Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 493/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., trvale bytom S., zastúpenej advokátkou JUDr. L. R.,

S., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 a základného práva na súdnu ochranu podľa ods.

1 uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 13. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Základné právo M. Z. na osobnú slobodu podľa Slovenskej

republiky a jej základné právo na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 13. septembra 2011 p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. -10

z 2. novembra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. Z. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2

(ďalej len „“) a základného práva na súdnu ochranu

podľa uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp.

zn. z 13. septembra 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril krajský súd podaním sp. zn.

Spr 1307/11 z 25. novembra 2011, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 1. decembra 2011.

V jeho vyjadrení sa okrem iného uvádza:

„V podanej sťažnosti je ako porušovateľ týchto práv označený Krajský súd v Nitre,

ktorý uznesením č. k. zo dňa 13. septembra 2011 zrušil napadnuté uznesenie

súdu I. stupňa, zamietol žiadosť obvinenej M. Z. o prepustenie z väzby, neprijal písomný

sľub na nahradenie väzby, nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka

a zároveň neprijal peňažnú záruku J. S. na nahradenie väzby u obvinenej.

Sťažnosti M. Z. navrhujem nevyhovieť.

Na tunajšom súde je k dispozícií len tzv. zberný spis pod sp. zn. , v

ktorom sa nachádzajú uznesenia súdov I. a II. stupňa. Podľa obsahu tohto zberného spisu

nám bola vec predložená dňa 8. 9. 2011 na rozhodnutie o sťažnosti krajského prokurátora v

Nitre proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre zo dňa 8. 9. 2011 sp. zn. ,

ktorým súd prijal písomný sľub obvinenej M. Z. a prepustil ju z väzby na slobodu, väzbu

nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, uložil jej zákaz vycestovania do

zahraničia, t. j. mimo územia Slovenskej republiky, zákaz vykonávať osobne alebo

sprostredkovane podnikateľskú činnosť, zákaz vzďaľovať sa z miesta trvalého pobytu bez

predchádzajúceho súhlasu probačného a mediačného úradníka okrem prípadov účasti na

úkonoch trestného konania, plnenia povinností dostaviť sa k probačnému a mediačnému

úradníkovi a výkonu povinností, ktoré jej vyplynú z prípadnej pracovnej zmluvy alebo

dohody o vykonaní prác, povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v

ním určenom čase a na každé predvolanie orgánu činného v trestnom konaní Okresného

súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre, zákaz styku a zákaz úmyselného kontaktovania sa s

osobami, ktoré v predmetnej trestnej veci vystupujú v procesnom postavení spolu

obvinených a svedkov, uložil jej povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi a Okresnému

súdu Nitra každú zmenu miesta pobytu a neprijal peňažnú záruku ponúknutú J. S. Krajský

súd v Nitre dňa 9. 9. 2011 určil termín neverejného zasadnutia na deň 13. 9. 2011. Keďže

ani do tohto dňa nadriadenému súdu nebolo doručené odôvodnenie sťažnosti krajského

prokurátora, krajský súd o nej rozhodol v tento deň, pretože v zmysle § 2 ods. 6 prvej vety

väzobné veci sú súdy povinné vybavovať prednostne a urýchlene.

Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z predloženého spisového materiálu a

pripojeného vyšetrovacieho spisu, pričom v zmysle súd je

povinný skúmať v každom štádiu trestného konania, či dôvody väzby trvajú. Pri

rozhodovaní o sťažnosti súd vychádzal jednak z vyjadrenia prokurátora, ktorým predkladal

žiadosť obvinenej M. Z. súdu na rozhodnutie, pretože sám tejto nevyhovel a okrem toho aj

zo záverečného návrhu prokurátora, ktorý urobil do zápisnice o výsluchu obvinenej dňa

8. 9. 2011.

Tvrdenia sťažovateľky uvedené v sťažnosti, že sťažnosť prokurátora nebola

zdôvodnená v zmysle ustanovenia mala, a preto mala byť

zamietnutá v zmysle , nezodpovedá zákonu. V

totiž nie je uvedené žiadne ustanovenie o tom, že sťažnosť musí byť

zamietnutá aj vtedy, keď nie je odôvodnená.

Sťažnosti prokurátora krajský súd vyhovel z dôvodov uvedených v napadnutom

uznesení zo dňa 13. 9. 2011 sp. zn. a v podrobnostiach poukazujem na

odôvodnenie tohto uznesenia. Sťažnosť obvinenej M. Z. na porušenie základného práva na

osobnú slobodu a základného práva na súdnu ochranu v súdnom konaní podanú Ústavnému

súdu Slovenskej republiky považujem vzhľadom na správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu

za neopodstatnenú.“

K vyjadreniu krajského súdu podala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky,

v ktorom sa uvádza:

„Zo stanoviska Krajského súdu v Nitre k podanej sťažnosti vyplýva, že sa krajský súd

nestotožňuje s tvrdením sťažovateľky M. Z., že ak sťažnosť prokurátora nebola odôvodnená

v zmysle v zmysle , mala byť zamietnutá podľa

písm. c) . Svoje stanovisko opiera o to, že v nie je

žiadne ustanovenie pojednávajúce o tom, že by sťažnosť musela byť zamietnutá aj vtedy,

keď nie je odôvodnená.

