Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 496/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. januára 2012 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti V. F., K., zastúpeného advokátom JUDr. S. R., Advokátska

kancelária, P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Trenčín, takto

rozhodol:

1. Základné právo V. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť V. F. trovy konania v sume

314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. S. R., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2011 doručená sťažnosť V. F., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

S. R., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 3. marca 2001 proti M.

B., súkromnej podnikateľke so sídlom D. (ďalej len „žalovaná“), žalobu o náhradu škody z

choroby z povolania. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Od podania tohto návrhu uplynulo viac ako 10 rokov, za toto obdobie

sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, bolo nariadené znalecké dokazovanie, napriek tomu

nedošlo k ukončeniu veci.

Tvrdím, že takýmto postupom v súdnom konaní, ktoré trvá viac ako 10 rokov došlo

k porušeniu môjho ústavného práva vyplývajúceho z / SR, podľa ktorého

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Vo veci sa uskutočnili pojednávania: 10. 09. 2001, 21. 10. 2005, 14. 12. 2005,

23. 09. 2009, pojednávanie z 23. 09. 2009 bolo odročené na neurčito. Medzitým došlo

k ustanoveniu znalca MUDr. F. J., CSc., ktorého som písomne urgoval, znalec požadoval

zálohu na znalecké dokazovanie, ja som túto zálohu zložil na účet súdu a z tohto dôvodu

som aj požiadal, aby súd znalcovi poskytol primeranú zálohu.

Poukazujem tiež na to, že ja som v priebehu súdneho konania urgoval postup v tomto

konaní a žiadal som súd o odstránenie prieťahov v konaní, a to najmä listami

z 10. 11. 2008, z 15. 01. 2009. Listom Spr 2004/09 z 20. 01. 2009 som obdržal odpoveď

z OS Trenčín. V tomto liste sa uvádza, že konajúca sudkyňa bola upozornená na povinnosť

konať vo veci plynule a bez zbytočných prieťahov, že plynulosť konania bude sledovaná

v trojmesačných intervaloch a že za dĺžku konania sa mi súd ospravedlňuje. Ani napriek

takémuto stanovisku zo strany súdu nedošlo k urýchleniu konania a zo strany súdu som

naposledy obdržal uznesenie o priznaní odmeny znalcovi MUDr. J., ktoré mi bolo

prostredníctvom právneho zástupcu doručené 18. 05. 2011, predchádzajúce uznesenie súdu

z 09. 11. 2010, ktoré mi bolo doručené 15. 11. 2010 sa týkalo vyššie uvedenej zálohy

znalcovi.

Tvrdím, že postup súdu nie je efektívny, úkony súdu neboli vykonávané účinne, resp.

medzi jednotlivými úkonmi dochádzalo k veľkým časovým odstupom, čo spôsobovalo

nedôvodné prieťahy v konaní.

Náhrada škody z titulu choroby z povolania je takým plnením, ktoré má vplyv

na realizáciu mojich životných potrieb, konanie o takejto náhrade trvá neprimerane dlho

a lehota prekračujúca 10 rokov je nevyhnutne kvalifikovaná ako prieťahy v konaní. Týmto

spôsobom nedošlo k naplneniu príslušného ustanovenia SR, /, nedošlo

k naplneniu základných ustanovení , ktorého účelom je

poskytnutie účinnej a spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov.

Základnou zásadou uvedenou v je, že v konaní postupuje súd v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Trenčín v konaní v tejto právnej veci porušil ústavné

právo sťažovateľa V. F., nar. ..., aby sa jeho vec o náhradu škody z choroby z povolania

prerokovala bez zbytočných prieťahov čím došlo k porušeniu práva zaručeného v čl. 48

ods. 2/ SR.

Okresnému súdu v Trenčíne v konaní sa prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi V. F. súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000,-

€ tak, že túto čiastku 2 000,- € vyplatí sťažovateľovi V. F. Okresný súd v Trenčíne do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.

Súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 380,30 € s DPH

sťažovateľovi V. F., ktorú je povinný Okresný súd Trenčín zaplatiť sťažovateľovi k rukám

jeho právneho zástupcu JUDr. S. R. na účet ..., VS: ... do 30 dní od právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -17

z 22. novembra 2011 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a podpredsedu okresného súdu, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Podpredsedu

okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa

a podpredseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenie právneho zástupcu sťažovateľa a podpredsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise č. Spr 964/2011

z 2. novembra 2011, v ktorom popísal doterajší postup okresného súdu v namietanom

konaní, pričom v jeho záverečnej časti uviedol, že „k prieťahom v súdnom konaní došlo

i na základe tej skutočnosti, že od nápadu návrhu vo veci koná už piaty sudca“.

Právny zástupca sťažovateľa 16. decembra 2011 reagoval na vyjadrenie podpredsedu

okresného súdu podaním zo 7. novembra 2011, v ktorom okrem iného uviedol, že

„... dôvody uvedené vo vyjadrení nie sú takými dôvodmi, ktoré by vo veci posudzovania

prieťahov boli relevantné, pretože prvostupňový súd mal dostatok možnosti urobiť

opatrenia na urýchlenie konania vo veci aj v tom prípade, že došlo k zmene zákonného

sudcu“.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil tento priebeh namietaného konania:

Dňa 8. marca 2001 sťažovateľ doručil okresnému súdu žalobu o náhradu škody

z titulu choroby z povolania proti žalovanej.

