Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 493/2011
PDF · 167.87 KB
No categories available
III. ÚS 493/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., trvale bytom S., zastúpenej advokátkou JUDr. L. R.,
S., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 Tpo 33/2011
z 13. septembra 2011 a takto
rozhodol:
Základné právo M. Z. na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 Tpo 33/2011
z 13. septembra 2011 p o r u š e n é n e b o l i .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III ÚS 493/2011-10
z 2. novembra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. Z. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp.
zn. 1 Tpo 33/2011 z 13. septembra 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril krajský súd podaním sp. zn.
Spr 1307/11 z 25. novembra 2011, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 1. decembra 2011.
V jeho vyjadrení sa okrem iného uvádza:
„V podanej sťažnosti je ako porušovateľ týchto práv označený Krajský súd v Nitre,
ktorý uznesením č. k. 1 Tpo/33/2011 zo dňa 13. septembra 2011 zrušil napadnuté uznesenie
súdu I. stupňa, zamietol žiadosť obvinenej M. Z. o prepustenie z väzby, neprijal písomný
sľub na nahradenie väzby, nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka
a zároveň neprijal peňažnú záruku J. S. na nahradenie väzby u obvinenej.
Sťažnosti M. Z. navrhujem nevyhovieť.
Na tunajšom súde je k dispozícií len tzv. zberný spis pod sp. zn. 1 Tpo/33/2011, v
ktorom sa nachádzajú uznesenia súdov I. a II. stupňa. Podľa obsahu tohto zberného spisu
nám bola vec predložená dňa 8. 9. 2011 na rozhodnutie o sťažnosti krajského prokurátora v
Nitre proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre zo dňa 8. 9. 2011 sp. zn. 33Tp/79/2011,
ktorým súd prijal písomný sľub obvinenej M. Z. a prepustil ju z väzby na slobodu, väzbu
nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, uložil jej zákaz vycestovania do
zahraničia, t. j. mimo územia Slovenskej republiky, zákaz vykonávať osobne alebo
sprostredkovane podnikateľskú činnosť, zákaz vzďaľovať sa z miesta trvalého pobytu bez
predchádzajúceho súhlasu probačného a mediačného úradníka okrem prípadov účasti na
úkonoch trestného konania, plnenia povinností dostaviť sa k probačnému a mediačnému
úradníkovi a výkonu povinností, ktoré jej vyplynú z prípadnej pracovnej zmluvy alebo
dohody o vykonaní prác, povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v
ním určenom čase a na každé predvolanie orgánu činného v trestnom konaní Okresného
súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre, zákaz styku a zákaz úmyselného kontaktovania sa s
osobami, ktoré v predmetnej trestnej veci vystupujú v procesnom postavení spolu
obvinených a svedkov, uložil jej povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi a Okresnému
súdu Nitra každú zmenu miesta pobytu a neprijal peňažnú záruku ponúknutú J. S. Krajský
súd v Nitre dňa 9. 9. 2011 určil termín neverejného zasadnutia na deň 13. 9. 2011. Keďže
ani do tohto dňa nadriadenému súdu nebolo doručené odôvodnenie sťažnosti krajského
prokurátora, krajský súd o nej rozhodol v tento deň, pretože v zmysle § 2 ods. 6 prvej vety
Trestného poriadku väzobné veci sú súdy povinné vybavovať prednostne a urýchlene.
Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z predloženého spisového materiálu a
pripojeného vyšetrovacieho spisu, pričom v zmysle § 79 ods. 2 Trestného poriadku súd je
povinný skúmať v každom štádiu trestného konania, či dôvody väzby trvajú. Pri
rozhodovaní o sťažnosti súd vychádzal jednak z vyjadrenia prokurátora, ktorým predkladal
žiadosť obvinenej M. Z. súdu na rozhodnutie, pretože sám tejto nevyhovel a okrem toho aj
zo záverečného návrhu prokurátora, ktorý urobil do zápisnice o výsluchu obvinenej dňa
8. 9. 2011.