Je pravdou, že takéto výslovné ustanovenie neobsahuje, ale to ešte

neznamená, že by takúto sťažnosť nemusel krajský zamietnuť ako nedôvodnú. Ak totiž

v ustanovení výslovne uvádza, že sťažnosť musí byť zároveň

pri podaní odôvodnená (okrem výnimky tam uvedenej, o ktorú sa však v danom prípade

nejednalo), znamená to, že odôvodnenie považuje za podstatnú náležitosť

sťažnosti ako opravného prostriedku. V danom prípade má odôvodnenie svoje zákonné

opodstatnenie tým viac, že sa jednalo o sťažnosť proti rozhodnutiu vo väzobnej veci. Je

pritom nepochybné, že účelom odôvodnenia je nezameniteľnosť a určitosť vôle sťažovateľa,

rozhodná pre posúdenie nadriadeného súdu, či je, alebo nie je sťažnosť dôvodná, resp. či je

dôvodná sčasti. Z neodôvodnenej sťažnosti prokurátora v danom prípade ale nebola zrejmá

jeho vôľa. Krajský súd nemohol predsa suplovať vôľu sťažovateľa a teda sám rozhodovať o

tom, čo prokurátor sťažnosťou mienil napádať, ak to výslovne neuviedol, t. j. sťažnosť

neodôvodnil. Je treba pritom poukázať na skutočnosť, že sťažnosťou napadnuté uznesenie

obsahovalo niekoľko výrokov, z ktorých mohol byť každý napadnutý i samostatne, prípadne

i sčasti.

Krajský súd v Nitre teda nesprávne postupoval, ak neodôvodnenú sťažnosť

prokurátora automaticky posúdil nad rámec svojich kompetencií ako sťažnosť smerujúcu

proti všetkým výrokom uznesenia sudcu pre prípravné konanie a o všetkých konal a

rozhodol v celom rozsahu a dokonca protichodne. Neobstojí v tomto smere ani stanovisko

krajského súdu, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spisového materiálu,

vyšetrovacieho spisu, stanoviska prokurátora k podanej žiadosti o prepustenie obvinenej z

väzby na slobodu a záverečného návrhu prokurátora urobeného do zápisnice o výsluchu

obvinenej dňa 08. 09. 2011, nakoľko mal v prvom rade vychádzať zo sťažnosti a až túto

posúdiť a preskúmať na podklade spisového materiálu, ale ak táto sťažnosť nebola

odôvodnená, nemal z procesného hľadiska podklad z čoho vychádzať.

Krajský súd v Nitre svojim nezákonným postupom zjavne nadradil povinnosť súdu

uvedenú v (v každom štádiu konania skúmať, či dôvody

väzby trvajú) nad ustanovenie určujúce povinnú náležitosť

sťažnosti - súčasné jej odôvodnenie, zjavne si neuvedomujúc svoju pozíciu nadriadeného

súdu. Nadriadenému súdu totiž možnosť skúmania existencie dôvodov väzby je daná až na

základe sťažnosti podanej v súlade so zákonom. Ak teda u sťažnosti prokurátora

absentovalo jej odôvodnenie, skúmanie existencie dôvodov väzby u nadriadeného súdu

neprichádzalo ani vôbec do úvahy, nakoľko sťažnosť ako neodôvodnená nemohla byť

posúdená inak ako nespĺňajúca zákonnú náležitosť a ako taká bola teda nedôvodná a mala

byť v zmysle ustanovenia zamietnutá.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo

vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti

prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola „uznesením vyšetrovateľa Úradu boja

proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru... obvinená pre zločin

neodvedenia dane a poistného... a následne uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.

z 19. 03. 2011 bola vzatá do väzby z dôvodov podľa ,

...

O ďalšej žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu rozhodoval Okresný

súd Nitra uznesením sp. zn. zo dňa 08. 09. 2011.

Podľa súd prijal písomný sľub

a sťažovateľku prepustil z väzby na slobodu“ a jej väzbu Okresný súd Nitra (ďalej len

„okresný súd“) nahradil tiež dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajský

prokurátor“) sťažnosť „s tým, že ju zdôvodní dodatočne“.

Ústavný súd zistil, že spis bol nadriadenému súdu predložený ešte toho istého dňa,

t. j. 8. septembra 2011, a o sťažnosti krajský súd rozhodol 13. septembra 2011 uznesením

sp. zn. tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a žiadosť

sťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Súčasne neprijal ani jej písomný

sľub, väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a neprijal ponúknutú

peňažnú záruku.