Dňa 28. marca 2001 okresný súd doručil žalobu na vyjadrenie žalovanej; žalovaná

doručila okresnému súdu vyjadrenie k žalobe 12. apríla 2001.

Dňa 30. apríla 2001 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. máj 2001

(žalovaná sa z účasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti ospravedlnila podaním

doručeným okresnému súdu 9. mája 2001; preto bol termín pojednávania určený na

14. jún 2001).

Dňa 14. júna 2001 sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti právneho zástupcu

sťažovateľa (ospravedlnil sa z dôvodu kolízie pojednávaní, pozn.); pojednávanie bolo

odročené na 10. september 2001.

Na pojednávaní konanom 10. septembra 2001 okresný súd vypočul účastníkov

konania, ako aj vedľajšieho účastníka (S., a. s., pozn.); pojednávanie bolo odročené na

neurčito, s tým, že okresný súd nariadi znalecké dokazovanie z odboru pracovného

lekárstva.

Dňa 30. novembra 2001 zákonná sudkyňa oznámila skutočnosti zakladajúce dôvody

na jej vylúčenie z rozhodovania, keďže otec sťažovateľa je prísediacim okresného súdu;

k tejto skutočnosti sa vyjadrili aj ostatní sudcovia okresného súdu [spis bol predložený

Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) 8. januára 2002].

Krajský súd uznesením z 31. januára 2002 rozhodol o vylúčení zákonnej sudkyne

a ďalších sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania veci sťažovateľa, pričom

zároveň rozhodol, že siedmi sudcovia okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania veci

nie sú vylúčení (spis bol doručený okresnému súdu 15. marca 2002); opatrením

z 5. apríla 2002 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni.

Dňa 9. mája 2002 právny zástupca sťažovateľa oznámil okresnému súdu, kde

sa nachádza zdravotná dokumentácia sťažovateľa; prípisom zo 16. júla 2002 okresný súd

požiadal o zapožičanie zdravotnej dokumentácie sťažovateľa (zdravotná dokumentácia bola

okresnému súdu doručená 29. júla 2002, resp. 8. augusta 2002).

Uznesením z 13. septembra 2002 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru pracovného lekárstva (MUDr. J.); znalec si spis prebral

20. novembra 2002 a 11. decembra 2002 doručil okresnému súdu znalecký posudok spolu

s vyúčtovaním odmeny (okresný súd uznesením z 19. decembra 2002 rozhodol o priznaní

znalečného).

Dňa 22. januára 2003 bolo okresnému súdu doručené oznámenie vedľajšieho

účastníka o tom, že výkon poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom

úraze a chorobe z povolania prešiel s účinnosťou od 1. apríla 2002 do pôsobnosti S.

Dňa 5. februára 2003 zaslala žalovaná okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému

posudku, v nasledujúci deň sa k znaleckému posudku vyjadril aj právny zástupca

sťažovateľa (sťažovateľ so závermi znalca vyslovil súhlas, pozn.). Dňa 14. apríla 2003

sa k znaleckému posudku vyjadrila aj S. a po predchádzajúcej výzve okresného súdu zo

6. mája 2004 v podaní doručenom okresnému súdu 20. mája 2004 oznámila, že vstupuje do

konania ako vedľajší účastník.

Dňa 16. mája 2005 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi a následne

pokynom predsedu okresného súdu z 21. júna 2005 novej zákonnej sudkyni.

Dňa 5. septembra 2005 okresný súd nariadil termín pojednávania

na 21. október 2005, ktoré sa uskutočnilo za účasti účastníkov konania a znalca;

pojednávanie bolo odročené na 14. december 2005 na účely ďalšieho dokazovania.

Na pojednávaní konanom 14. decembra 2005 okresný súd medzitýmnym rozsudkom

rozhodol, že nárok sťažovateľa je dôvodný (rozsudok nadobudol právoplatnosť

4. februára 2006).

Prípismi z 13. marca 2006 okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie

listinnej dokumentácie (oznámenie doterajších zamestnávateľov sťažovateľa, mzdové listy,

doklady o príjme); žalovaná doručila požadované podklady okresnému súdu 24. marca 2006

a sťažovateľ 5. apríla 2006.

Dňa 3. decembra 2007 bol súdny spis pridelený novej zákonnej sudkyni.

Podaním z 12. novembra 2008 právny zástupca sťažovateľa urgoval ďalší postup

okresného súdu vo veci; v spise sa nachádza úradný záznam z 20. januára 2009, podľa

ktorého bola zákonná sudkyňa upozornená na povinnosť konať z dôvodu podanej sťažnosti

na prieťahy v konaní.

