Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 250/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2012 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Jána Auxta

v konaní o sťažnosti Ing. J. Ď., R., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., s. r. o., B.,

v mene ktorej koná advokát JUDr. P. Č., PhD., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod

sp. zn. PN-11 C 84/2002, pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava II a Okresnom

súde Piešťany pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. PN-11 C 84/2002, pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava II

a Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 84/2002

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. Ď. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. Ď. trovy konania v sume

314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu C.,

s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 7. júna 2011 prijal sťažnosť Ing. J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“)

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 84/2002, pôvodne

vedenom na Okresnom súde Bratislava II a Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.

.

Sťažovateľ sa návrhom podaným 16. novembra 2001 na Okresnom súde Bratislava II

domáha mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Vec bola následne z dôvodu miestnej príslušnosti odstúpená na konanie Okresnému súdu

Piešťany, ktorý ju viedol pod sp. zn. . Prvé pojednávanie v predmetnej veci

vykonal Okresný súd Piešťany 13. októbra 2003. Vo veci v dôsledku prechodu výkonu

súdnictva ďalej konal okresný súd, ktorý konanie aj v súčasnosti vedie pod sp. zn. PN-11

C 84/2002.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol chronologický výpočet úkonov konajúcich

všeobecných súdov v predmetnej veci, pričom poukázal osobitne na najvýraznejšie obdobia

prieťahov v konaní:

„(i) Od podania Návrhu zo dňa 16.11.2001 do prvého úkonu súdu v predmetnej veci

- výzva na zmenu Návrhu zo dňa 25.07.2003 - viac ako 1 rok a 8 mesiacov

(ii) Od pojednávania zo dňa 09.10.2003 do ďalšieho úkonu súdu - pripustenie zmeny

Návrhu zo dňa 27.05.2005 - viac ako 1 rok a 7 mesiacov

(iii) Od ustanovenia súdnej znalkyne dňa 19.09.2005 do prvej urgencie znalca

o predloženie znaleckého posudku zo dňa 12.06.2007 (sťažovateľ nemá túto listinu

v dispozícii) – viac ako 1 rok a 8 mesiacov

(iv) Od ustanovenia nového súdneho znalca dňa 31.05.2010 do súčasnosti.“

Vo vzťahu k efektivite postupu okresného súdu sťažovateľ poukázal najmä

na obdobie „od prvej urgencie súdnej znalkyne zo strany súdu zo dňa 12.06.2007

(Sťažovateľ pritom žiadal o doručenie znaleckého posudku prostredníctvom svojho

právneho zástupcu už dňa 12.02.2007, neskôr dňa 11.04.2007 a dňa 31.05.2007) až do dňa

21.09.2009, kedy Okresný súd Trnava uložil príslušnej súdnej znalkyni poriadkovú pokutu.

V tomto období, ktoré trvalo viac ako 4 roky, síce nebol príslušný súd nečinný, avšak podľa

názoru sťažovateľa, súd nedostatočne promptne resp. efektívne riešil nečinnosť súdnej

znalkyne, v dôsledku čoho aj toto obdobie možno považovať za zbytočný prieťah v súdnom

konaní.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Piešťany, ako aj Okresný súd Trnava

vo veci vedenej pod sp. zn. porušil právo Ing. J. Ď., trv. bytom R., občan SR,

ustanovené v SR, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov.

2. Okresnému súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. , prikazuje,

v súlade s druhá veta SR, konať tak, aby viac nedochádzalo

k porušovaniu práva podľa SR,

3. V súlade s SR, sa Ing. J. Ď., trv. bytom R., občan SR,

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000,- EUR, ktoré mu je Okresný

súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného

súdu SR v tejto právnej veci.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň

vyzval, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa

a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila listom sp. zn.

doručeným ústavnému súdu 10. októbra 2011 a k doterajšiemu priebehu konania uviedla:

