Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 57/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. L., Ústav na výkon trestu odňatia slobody L., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2011

doručená sťažnosť P. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že už 14. októbra

2003 podal návrh na ochranu osobnosti proti žalovanému J. B. Z dôvodu reorganizácie

súdnictva jeho žaloba „chodila zo súdu na súd, až napokon ju dostal na vybavenie Okresný

súd Piešťany, ktorý mojej žalobe pridelil sp. zn. , a ešte predtým zn.

“.

Okresný súd podľa názoru sťažovateľa „vo veci postupoval veľmi pomaly a do roku

2008 spravil fakticky len to, že ma oslobodil od súdnych poplatkov a vyžiadal si od odporcu

vyjadrenie. Potom v roku 2008 mi odňal oslobodenie od súdnych poplatkov a od vtedy spis

chodí z OS Piešťany na Krajský súd Trnava a zase späť. Celý čas sa rieši, či mám nárok

na oslobodenie od súdnych poplatkov alebo nie. A nedávno bola vec predložená

na posúdenie Dovolaciemu súdu.“.

V závere sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo P. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru v

k. č. (predtým ) porušené bolo.

2) P. L. sa priznáva odškodné – finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Euro

z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré je porušovateľ práva povinný zaplatiť P. L.

do 14 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom len

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom ústavný súd poukazuje

na skutočnosť, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v si osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, z čoho vyplýva, že v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , , ).

.

V záhlaví svojej sťažnosti označil sťažovateľ ako porušovateľov Slovenskú

republiku, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Krajský súd v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) a okresný súd, pričom však, s výnimkou okresného súdu, sťažovateľ

nijakým spôsobom neoznačil spôsob (postup), akým mali jednotliví porušovatelia do jeho

práv zasiahnuť, a teda neodôvodnil namietaný zásah do jeho garantovaných práv.

Z podstatného obsahu sťažnosti a najmä z formulácie sťažnostného petitu, ktorým je

ústavný súd viazaný, bolo však možné ustáliť, že sťažovateľ primárne namieta prieťahy

v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod

sp. zn. , resp. v časti konania v období rokov 2005 až 2008 aj na Okresnom

súde Trnava, kde bola vec vedená pod sp. zn. ).

Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil,

že v právnej veci sťažovateľa okresný súd rozhodol uznesením č. k. -133

z 5. februára 2010 tak, že konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku

sťažovateľom. Rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené uznesením krajského súdu č. k.

-146 z 21. januára 2011, pričom uznesenie krajského súdu bolo

sťažovateľovi doručené 21. februára 2011. Sťažovateľom namietané konanie bolo teda

k tomuto dňu právoplatne skončené.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v ústavný súd v súlade so svojou

judikatúrou (, , , , )

pripomína, že poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte

trvalo.

Keďže z obsahu súdneho spisu vyplýva, že konanie bolo vo vzťahu k sťažovateľovi

právoplatne skončené 21. februára 2011, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až

5. augusta 2011, je zrejmé, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd už

nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu skončeného konania, a teda ani porušiť označené

základné právo sťažovateľa.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2012