Dňa 3. augusta 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. september

2009, na ktorom sa nezúčastnila žalovaná; pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely

vyžiadania mzdových podkladov od žalovanej (podklady boli okresnému súdu doručené

7. októbra 2009).

Dňa 11. februára 2010 okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru

zdravotníctva a farmácie, odvetvia infektológie; spis bol 6. apríla 2010 zaslaný Okresnému

súdu Košice II na jeho doručenie ustanovenému znalcovi.

Ustanovený znalec 3. mája 2010 okresnému súdu oznámil, že bol vyčiarknutý

zo zoznamu znalcov (spis bol okresnému súdu vrátený 10. mája 2010).

Uznesením z 9. júna 2010 okresný súd ustanovil nového znalca, ktorý doručil

okresnému súdu znalecký posudok 18. februára 2011; uznesením z 18. apríla 2011 okresný

súd rozhodol o priznaní odmeny znalcovi.

V ďalšom období bol okresný súd vo veci v podstate nečinný (termín ďalšieho

pojednávania vo veci do dňa rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti nebol nariadený).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, je

rozhodovanie o jeho žalobe, ktorou sa domáha proti žalovanej zaplatenia náhrady škody

z titulu choroby z povolania. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval, že povaha

namietaného konania vyžaduje zo strany konajúceho súdu mimoriadnu starostlivosť.

Ústavný súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že vec nie z právneho hľadiska zložitá,

pričom zo skutkového hľadiska pripustil, že vec je pomerne zložitá, a to najmä vzhľadom

na znalecké dokazovanie, ktoré v priebehu konania treba vykonať v záujme spravodlivého

rozhodnutia vo veci. Skutkovou zložitosťou veci ale nemožno ospravedlňovať

neodôvodnenú nečinnosť, príp. neefektívnu činnosť okresného súdu v namietanom konaní.

2. Po preskúmaní spisu ústavný súd konštatoval, že sťažovateľ ako účastník súdneho

konania neprispel k predĺženiu doterajšieho priebehu namietaného konania, naopak,

v priebehu konania bol aktívny (dvakrát žiadal okresný súd o odstránenie prieťahov

v konaní) a poskytoval vo veci konajúcemu súdu požadovanú súčinnosť.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu v namietanom

konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda

takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (,

, ).

Ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že okresný súd vo veci konal v zásade plynulo

od podania žaloby (8. marca 2001) až do 19. decembra 2002 (uznesenie o priznaní znaleckej

odmeny). Následne však v namietanom konaní došlo k viacerým obdobiam neodôvodnenej

nečinnosti okresného súdu; od 19. decembra 2002 do 6. mája 2004 a následne až

do 5. septembra 2005. Rovnako bol okresný súd bez relevantného dôvodu nečinný

od 13. marca 2006 (výzvy účastníkom konania na predloženie listinnej dokumentácie) až

do 5. augusta 2009, keď bol nariadený termín pojednávania na 23. september 2009. Ďalší

postup okresného súdu zameraný na zabezpečenie znaleckého posudku z odboru

zdravotníctva a farmácie, odvetvia infektológie ústavný súd hodnotí ako nesústredený

a neefektívny. V dôsledku neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu

nie je vo veci právoplatne rozhodnuté ani po uplynutí takmer 11 rokov od začatia konania,

čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné (m. m. , ,

). Obranu okresného súdu založenú na tom, že v doterajšom priebehu

namietaného konania došlo k piatim zmenám zákonných sudcov, ústavný súd nemohol

akceptovať, keďže ide o dôvody na strane súdu, ktoré nemôžu byť pripísané na ťarchu

účastníka konania, ktorý sa domáha, aby súd vo veci rozhodol v primeranom čase

od podania žaloby.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že v doterajšom priebehu namietaného

konania došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd okresnému súdu uložil konať

v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. V čase rozhodovania o sťažnosti nebolo

namietané konanie právoplatne skončené, a preto ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa

a prikázal okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

V zmysle a ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo

slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Pretože ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , zaoberal sa aj

jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ). Ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

s poukazom na to, že „... v dôsledku prieťahov v konaní nebola poskytnutá ochrana mojim

právam, nemohol som sa dlhodobo domôcť uspokojenia môjho nároku, tým som bol

ukrátený na možnosti takýto nárok využiť pri realizácii svojich životných a sociálnych

potrieb...“.

Ústavný súd pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, jeho doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku, ako aj správanie sťažovateľa ako

účastníka konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie

finančného zadosťučinenia v sume požadovanej sťažovateľom primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom (bod 4 výroku tohto nálezu). V zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 3

a § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 patrí

odmena 123,50 €, čo spolu s režijným paušálom 7,41 € predstavuje odmenu za jeden úkon

právnej služby 130,91 €. Ústavný súd priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej

služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), pričom úhradu v sume

261,82 € (dvakrát po 130,91 €) zvýšil o 20 % DPH (52,36 €) vzhľadom na skutočnosť, že

právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH. Celková suma trov konania tak predstavuje

sumu 314,18 €, ktorú je okresný súd povinný uhradiť sťažovateľovi na účet jeho právneho

zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012