„Vo veci ustanovená znalkyňa MUDr. M. P. stratila spisový materiál Okresného

súdu Trnava, preto nie je možné uviesť presné úkony vo veci jednotlivých súdov. Na kópii

návrhu na začatie konania, ktorý sa nachádza v zrekonštruovanom spise, sú uvedené tri

spisové značky, a to , čo je pravdepodobne spisová značka Okresného súdu

Bratislava II, ďalej spisová značka , ktorá je prečiarknutá, a spisová značka

, čo je spisová značka Okresného súdu Piešťany. Z uvedeného vyplýva, že spis bol

pravdepodobne postúpený na ďalší nepríslušný súd a až potom na miestne príslušný

Okresný súd Piešťany, kde bol vedený pod sp. zn. . Na Okresnom súde Piešťany

a tiež po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd Trnava vec prejednávala sudkyňa

Mqr. I. Š. V spise sa nachádzajú znalecké posudky, lekárske správy, ktoré predložili

do spisu účastníci konania a tiež uznesenie Okresného súdu Trnava, kde Mgr. I. Š. 27. 5.

2005 pripustila zmenu návrhu. Nie je teda možné opísať prehľad procesných úkonov

od nápadu veci až doposiaľ, nakoľko Okresný súd Piešťany nemá záznamy v elektronickom

registri. V elektronickom registri sa nachádzajú zápisy až od 11. 10. 2007.

Znalkyňa MUDr. M. P. bola ustanovená za znalkyňu v konaní uznesením zo dňa 19.

9. 2005. Z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy bol spis zaslaný znalkyni, ale až 12. 6. 2007

bola urgovaná znalkyňa na zaslanie znaleckého posudku a spisu, opakovane 4. 10. 2007.

Po odchode Mgr. Š. na Okresný súd Piešťany vec bola pridelená náhodným výberom

elektronickou podateľňou na prejednanie sudkyni JUDr. J. H. 4. 2. 2008. Táto urgovala

znalkyňu 11. 2. 2008, 2. 4. 2008, 14. 5. 2008, 24. 6. 2008, pričom vzhľadom

na nepreberanie poštových zásielok bola urgencia zasielaná prostredníctvom Okresného

riaditeľstva PZ. Ale ani tak sa nepodarilo znalkyni doručiť urgenciu. Sudkyňa podala návrh

na vyčiarknutie znalkyne zo zoznamu znalcov a tlmočníkov a jej podnetu bolo vyhovené.

Dňa 23. 12. 2008 právny zástupca odporcu oznámil, že dňa 17. 12. 2008 bol univerzálny

právny nástupca odporcu vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.

Znalkyňa bola dňa 4. 2. 2009, 15. 4. 2009, 20. 4. 2009 opätovne žiadaná o zaslanie spisu na

súd. Náhradný spisový obal bol zaslaný na Krajský súd v Trnave a odtiaľ na Ministerstvo

spravodlivosti SR v súvislosti s podnetom na vyčiarknutie súdnej znalkyne zo zoznamu

znalcov, preto 24. 4. 2009 sudkyňa žiadala o vrátenie náhradného obalu z Ministerstva

spravodlivosti SR, ktoré na výzvu nereagovalo, preto bolo opätovne žiadané dňa 16. 6.

2009. Ministerstvo spravodlivosti SR náhradný obal vrátilo dňa 15. 7. 2009. Dňa 4. 8.

2009 bola opätovne znalkyňa vyzvaná na vrátenie spisu a 21. 9. 2009 jej bola uložená

pokuta 500,- Eur. Dňa 21. 9. 2009 opätovne bola vyzvaná znalkyňa na vrátenie spisu. Dňa

8. 10. 2009 bolo požiadané Okresné riaditeľstvo PZ Rimavská Sobota o spoluprácu pri

odňatí spisového materiálu znalkyni. Dňa 2. 11. 2009 bola urgovaná polícia a 1. 12. 2009

Okresné riaditeľstvo PZ Rimavská Sobota oznámilo, že nevykonalo odňatie spisu z dôvodu,

že znalkyňa uvedený spis nevedela nájsť a podľa jej vyjadrenia pravdepodobne pri

sťahovaní ambulancie došlo k strate spisu.

