bola táto osoba podľa sťažovateľa

nezákonne ustanovená do funkcie konateľa úpadcu.

V súvislosti s prvou námietkou sťažovateľa ústavný súd z od okresného súdu

vyžiadaného materiálu, a to konkrétne z návrhu na vyhlásenie reštrukturalizačného konania

na úpadcu (ktorý sťažovateľ nepredložil, aj keď sa ho dovoláva, pozn.) zistil, že tento návrh

z 15. júla 2011 bol skutočne doručený okresnému súdu 25. júla 2011 a bol podaný Ing. M.

K. a Ing. R. B., pričom obaja menovaní tento návrh aj riadne podpísali. Okrem toho z

úplného výpisu z obchodného registra týkajúceho sa úpadcu (S., s. r. o.) ústavný súd tiež

zistil, že Ing. M. K.je konateľom úpadcu od 17. mája 2011 a Ing. R. B. je konateľom úpadcu

tiež od 17. mája 2011. Navyše, ústavný súd zistil, že pokiaľ ide o spôsob konania za a v

mene úpadcu od 19. mája 2011, zo zápisu v obchodnom registri vyplývalo, že „Konatelia

konajú a podpisujú v mene spoločnosti vždy dvaja spoločne. Konatelia podpisujú v mene

spoločnosti tak, že k písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripoja svoj podpis.“.

Z uvedených zistení bezpochyby vyplýva, že návrh na vyhlásenie

reštrukturalizačného konania proti úpadcovi podali na to oprávnené osoby, a to osoby, ktoré

boli v zmysle zápisu v obchodnom registri v tom čase oprávnené v mene a za úpadcu konať

ako jeho konatelia, pričom v súlade so zápisom v obchodnom registri obaja konatelia tento

návrh aj podpísali, takže v tomto smere sa konštatovania sťažovateľa javia ako nepravdivé

a zjavne neopodstatnené.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa o nezákonnosti uznesenia okresného súdu

sp. zn. zo 4. augusta 2011 z dôvodu, že okresný súd pred jeho vydaním

neskúmal ako otázku predbežnú otázku pravdivosti zápisu v obchodnom registri, t. j.

neskúmal, či osoby zapísané v obchodnom registri ako konatelia úpadcu sú skutočne

oprávnené konať v jeho mene, ústavný súd uvádza, že údaje zapísané v obchodnom registri,

ktorý je v zmysle o obchodnom registri a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považovaný za verejný register, možno

považovať za údaje všeobecne platné a pravdivé do doby, kým sa nepreukáže opak. Z tohto

hľadiska boli pre rozhodovanie okresného súdu smerodajné údaje, ktoré vyplývali

z v rozhodnom čase aktuálneho výpisu z obchodného registra, o pravdivosti ktorých

okresný súd nemal dôvod pochybovať. Keďže výpis z obchodného registra je opatrený

odtlačkom pečiatky súdu ako orgánu verejnej moci a podpisom úradnej osoby, je potrebné

túto listinu považovať za verejnú listinu, ktorej dôkazná sila je vyššia ako dôkazná sila

listiny súkromnej. Ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine

za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Na rozdiel od toho obsah listiny súkromnej treba aj

dokázať.

Vzhľadom na uvedené nemohlo objektívne dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručeného v a v spojení

s ním teda ani k porušeniu a .

Uvedené konštatovania boli podkladom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého

uznesenia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania sú viazané na

vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ),

ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011