Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 47/2012
PDF · 199.93 KB
No categories available
IV. ÚS 47/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
Mgr. Ing. P. K., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. júna 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta
2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. júna 2011 (ďalej aj „namietané
uznesenie“). Sťažnosť bola doplnená prílohami doručenými ústavnému súdu 8. septembra
2011.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu č. k. 2 K/17/2011-
53 z 13. mája 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2011, bolo voči sťažovateľke
začaté konkurzné konanie, a to na základe návrhu jej veriteľa Ing. M. K. Prípisom
z 31. mája 2011 vyzval okresný súd sťažovateľku, aby osvedčila svoju platobnú schopnosť,
inak bude na jej majetok vyhlásený konkurz.
V sťažnosti sa ďalej uvádza, že 3. júna 2011 Ing. R. B. „ako domnelý konateľ
Sťažovateľ[ky], podal v mene Sťažovateľ[ky] návrh na prerušenie konkurzného konania
podľa § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov... Ing. R. B. predložil spolu s návrhom
aj dohodu o vypracovaní reštrukturalizačného posudku zo dňa 02. 06. 2011 podpísanú
domnelým konateľom Sťažovateľ[ky] Ing. R. B.
Súd uznesením sp. zn. 2 K 23/2011 z 20. 06 2011 rozhodol o prerušení konkurzného
konania.“.
Okresný súd dospel k záveru, že „dlžník má záujem odvrátiť úpadok, zachovať
podnik, a teda aj zotrvať na trhu. Okrem toho je z podaného návrhu zrejmé, že dlžník
poskytol správcovi všetky údaje k tomu, aby reštrukturalizačný posudok spracoval v zmysle
zákona a tento mohol byť v zmysle zákona predložený súdu.“.
S poukazom na vymedzenie realizácie konateľského oprávnenia zapísaného
v obchodnom registri sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej základného práva na súdnu
ochranu malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie
konkurzného konania „neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať
za Sťažovateľ[ku]“. Podľa názoru sťažovateľky totiž „z podaného návrhu na prerušenie
konania ako i z priloženej dohody o vypracovaní reštrukturalizačného posudku vyplýva, že
návrh ako i dohodu podpísal len jeden z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto
takýto spôsob konania nie je spôsobilý vyvolať účinky právneho úkonu Sťažovateľ[ky],
keďže vôľu Sťažovateľ[ky] by obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia
(v skutočnosti však len JUDr. Mag. M. H.).
Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľ[ky] nemal povoliť prerušenie
konkurzného konania, ale konkurz na majetok Sťažovateľ[ky] vyhlásiť po nepreukázaní
platobnej schopnosti.“.
V sťažnosti je podaný chronologický prehľad skutkových udalostí, ktoré viedli
k zmenám v personálnom obsadení konateľských postov u sťažovateľky, v nadväznosti
na čo 2. júna 2011 Ing. P. R. podal žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutí valného
zhromaždenia sťažovateľky, ktoré k spomenutým zmenám viedli.
Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nesprávnou aplikáciou príslušnej právnej
normy rozhodol v jej právnej veci nezákonne, pričom takéto rozhodnutie bolo spôsobilé
porušiť jej v sťažnosti označené základné právo.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo Sťažovateľ[ky] podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 K/23/2011 zo dňa
20. 06. 2011 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 K/23/2011 zo dňa 20. 06. 2011 sa
zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Sťažovateľ[ke] náhradu trov súdneho
konania vo výške 261,82 EUR k rukám právneho zástupcu sťažovateľ[ky] do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosť preskúmal z hľadiska existencie
dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva na súdnu ochranu namietaným uznesením okresného súdu, ktorým tento ako
konkurzný súd na základe návrhu jedného z konateľov prerušil konkurzné konanie voči nej
ako dlžníčke podľa § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [v znení účinnom
do 31. decembra 2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“)].
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných
prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený
posudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených právnych záverov
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli
k rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010), ani preskúmavať, či v konaní
pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (napr. II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00,
I. ÚS 17/01). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým
predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).
Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného
súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody (napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 153/07).
K porušeniu ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy by pritom mohlo dôjsť rozhodnutím alebo postupom všeobecného súdu nielen
tým, keby tento fakticky odňal komukoľvek možnosť domáhať sa alebo brániť svoje právo
na všeobecnom súde (napr. II. ÚS 8/01), ale aj tým, keby tento súd rozhodol arbitrárne, bez
náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia (napr. I. ÚS 241/07), alebo tiež vtedy, ak by sa
pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. III. ÚS 264/05).
Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom
prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr.
rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07,
Okresný súd napadnutým uznesením prerušil konkurzné konanie podľa § 16 ods. 2
zákona č. 7/2005 Z. z. „vzhľadom na skutočnosť, že dlžník má záujem odvrátiť úpadok
a súčasne poveril na vypracovanie reštrukturalizačného posudku vyššie uvedeného správcu,
čoho dôkazom je Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku, ktorá tvorí prílohu
podania...“. Túto skutočnosť v jej formálnej rovine (predloženie dohody, prerušenie
konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.) sťažovateľka nepopiera.
Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu
súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený
správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom
konaní po uplynutí 30 dní od prerušenia konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka
súd neprihliada.
Postup konajúceho konkurzného súdu spočívajúci v právoplatnom prerušení
konkurzného konania podľa citovaného ustanovenia vyvoláva ex lege právny následok
pokračovania konkurzného súdu v dotknutom konkurznom konaní po uplynutí 30 dní
od jeho prerušenia. V materiálnej rovine to znamená, že po uplynutí určenej zákonnej lehoty
právoplatné uznesenie konkurzného súdu o prerušení konania prestáva vyvolávať právne
účinky späté s prerušením konkurzného konania.
Uznesenie okresného súdu z 20. júna 2011 nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2011.
Z toho vyplýva, že dočasné právne účinky predmetného uznesenia pominuli uplynutím
25. júla 2011, a tak skončil procesný stav prerušenia konania. Sťažnosť bola ústavnému
súdu doručená 26. augusta 2011 (na poštovú prepravu podaná 25. augusta 2011), teda
v čase, keď napadnuté uznesenie okresného súdu o prerušení konkurzného konania už
žiadne právne účinky nevyvolávalo, a tak ani nemohol trvať stav prípadného porušovania
základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu týmto uznesením.
Hoci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu mohlo byť konkurzné konanie
vedené pod sp. zn. 2 K 23/2011 prerušené z iných dôvodov (napr. podľa § 16 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z.), niet pochýb, že procesný stav prerušenia tohto konania nemohol
26. augusta 2011 pretrvávať ako priamy právny dôsledok právoplatnosti sťažovateľkou
namietaného uznesenia okresného súdu.
Ústavný súd zistil, že ku dňu doručenia sťažnosti bolo už uznesením okresného súdu
sp. zn. 2 R/5/2011 zo 4. augusta 2011 právoplatne rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného
konania voči sťažovateľke. Následne bolo uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R/5/2011
z 12. septembra 2011 rozhodnuté o povolení reštrukturalizácie sťažovateľky.
Sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená, a to z dôvodu, že v čase jej podania
na poštovú prepravu (25. augusta 2011) už procesný stav konkurzného konania vedeného
pod sp. zn. 2 K 23/2011 vylučoval možnosť porušovania základného práva sťažovateľky
na súdnu ochranu namietaným uznesením. Navyše ústavný súd poznamenáva, že prerušenie
konania podľa § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nie je nevyhnutnou podmienkou na začatie
reštrukturalizácie. Súd môže rozhodnúť o povolení reštrukturalizácie aj bez prerušenia
konania podľa uvedeného ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z.
Ústavný súd vzhľadom na to sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej uplatnenými (predovšetkým návrhom na zrušenie
napadnutého uznesenia okresného súdu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2012