Dňa 4. 12. 2009 bola spísaná zápisnica o obsahu spisu a tiež zápisnica o výsledku

prešetrenia so záverom, že výsledok prešetrenia je negatívny a je potrebná rekonštrukcia

spisu. Sudkyňa dňa 3. 12. 2009 predvolala na výsluch právneho zástupcu navrhovateľa

na deň 19. 1. 2010, zároveň bol vyzvaný, aby predložil súdu všetky doklady, ktoré má

k dispozícii a boli obsahom spisu. Pri výsluchu bol upozornený na skutočnosť, že odporca

nemá právneho nástupcu, preto v lehote 10 dní sa zaviazal upraviť okruh účastníkov. Dňa

9. 2. 2010 bola rekonštrukcia spisu ukončená a zároveň bol právny zástupca navrhovateľa

urgovaný na upresnenie okruhu účastníkov konania na strane odporcu v lehote 10 dní pod

následkom zastavenia konania. Dňa 16. 3. 2010 advokát navrhovateľa navrhol, aby

do konania ako odporca vstúpila Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava I.

Sudkyňa 17. 3. 2010 pripustila zámenu účastníkov a zároveň vytýčila pojednávanie na deň

15. 4. 2010. Na toto pojednávanie sa ospravedlnil advokát navrhovateľa a žiadal odročenie

pojednávania z dôvodu dopravnej kolízie, preto bolo pojednávanie odročené na 20. 5. 2010.

Pojednávanie dňa 20. 5. 2010 bolo po výsluchu účastníkov konania odročené na neurčito

s tým, že bude do konania pribratý znalec. Uznesením zo dňa 31. 5. 2010 bola vo veci

ustanovená znalkyňa MUDr. E. G. z odboru psychiatrie, ktorá dňa 29. 6. 2010 požiadala

o preddavok na znalečné. Uznesením zo dňa 13. 7. 2010 bola určená povinnosť učtárni

vyplatiť znalkyni preddavok na znalečné a spis bol dňa 16. 9. 2010 zaslaný znalkyni. Spis

bol z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyni pridelený dňa 9. 11. 2010

na prejednanie sudkyni JUDr. Z. J. Učtáreň dňa 12. 11. 2010 oznámila, že preddavok

znalkyni nebol poukázaný z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Sudkyňa dňa

29. 11. 2010 vyžiadala od znalkyne vrátenie spisu za účelom oboznámenia sa s jeho

obsahom, pričom znalkyni bolo oznámené, že preddavok jej nebol doposiaľ uhradený pre

nedostatok štátnych rozpočtových prostriedkov a súd ju bude o ďalšom postupe v konaní

informovať písomne. Dňa 20. 12. 2010 bol znalkyni vyplatený preddavok na znalecké

dokazovanie a po návrate zákonnej sudkyne JUDr. H. bol jej spis vrátený na prejednanie

dňa 1. 2. 2011. Sudkyňa 2. 2. 2011 urgovala od znalkyne znalecký posudok a znalkyňa

24. 3. 2011 oznámila, že nedisponuje spisovou dokumentáciou a pre enormnú pracovnú

zaťaženosť a pomerne veľkú vzdialenosť pracoviska znalca od bydliska navrhovateľa

žiadala o zmenu znalca. Dňa 28. 3. 2011 bol ustanovený znalec MUDr. R. S., ktorý dňa

11. 4. 2011 oznámil, že je zaujatý vo veci. Uznesením zo dňa 12. 4. 2011 bola ustanovená

ďalšia znalkyňa MUDr. Z. S. a spis jej bol zaslaný 1. 6. 2011. Dňa 13. 6. 2011 znalkyňa

požiadala o súhlas na pribratie konzultanta z odboru klinická psychológia dospelých.

Súhlas jej bol daný 14. 6. 2011 a znalkyňa urgovala súhlas dňa 30. 6. 2011, pričom jej bolo

oznámené 7. 7. 2011, že súhlas jej bol udelený. Znalkyňa doručila znalecký posudok na súd