Tvrdenia sťažovateľky uvedené v sťažnosti, že sťažnosť prokurátora nebola
zdôvodnená v zmysle ustanovenia § 189 ods. 3 Trestného poriadku mala, a preto mala byť
zamietnutá v zmysle § 193 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku, nezodpovedá zákonu. V
Trestnom poriadku totiž nie je uvedené žiadne ustanovenie o tom, že sťažnosť musí byť
zamietnutá aj vtedy, keď nie je odôvodnená.
Sťažnosti prokurátora krajský súd vyhovel z dôvodov uvedených v napadnutom
uznesení zo dňa 13. 9. 2011 sp. zn. 1 Tpo/33/2011 a v podrobnostiach poukazujem na
odôvodnenie tohto uznesenia. Sťažnosť obvinenej M. Z. na porušenie základného práva na
osobnú slobodu a základného práva na súdnu ochranu v súdnom konaní podanú Ústavnému
súdu Slovenskej republiky považujem vzhľadom na správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu
za neopodstatnenú.“
K vyjadreniu krajského súdu podala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky,
v ktorom sa uvádza:
„Zo stanoviska Krajského súdu v Nitre k podanej sťažnosti vyplýva, že sa krajský súd
nestotožňuje s tvrdením sťažovateľky M. Z., že ak sťažnosť prokurátora nebola odôvodnená
v zmysle v zmysle § 189 ods. 3 Trestného poriadku, mala byť zamietnutá podľa § 193 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. Svoje stanovisko opiera o to, že v Trestnom poriadku nie je
žiadne ustanovenie pojednávajúce o tom, že by sťažnosť musela byť zamietnutá aj vtedy,
keď nie je odôvodnená.
Je pravdou, že Trestný poriadok takéto výslovné ustanovenie neobsahuje, ale to ešte
neznamená, že by takúto sťažnosť nemusel krajský zamietnuť ako nedôvodnú. Ak totiž
Trestný poriadok v ustanovení § 189 ods. 3 výslovne uvádza, že sťažnosť musí byť zároveň
pri podaní odôvodnená (okrem výnimky tam uvedenej, o ktorú sa však v danom prípade
nejednalo), znamená to, že Trestný poriadok odôvodnenie považuje za podstatnú náležitosť
sťažnosti ako opravného prostriedku. V danom prípade má odôvodnenie svoje zákonné
opodstatnenie tým viac, že sa jednalo o sťažnosť proti rozhodnutiu vo väzobnej veci. Je
pritom nepochybné, že účelom odôvodnenia je nezameniteľnosť a určitosť vôle sťažovateľa,
rozhodná pre posúdenie nadriadeného súdu, či je, alebo nie je sťažnosť dôvodná, resp. či je
dôvodná sčasti. Z neodôvodnenej sťažnosti prokurátora v danom prípade ale nebola zrejmá
jeho vôľa. Krajský súd nemohol predsa suplovať vôľu sťažovateľa a teda sám rozhodovať o
tom, čo prokurátor sťažnosťou mienil napádať, ak to výslovne neuviedol, t. j. sťažnosť
neodôvodnil. Je treba pritom poukázať na skutočnosť, že sťažnosťou napadnuté uznesenie
obsahovalo niekoľko výrokov, z ktorých mohol byť každý napadnutý i samostatne, prípadne
i sčasti.
Krajský súd v Nitre teda nesprávne postupoval, ak neodôvodnenú sťažnosť
prokurátora automaticky posúdil nad rámec svojich kompetencií ako sťažnosť smerujúcu
proti všetkým výrokom uznesenia sudcu pre prípravné konanie a o všetkých konal a
rozhodol v celom rozsahu a dokonca protichodne. Neobstojí v tomto smere ani stanovisko
krajského súdu, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spisového materiálu,
vyšetrovacieho spisu, stanoviska prokurátora k podanej žiadosti o prepustenie obvinenej z
väzby na slobodu a záverečného návrhu prokurátora urobeného do zápisnice o výsluchu
obvinenej dňa 08. 09. 2011, nakoľko mal v prvom rade vychádzať zo sťažnosti a až túto
posúdiť a preskúmať na podklade spisového materiálu, ale ak táto sťažnosť nebola
odôvodnená, nemal z procesného hľadiska podklad z čoho vychádzať.