Sťažovateľka vidí porušenie svojich základných práv zaručených čl. 17 ods. 2

a v tom, že krajský súd rozhodol o sťažnosti krajského prokurátora, aj

keď nebola riadne a ani dodatočne zdôvodnená, teda postupoval v rozpore s ustanovením

, podľa ktorého «„Ak podáva sťažnosť prokurátor, štátny

orgán starostlivosti o mládež alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí

byť sťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o

nevzatí obvineného do väzby.“ Vzhľadom na to, že nešlo o prípad výnimky uvedenej v tomto

ustanovení, zo zákona platí, že podaná sťažnosť, v tejto veci sťažnosť prokurátora, mala byť

zároveň odôvodnená, t. j. zároveň s podaním sťažnosti. V danom prípade nielenže nešlo o

zdôvodnenie podanej sťažnosti zároveň, ale ani o zdôvodnenie dodatočné (čo by však tiež

nemalo byť prípustné).

Ak teda zákon s podaním predmetnej sťažnosti spája potrebu jej súčasného

zdôvodnenia, ide o zjavné porušenie uvedených ústavných práv sťažovateľky. Krajský súd

predmetnú sťažnosť krajského prokurátora, t. j. sťažnosť súčasne - ihneď nezdôvodnenú,

mal zamietnuť podľa ako nedôvodnú a

sťažovateľka mala byť ihneď prepustená z väzby na slobodu v súlade s uznesením súdu

prvého stupňa.».

Ústavný súd po preskúmaní dôvodov sťažnosti sťažovateľky o porušení Trestného

poriadku zo strany krajského prokurátora konštatuje, že aj keď sa jej námietky ukázali ako

pravdivé, a krajský prokurátor naozaj nezdôvodnil (ani dodatočne) svoju sťažnosť proti

rozhodnutiu okresného súdu v zmysle (teda zo strany

krajského prokurátora došlo k nesplneniu jeho povinnosti odôvodniť svoju sťažnosť proti

rozhodnutiu okresného súdu), táto okolnosť sama osebe ešte neznamená, že v konečnom

dôsledku samotný krajský súd mal alebo mohol porušiť označené základné práva

sťažovateľky podľa .

Tu treba zdôrazniť, že ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti

( ) a preto mu z tohto postavenia v okolnostiach tohto prípadu neprislúchalo

posudzovať dôsledky porušenia ustanovenia krajskou

prokuratúrou a nezákonnosť jej postupu nie je ani predmetom tejto sťažnosti. Ústavný súd

sa však stotožňuje s vyjadrením krajského súdu, že v nie je zakotvené

žiadne také ustanovenie, z ktorého by explicitne vyplývalo, že sťažnosť krajského

prokurátora musí byť zamietnutá aj vtedy, keď nie je zdôvodnená. Na ťarchu krajského

súdu teda nemožno pričítať toto pochybenie krajskej prokuratúry, ktorá svoju povinnosť do

rozhodnutia krajského súdu nesplnila, pretože ide o výlučne jej povinnosť, ktorá nemôže

byť nijako sankčne vynucovaná zo strany krajského súdu, a všeobecný súd nedisponuje ani

účinnými zákonnými prostriedkami, prostredníctvom ktorých by mohol vo vzťahu

k prokurátorovi ovplyvniť rýchlosť jeho konania.

V okolnostiach danej veci pritom krajský súd rešpektoval zásadu neodkladnosti

a urýchlenia rozhodovania o žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby, keď rozhodol

v súlade s procesným kódexom (v zmysle druhej vety

väzobné veci sú súdy povinné vybavovať prednostne a urýchlene), pretože po predložení

spisu (8. september 2011) ihneď na druhý deň, t. j. 9. septembra 2011, určil termín

neverejného zasadnutia na 13. september 2011. Aj keď nemal odôvodnenie sťažnosti

k dispozícii, pri svojom rozhodovaní zohľadnil jednak vyjadrenie „prokurátora, ktorým

predkladal žiadosť obvinenej M. Z. súdu na rozhodnutie, pretože sám tejto nevyhovel“, a

vychádzal okrem toho „aj zo záverečného návrhu prokurátora, ktorý urobil do zápisnice o

výsluchu obvinenej dňa 8. 9. 2011“, a svoje rozhodnutie na s. 3 a 4 krajský súd riadne

odôvodnil. Trvanie dôvodov väzby krajský súd skúmal v rozsahu ich zákonného

vymedzenia, väzobné dôvody odôvodnil konkrétnymi skutkovými okolnosťami a výklad

príslušných ustanovení nevykazuje znaky svojvôle.

Kritériom rozhodovania ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného

prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv

alebo slobôd sťažovateľky (m. m. , , ).

Ústavný súd však v danej veci nezistil, že by namietaným uznesením krajského súdu

došlo k takýmto dôsledkom, a preto ústavný súd v závere konštatuje, že nezistil žiadnu

príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa

a uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. septembra 2011

a ani priamu súvislosť medzi rozhodnutím krajského súdu a námietkami sťažovateľky

v súvislosti s možným porušením jej základného práva podľa , pretože

uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom a ako také zodpovedá

zákonným požiadavkám vymedzeným v . Ústavný súd preto

rozhodol tak, že základné práva sťažovateľky na osobnú slobodu podľa

a súdnu ochranu podľa porušené neboli.

Keďže ústavný súd nerozhodol o porušení označených práv sťažovateľky, bolo bez

ďalšieho právneho významu rozhodovať o jej ďalších návrhoch viažucich sa na vyslovenie

ich porušenia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012