Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 47/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

Mgr. Ing. P. K., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 20. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 20. júna 2011 (ďalej aj „namietané

uznesenie“). Sťažnosť bola doplnená prílohami doručenými ústavnému súdu 8. septembra

2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu č. k.

53 z 13. mája 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2011, bolo voči sťažovateľke

začaté konkurzné konanie, a to na základe návrhu jej veriteľa Ing. M. K. Prípisom

z 31. mája 2011 vyzval okresný súd sťažovateľku, aby osvedčila svoju platobnú schopnosť,

inak bude na jej majetok vyhlásený konkurz.

V sťažnosti sa ďalej uvádza, že 3. júna 2011 Ing. R. B. „ako domnelý konateľ

Sťažovateľ[ky], podal v mene Sťažovateľ[ky] návrh na prerušenie konkurzného konania

podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov... Ing. R. B. predložil spolu s návrhom

aj dohodu o vypracovaní reštrukturalizačného posudku zo dňa 02. 06. 2011 podpísanú

domnelým konateľom Sťažovateľ[ky] Ing. R. B.

Súd uznesením sp. zn. z 20. 06 2011 rozhodol o prerušení konkurzného

konania.“.

Okresný súd dospel k záveru, že „dlžník má záujem odvrátiť úpadok, zachovať

podnik, a teda aj zotrvať na trhu. Okrem toho je z podaného návrhu zrejmé, že dlžník

poskytol správcovi všetky údaje k tomu, aby reštrukturalizačný posudok spracoval v zmysle

zákona a tento mohol byť v zmysle zákona predložený súdu.“.

S poukazom na vymedzenie realizácie konateľského oprávnenia zapísaného

v obchodnom registri sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej základného práva na súdnu

ochranu malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie

konkurzného konania „neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať

za Sťažovateľ[ku]“. Podľa názoru sťažovateľky totiž „z podaného návrhu na prerušenie

konania ako i z priloženej dohody o vypracovaní reštrukturalizačného posudku vyplýva, že

návrh ako i dohodu podpísal len jeden z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto

takýto spôsob konania nie je spôsobilý vyvolať účinky právneho úkonu Sťažovateľ[ky],

keďže vôľu Sťažovateľ[ky] by obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia

(v skutočnosti však len JUDr. Mag. M. H.).

Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľ[ky] nemal povoliť prerušenie

konkurzného konania, ale konkurz na majetok Sťažovateľ[ky] vyhlásiť po nepreukázaní

platobnej schopnosti.“.

V sťažnosti je podaný chronologický prehľad skutkových udalostí, ktoré viedli

k zmenám v personálnom obsadení konateľských postov u sťažovateľky, v nadväznosti

na čo 2. júna 2011 Ing. P. R. podal žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutí valného

zhromaždenia sťažovateľky, ktoré k spomenutým zmenám viedli.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nesprávnou aplikáciou príslušnej právnej

normy rozhodol v jej právnej veci nezákonne, pričom takéto rozhodnutie bolo spôsobilé

porušiť jej v sťažnosti označené základné právo.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Sťažovateľ[ky] podľa v spojení s

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa

20. 06. 2011 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 20. 06. 2011 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Sťažovateľ[ke] náhradu trov súdneho

konania vo výške 261,82 EUR k rukám právneho zástupcu sťažovateľ[ky] do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosť preskúmal z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na súdnu ochranu namietaným uznesením okresného súdu, ktorým tento ako

konkurzný súd na základe návrhu jedného z konateľov prerušil konkurzné konanie voči nej

ako dlžníčke podľa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [v znení účinnom

do 31. decembra 2011 (ďalej len „“)].

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený

posudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených právnych záverov

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli

k rozhodnutiu (obdobne napr. , ), ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (napr. , , ,

). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (napr. , , ).

K porušeniu garantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 by pritom mohlo dôjsť rozhodnutím alebo postupom všeobecného súdu nielen

tým, keby tento fakticky odňal komukoľvek možnosť domáhať sa alebo brániť svoje právo

na všeobecnom súde (napr. ), ale aj tým, keby tento súd rozhodol arbitrárne, bez

náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia (napr. ), alebo tiež vtedy, ak by sa

pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. ).

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr.

rozhodnutia , , , , ,

).

Okresný súd napadnutým uznesením prerušil konkurzné konanie podľa § 16 ods. 2

„vzhľadom na skutočnosť, že dlžník má záujem odvrátiť úpadok

a súčasne poveril na vypracovanie reštrukturalizačného posudku vyššie uvedeného správcu,

čoho dôkazom je Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku, ktorá tvorí prílohu

podania...“. Túto skutočnosť v jej formálnej rovine (predloženie dohody, prerušenie

konkurzného konania podľa ) sťažovateľka nepopiera.

Podľa do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu

súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený

správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom

konaní po uplynutí 30 dní od prerušenia konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka

súd neprihliada.

Postup konajúceho konkurzného súdu spočívajúci v právoplatnom prerušení

konkurzného konania podľa citovaného ustanovenia vyvoláva ex lege právny následok

pokračovania konkurzného súdu v dotknutom konkurznom konaní po uplynutí 30 dní

od jeho prerušenia. V materiálnej rovine to znamená, že po uplynutí určenej zákonnej lehoty

právoplatné uznesenie konkurzného súdu o prerušení konania prestáva vyvolávať právne

účinky späté s prerušením konkurzného konania.

Uznesenie okresného súdu z 20. júna 2011 nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2011.

Z toho vyplýva, že dočasné právne účinky predmetného uznesenia pominuli uplynutím

25. júla 2011, a tak skončil procesný stav prerušenia konania. Sťažnosť bola ústavnému

súdu doručená 26. augusta 2011 (na poštovú prepravu podaná 25. augusta 2011), teda

v čase, keď napadnuté uznesenie okresného súdu o prerušení konkurzného konania už

žiadne právne účinky nevyvolávalo, a tak ani nemohol trvať stav prípadného porušovania

základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu týmto uznesením.

Hoci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu mohlo byť konkurzné konanie

vedené pod sp. zn. prerušené z iných dôvodov (napr. podľa § 16 ods. 1 zákona

č. ), niet pochýb, že procesný stav prerušenia tohto konania nemohol

26. augusta 2011 pretrvávať ako priamy právny dôsledok právoplatnosti sťažovateľkou

namietaného uznesenia okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že ku dňu doručenia sťažnosti bolo už uznesením okresného súdu

sp. zn. 2 zo 4. augusta 2011 právoplatne rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného

konania voči sťažovateľke. Následne bolo uznesením okresného súdu sp. zn. 2

z 12. septembra 2011 rozhodnuté o povolení reštrukturalizácie sťažovateľky.

Sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená, a to z dôvodu, že v čase jej podania

na poštovú prepravu (25. augusta 2011) už procesný stav konkurzného konania vedeného

pod sp. zn. vylučoval možnosť porušovania základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu namietaným uznesením. Navyše ústavný súd poznamenáva, že prerušenie

konania podľa nie je nevyhnutnou podmienkou na začatie

reštrukturalizácie. Súd môže rozhodnúť o povolení reštrukturalizácie aj bez prerušenia

konania podľa uvedeného ustanovenia

Ústavný súd vzhľadom na to sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej uplatnenými (predovšetkým návrhom na zrušenie

napadnutého uznesenia okresného súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2012