19. 9. 2011 a sudkyňa 20. 9. 2011 zaslala posudok účastníkom konania na písomné

vyjadrenie do 10 dní.“

Podľa názoru predsedníčky okresného súdu „vo veci nenastali prekážky postupu

konania podľa a nasl. , počas konania vo veci ustanovená znalkyňa spôsobila

zo subjektívnych dôvodov prieťahy v konaní, keď napriek mnohonásobným urgenciám a ani

za asistencie príslušníkov polície spis nevrátila súdu, znalecký posudok nevypracovala

a spis stratila, prečo bolo potrebné vykonať rekonštrukciu spisu. Ďalšia znalkyňa opätovne

nevypracovala znalecký posudok z dôvodu, že jej nebol zaplatený preddavok na znalecké

dokazovanie, čo taktiež súd nemohol ovplyvniť, nakoľko vtom čase nemal dostatok

finančných prostriedkov na zaplatenie preddavku. Po zaplatení preddavku znalkyňa

oznámila, že znalecký posudok nevypracuje z dôvodu zaťaženosti a veľkej vzdialenosti jej

pracoviska od bydliska navrhovateľa. Ďalší znalec sa vo veci cítil zaujatý a až následne

ustanovená znalkyňa vypracovala znalecký posudok.“.

Obsah spisu okresného súdu vedeného vo veci, ktorý si ústavný súd vyžiadal pre

účely preverenia úkonov vykonaných vo veci, potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení

predsedníčky okresného súdu, preto ich ústavný súd považuje za preukázané. Vec nie je

dosiaľ právoplatne skončená.

K právnej zložitosti sporného konania predsedníčka okresného súdu vo svojom liste

uviedla, že predmet konania považuje za skutkovo aj právne zložitý, keďže „sa jedná

o žalobu o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pôvodne v sume

5.125.500,- Sk a po zmene návrhu v sume 6.592.500,-- Sk. Vo veci boli vykonané znalecké

dokazovania a po zániku odporcu bol tiež povolený vstup nového účastníka do konania, a to

Sociálna poisťovňa Bratislava.“.

Predsedníčka okresného súdu tiež konštatovala, že na doterajšej dĺžke konania malo

podiel aj správanie sťažovateľa, ktorého právny zástupca „sa ospravedlnil pre dopravnú

situáciu a zapríčinil tak odročenie pojednávania. Tiež nedodržal lehotu na určenie okruhu

účastníkov a bol súdom urgovaný na označenie okruhu účastníkov.“.

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu stanovisko

nezaujal.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa ,

ústavný súd konštatoval, že konanie o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia patrí k štandardne rozhodovanej občianskoprávnej agende

všeobecných súdov, na čom nič nemení ani výška uplatnenej náhrady. Nevyhnutnosť

náležitého zistenia skutkového stavu mohla mať v tomto prípade, najmä s ohľadom

na potrebu znaleckého dokazovania, za následok vyššiu náročnosť súdom vykonávaného

dokazovania, avšak vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a doteraz

dosiahnutých výsledkov ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by

odôvodňovali desaťročné trvanie konania faktickou zložitosťou prerokovávanej veci.

Takáto dĺžka konania je aj za predpokladu akceptácie skutkovej náročnosti veci celkom

zrejme neprimeraná.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje,

že aj sťažovateľ má čiastočný podiel na vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Na jeho

ťarchu možno pripísať skutočnosť, že žaloba bola podaná na miestne nepríslušnom súde, čo

malo za následok nutnosť postúpenia podania a spôsobilo predĺženie konania hneď v jeho

začiatku. Rovnako tak možno na ťarchu sťažovateľa pripísať nečinnosť jeho právneho

zástupcu, ktorý včas nereflektoval výzvu okresného súdu na spresnenie okruhu účastníkov

na strane odporcu. Toto správanie sťažovateľa však s ohľadom na rozsah prieťahov

zistených ústavným súdom v tomto konaní spôsobilo nárast celkovej doterajšej dĺžky

konania v zanedbateľnej miere.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu

konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa ,

môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr.

, , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností obsiahnutých v spise

konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní vykazoval tak dlhšie obdobia

nečinnosti, ako aj postup, ktorý možno označiť ako nesústredený a neefektívny.

Súvislým obdobím nečinnosti okresného súdu je obdobie od 13. októbra 2003, keď

bolo Okresným súdom Piešťany uskutočnené vo veci prvé pojednávanie, do 27. mája 2005,

keď okresný súd uznesením č. k. -120 rozhodol o pripustení zmeny návrhu.