Krajský súd v Nitre svojim nezákonným postupom zjavne nadradil povinnosť súdu
uvedenú v § 79 ods. 2 Trestného poriadku (v každom štádiu konania skúmať, či dôvody
väzby trvajú) nad ustanovenie § 189 ods. 3 Trestného poriadku určujúce povinnú náležitosť
sťažnosti - súčasné jej odôvodnenie, zjavne si neuvedomujúc svoju pozíciu nadriadeného
súdu. Nadriadenému súdu totiž možnosť skúmania existencie dôvodov väzby je daná až na
základe sťažnosti podanej v súlade so zákonom. Ak teda u sťažnosti prokurátora
absentovalo jej odôvodnenie, skúmanie existencie dôvodov väzby u nadriadeného súdu
neprichádzalo ani vôbec do úvahy, nakoľko sťažnosť ako neodôvodnená nemohla byť
posúdená inak ako nespĺňajúca zákonnú náležitosť a ako taká bola teda nedôvodná a mala
byť v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel
k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre
neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa § 189 ods. 3 Trestného poriadku ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo
vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti
prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola „uznesením vyšetrovateľa Úradu boja
proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru... obvinená pre zločin
neodvedenia dane a poistného... a následne uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.
33 Tp/29/2011 z 19. 03. 2011 bola vzatá do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), c)
O ďalšej žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu rozhodoval Okresný
súd Nitra uznesením sp. zn. 33 Tp/79/2011 zo dňa 08. 09. 2011.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku súd prijal písomný sľub
a sťažovateľku prepustil z väzby na slobodu“ a jej väzbu Okresný súd Nitra (ďalej len
„okresný súd“) nahradil tiež dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajský
prokurátor“) sťažnosť „s tým, že ju zdôvodní dodatočne“.
Ústavný súd zistil, že spis bol nadriadenému súdu predložený ešte toho istého dňa,
t. j. 8. septembra 2011, a o sťažnosti krajský súd rozhodol 13. septembra 2011 uznesením
sp. zn. 1 Tpo/33/2011 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a žiadosť
sťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Súčasne neprijal ani jej písomný
sľub, väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a neprijal ponúknutú
peňažnú záruku.
Sťažovateľka vidí porušenie svojich základných práv zaručených čl. 17 ods. 2
a čl. 46 ods. 1 ústavy v tom, že krajský súd rozhodol o sťažnosti krajského prokurátora, aj
keď nebola riadne a ani dodatočne zdôvodnená, teda postupoval v rozpore s ustanovením
§ 189 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého «„Ak podáva sťažnosť prokurátor, štátny
orgán starostlivosti o mládež alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí
byť sťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o
nevzatí obvineného do väzby.“ Vzhľadom na to, že nešlo o prípad výnimky uvedenej v tomto
ustanovení, zo zákona platí, že podaná sťažnosť, v tejto veci sťažnosť prokurátora, mala byť
zároveň odôvodnená, t. j. zároveň s podaním sťažnosti. V danom prípade nielenže nešlo o
zdôvodnenie podanej sťažnosti zároveň, ale ani o zdôvodnenie dodatočné (čo by však tiež
nemalo byť prípustné).
Ak teda zákon s podaním predmetnej sťažnosti spája potrebu jej súčasného
zdôvodnenia, ide o zjavné porušenie uvedených ústavných práv sťažovateľky. Krajský súd
predmetnú sťažnosť krajského prokurátora, t. j. sťažnosť súčasne - ihneď nezdôvodnenú,
mal zamietnuť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú a
sťažovateľka mala byť ihneď prepustená z väzby na slobodu v súlade s uznesením súdu
prvého stupňa.».
Ústavný súd po preskúmaní dôvodov sťažnosti sťažovateľky o porušení Trestného
poriadku zo strany krajského prokurátora konštatuje, že aj keď sa jej námietky ukázali ako
pravdivé, a krajský prokurátor naozaj nezdôvodnil (ani dodatočne) svoju sťažnosť proti
rozhodnutiu okresného súdu v zmysle § 189 ods. 3 Trestného poriadku (teda zo strany
krajského prokurátora došlo k nesplneniu jeho povinnosti odôvodniť svoju sťažnosť proti
rozhodnutiu okresného súdu), táto okolnosť sama osebe ešte neznamená, že v konečnom
dôsledku samotný krajský súd mal alebo mohol porušiť označené základné práva
sťažovateľky podľa ústavy.
Tu treba zdôrazniť, že ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti
(čl. 124 ústavy) a preto mu z tohto postavenia v okolnostiach tohto prípadu neprislúchalo
posudzovať dôsledky porušenia ustanovenia § 189 ods. 3 Trestného poriadku krajskou
prokuratúrou a nezákonnosť jej postupu nie je ani predmetom tejto sťažnosti. Ústavný súd
sa však stotožňuje s vyjadrením krajského súdu, že v Trestnom poriadku nie je zakotvené
žiadne také ustanovenie, z ktorého by explicitne vyplývalo, že sťažnosť krajského
prokurátora musí byť zamietnutá aj vtedy, keď nie je zdôvodnená. Na ťarchu krajského
súdu teda nemožno pričítať toto pochybenie krajskej prokuratúry, ktorá svoju povinnosť do
rozhodnutia krajského súdu nesplnila, pretože ide o výlučne jej povinnosť, ktorá nemôže
byť nijako sankčne vynucovaná zo strany krajského súdu, a všeobecný súd nedisponuje ani
účinnými zákonnými prostriedkami, prostredníctvom ktorých by mohol vo vzťahu
k prokurátorovi ovplyvniť rýchlosť jeho konania.
V okolnostiach danej veci pritom krajský súd rešpektoval zásadu neodkladnosti
a urýchlenia rozhodovania o žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby, keď rozhodol
v súlade s procesným kódexom (v zmysle § 2 ods. 6 druhej vety Trestného poriadku
väzobné veci sú súdy povinné vybavovať prednostne a urýchlene), pretože po predložení
spisu (8. september 2011) ihneď na druhý deň, t. j. 9. septembra 2011, určil termín
neverejného zasadnutia na 13. september 2011. Aj keď nemal odôvodnenie sťažnosti
k dispozícii, pri svojom rozhodovaní zohľadnil jednak vyjadrenie „prokurátora, ktorým
predkladal žiadosť obvinenej M. Z. súdu na rozhodnutie, pretože sám tejto nevyhovel“, a
vychádzal okrem toho „aj zo záverečného návrhu prokurátora, ktorý urobil do zápisnice o
výsluchu obvinenej dňa 8. 9. 2011“, a svoje rozhodnutie na s. 3 a 4 krajský súd riadne
odôvodnil. Trvanie dôvodov väzby krajský súd skúmal v rozsahu ich zákonného
vymedzenia, väzobné dôvody odôvodnil konkrétnymi skutkovými okolnosťami a výklad
príslušných ustanovení Trestného poriadku nevykazuje znaky svojvôle.
Kritériom rozhodovania ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť
zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených
základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného
prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv
alebo slobôd sťažovateľky (m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07).
Ústavný súd však v danej veci nezistil, že by namietaným uznesením krajského súdu
došlo k takýmto dôsledkom, a preto ústavný súd v závere konštatuje, že nezistil žiadnu
príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa
čl. 17 ods. 2 ústavy a uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 33/2011 z 13. septembra 2011
a ani priamu súvislosť medzi rozhodnutím krajského súdu a námietkami sťažovateľky
v súvislosti s možným porušením jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože
uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom a ako také zodpovedá
zákonným požiadavkám vymedzeným v § 176 Trestného poriadku. Ústavný súd preto
rozhodol tak, že základné práva sťažovateľky na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 ústavy
a súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy porušené neboli.
Keďže ústavný súd nerozhodol o porušení označených práv sťažovateľky, bolo bez
ďalšieho právneho významu rozhodovať o jej ďalších návrhoch viažucich sa na vyslovenie
ich porušenia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2012