Následne uznesením č. k. -129 z 19. septembra 2005 ustanovil okresný súd

vo veci znalca. Ďalšie obdobie je až do 4. decembra 2009 charakteristické úkonmi

okresného súdu adresovanými ustanovenej znalkyni, pričom po prvýkrát bola znalkyňa

urgovaná, aby predložila znalecký posudok až prípisom z 12. júna 2007 (č. l. 135), čo

predstavuje nečinnosť okresného súdu v trvaní takmer dvoch rokov. Okresný súd sa

následne opakovane pokúšal urgovať znalkyňu, aby podala znalecký posudok, resp. vrátila

súdny spis, ktorý jej bol pre účel vypracovania znaleckého posudku poskytnutý. Až

na základe súčinnosti Policajného zboru bolo zistené, že znalkyňa súdnym spisom

nedisponuje, keďže tento zrejme stratila. Na základe tejto skutočnosti pristúpil okresný súd

k rekonštrukcii súdneho spisu, a to 4. decembra 2009. Z uvedeného je zrejmé, že okresný

súd v období viac ako 4 rokov nevykonal žiaden procesný úkon, ktorý by bezprostredne

viedol k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, a tým k nastoleniu právnej istoty účastníkov

konania.

Aj v ďalšom priebehu konania bolo znalecké dokazovanie sprevádzané

komplikáciami, ktoré mali za následok jeho neúmerné predlžovanie. Nová znalkyňa bola

vo veci ustanovená uznesením z 31. mája 2010, pričom táto znalecký posudok nepodala

v určenej lehote s poukazom na skutočnosť, že jej pre nedostatok finančných prostriedkov

na účte okresného súdu nebol poukázaný preddavok na znalečné. Po uhradení preddavku

na znalečné znalkyňa na základe urgencie okresného súdu podaním z 21. marca 2011

oznámila, že pre enormné pracovné zaťaženie znalecký posudok nie je schopná podať

a požiadala o zmenu znalca.

Znalecký posudok vo veci napokon vypracoval až v poradí štvrtý ustanovený znalec

a okresnému súdu bol doručený 19. septembra 2011.

V súvislosti s uvedeným obdobím ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú

judikatúru, v zmysle ktorej zodpovednosť za zabezpečenie plynulého vykonania znaleckého

dokazovania v plnej miere znáša okresný súd, ktorý ako jediný má možnosť nečinnosť

znalca odstrániť efektívnym využitím procesných možností daných Občianskym súdnym

poriadkom. V danom prípade je ústavný súd toho názoru, že zo strany okresného súdu boli

síce využívané procesné možnosti na odstránenie nečinnosti znalca (urgencia, opakovaná

urgencia, hrozba uloženia poriadkovej pokuty, uloženie poriadkovej pokuty, návrh

na vyčiarknutie zo zoznamu znalcov), avšak s väčšími časovými odstupmi

a s nedostatočným účinkom. Rovnako tak okresný súd nepostupoval efektívne

pri ustanovovaní nových znalcov, čo v súhrne spôsobilo, že od začiatku konania v roku

2001 až do septembra 2011 (teda za obdobie 10 rokov) nebol vo veci vypracovaný znalecký

posudok.

Uvedené nedostatky v postupe okresného súdu majú podľa názoru ústavného súdu

priamy dopad na kvalitu dodržiavania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že

nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa (bod 1 výroku tohto

nálezu).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa , zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojho

ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že

k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen

vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €

s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré

v ňom došlo k zbytočným prieťahom, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania

a ďalšie okolnosti predmetného konania dospel k záveru, že v danom prípade bude

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € sťažovateľovi primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právneho zástupcu sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá predstavovala

sumu 741 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a)

a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Vychádzajúc z toho za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 patrí

odmena v sume 123,50 €, k tomu tiež režijný paušál 7,41 €. Ústavný súd priznal

sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnych služieb. Za tieto dva úkony

vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) vrátane

režijného paušálu v danom prípade prislúcha odmena v celkovej sume 261,82 €. Po zvýšení

odmeny o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) v sume 52,36 €

predstavuje tak celková priznaná odmena sumu 314,18 €. Priznanú náhradu trov právneho

zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a

v spojení s ), v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia ( ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012