Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 60/2012
PDF · 192.98 KB
No categories available
I. ÚS 60/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť D. V., B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Č. s. r. o.,
konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. P. Č., B., ktorou namietala porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co 102/2011 z 28. júna 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. V. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
16. novembra 2011 doručená sťažnosť D. V. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
,,krajský súd“) sp. zn. 14 Co 102/2011 z 28. júna 2011 (ďalej len ,,rozsudok krajského
súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka bola ako odporkyňa
účastníkom občianskeho súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len ,,BSM“). O veci rozhodoval ako prvostupňový súd Okresný súd
Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“), ktorý rozsudkom sp. zn. 20 C 182/2009
z 15. februára 2011 (ďalej ,,rozsudok okresného súdu“) vyporiadal BSM účastníkov
konania, rozhodol o trovách konania a spoločne a nerozdielne zaviazal účastníkov zaplatiť
súdny poplatok. Na odvolanie sťažovateľky o veci rozhodoval krajský súd, ktorý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
3. Sťažovateľka sa domnieva, že rozsudkom krajského súdu boli porušené jej
označené práva, a preto podala sťažnosť ústavnému súdu. Sťažnosť napriek jej rozsahu
(15 strán) obsahuje predovšetkým všeobecné východiská a odkazy na judikatúru ústavného
súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva a iných súdnych orgánov, avšak bez toho, aby
z citovaných právnych záverov sťažovateľka vyvodila ich aplikovateľnosť v súdenej veci.
Sťažovateľka sama v sťažnosti definovala predmet sporu medzi ňou a bývalým manželom
(navrhovateľom) takto: ,,Predmetom sporu medzi sťažovateľkou a navrhovateľom
v priebehu dokazovania pred krajským ale aj okresným súdom sa stala otázka, v akej miere
sa sťažovateľka zaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, hlavne bytu v B. na ...
a či právne závery všeobecných súdov k tomuto skutkovému zisteniu vyslovené v
právoplatnom rozhodnutí sú ústavne konformné a akceptovateľné.“
4. Na preukázanie zásahu do označených práv sťažovateľka uviedla:
,,Súdy počas dokazovania ustálili, že kúpna cena zaplatená kupujúcimi za byt v S.,
bola poukázaná a pripísaná na účet vedený pod menom sťažovateľky. Výpis z uvedeného
účtu sa nachádza ako dôkaz v spise. Na tento účet boli poukazované aj príjmy sťažovateľky,
rovnako aj iné príjmy BSM a uhrádzané výdavky spojené s BSM a domácnosťou priebežne v
priebehu mesiaca február 2007. Keďže na uvedený účet priebežne prichádzali príjmy tak
navrhovateľa ako aj sťažovateľky a boli z neho priebežne uhrádzané výdavky spojené s
BSM, podľa názoru sťažovateľky záver krajského súdu, že finančné prostriedky získané, za
predaj bytu v S., teda kúpna cena bola v celosti použitá na kúpu bytu v B., na ... je v
rozpore so skutkovými zisteniami. Uvedená kúpna cena sa stala súčasťou BSM a bola
použitá ako súčasť BSM na rozličné výdavky spojené s BSM a domácnosťou.
Kúpna cena 43 152,09 Eur za predaj bytu v S., na ..., ktorý bol vo výlučnom
vlastníctve jedného z manželov, v tomto prípade navrhovateľa, sa jej vyplatením stala
súčasťou BSM manželov, a preto záver oboch súdov o ich výlučnom vlastníctve iba
navrhovateľom je nesprávny a nezákonný. Podľa názoru sťažovateľky, sporná kúpna cena
sa stala súčasťou BSM, nie je možné ju zohľadňovať pri vyporiadaní BSM vo vzťahu k bytu
v B., na ... ako pohľadávku výlučného majetku navrhovateľa voči BSM. Z vyššie uvedených
dôvodov hodnotí výrok rozsudku krajského súdu a okresného súdu za nesprávny a
nezákonný.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je jasné, podľa akého kritéria dospel
k záveru, že keď príjmy sťažovateľky a navrhovateľa z pracovného pomeru poukazované
na spoločný účet sa stali súčasťou BSM a z neho sa uhrádzali výdavky spojené s BSM,
príjem z predaja bytu v S. za trvania BSM bol výlučným príjmom navrhovateľa a bol použitý
výlučne na kúpu bytu na .... v B., preto predmetný byt bol nadobudnutý do BSM 100 %
pričinením navrhovateľa....
Sťažovateľka sa s právnymi závermi krajského súdu nestotožňuje, lebo z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Právne závery krajského súdu
o výlučnom vlastníctve finančných prostriedkov navrhovateľa za odpredaný byt
a zohľadnenie tejto skutočnosti v jeho prospech pri vyporiadavaní BSM sú v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami lebo z nich v žiadnej možnej interpretácii
zachytených v spise ale ani z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, v dôsledku
čoho rozsudok krajského súdu považuje za rozporný s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1
dohovoru.
S dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia sťažovateľky, ktoré na pojednávaní boli bez
akýchkoľvek pochybností potvrdené a aj v dôvodoch rozsudkov oboch súdov konštatované
sa ani okresný ale ani krajský súd náležité nevysporiadali...
Oba všeobecné súdy sa prispôsobili „úradníckemu" spôsobu výkonu súdnictva. Tento
spôsob vychádza zo pseudodeduktívneho výkladu právneho predpisu, ktorý sa obyčajne
označuje ako zákonný existencionalizmus. Prejavuje sa prehnaným dôrazom na zistenie
skutkových okolností prípadu, ktoré sa sudcovia snažia subsumovať pod konkrétne zákonné
ustanovenia. Právny predpis je tu chápaný ako nesporná právna forma, ktorá už dopredu
dáva jednoznačnú odpoveď na situáciu konkrétneho súdneho sporu. Takémuto úradníckemu
spôsobu výkonu súdnictva potom zodpovedá aj spôsob vyhotovenia súdnych rozhodnutí,
ktoré sú síce obšírne, ale s absenciou právno-kreatívneho aspektu. Zjednodušene povedané,
dve tretiny rozhodnutia tvorí popis skutkového stavu (popis obsahu žaloby a vyjadrení sa
k nej a prehľad vykonaných dôkazov) a jednu tretinu právne normy, ktoré súd použil pri ich
aplikácii na konkrétny prípad. Celé odôvodňovanie (a teda vlastná súdnoprecedenčná
hodnota súdneho rozhodnutia) sa potom často zúži na strohé konštatovanie, že na základe
zistených dôkazov súd rozhodol podľa príslušných právnych noriem.
S poukazom na vyššie uvedené sťažovateľka je názoru, že tak okresný ako i krajský
súd na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam ktoré sú
v extrémnom rozpore s obsahom spisu a ich postup je možné hodnotiť ako svojvôľu, ktorou
porušili ústavné právo sťažovateľky na zákonný a spravodlivý proces.“
5. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie
označených práv rozsudkom krajského súdu, tento zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Požadovala priznať aj náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti
namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ústavy) je rozhodnúť o prijatí
návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred
ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podstatné sťažnostné námietky sťažovateľky smerujú k tvrdenému zásahu jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že konajúce súdy dospeli
k záveru o výlučnom pričinení sa jej bývalého manžela (navrhovateľa) na nadobudnutí
peňažných prostriedkov použitých na kúpu bytu na ... v B., o ktorom medzi účastníkmi
nebolo sporné, že patrí do BSM. Tieto peňažné prostriedky boli získané predajom iného
bytu v S., ktorý nadobudol navrhovateľ za svoje peňažné prostriedky získané pred
uzavretím manželstva.
9. Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že tento vo vzťahu
k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou
inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či
v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké
právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96,
II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že
pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého
procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá
na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky
kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Ústavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou,
prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená
len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy
a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).
10. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie
základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím
súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov
s ústavou a dohovorom najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne
odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných
ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).
11. Vychádzajúc z týchto kritérií ostalo v právomoci ústavného súdu posúdiť, či
rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu, mohlo dôjsť
k zásahu do označených práv sťažovateľky. V odôvodnení rozsudku krajského súdu tento
po prepise dôvodov rozsudku okresného súdu, obsahu odvolania sťažovateľky a vyjadrenia
navrhovateľa na vlastné odôvodnenie uviedol:
,,Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležité odôvodnil
podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Preto sa krajský súd s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu
stotožňuje a na tieto odkazuje. Z podaného odvolania odporkyne vyplýva, že táto nenamieta
rozsah vecí patriacich do BSM, ich hodnotu ani rozdelenie týchto vecí. Za nesprávne
považovala však rozhodnutie okresného súdu v tom, že pri vyporiadaní BSM nezohľadnil
v jej prospech podiel z bytu č. ... na ..., ktorý bol nadobudnutý nesporne za trvania
manželstva a existencie BSM zo spoločných prostriedkov, čím porušil ustanovenie § 150
OZ.
V tejto súvislosti treba uviesť, že navrhovateľ pred uzatvorením manželstva
nadobudol byt č. ... nachádzajúci sa v S. na ... Byt odpredal za kúpnu cenu 43 152,09 Eur,
pričom kúpna cena mu bola splatená po častiach tak, že posledná splátka bola dňa
26. 02. 2007. Ohľadom bytu č. ... na ... bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 04. 12. 2006
medzi predávajúcou a účastníkmi konania ako kupujúcimi. Kúpna cena bola dohodnutá na
900 000,-Sk s tým, že v zmluve bolo uvedené, že kúpna cena bude zaplatená do 31. 03. 2007.
Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania v čase uzatvárania zmluvy nemali finančné
prostriedky spoločné na zaplatenie kúpnej ceny za byt. Kúpna cena za byt bola zaplatená
27. 02. 2007, teda po tom, ako obdržal navrhovateľ finančné prostriedky za odpredaný byt v
jeho výlučnom vlastníctve.
Okolnosť, že finančné prostriedky za odpredaj bytu č. ... na ... v S. boli poukázané na
spoločný účet účastníkov, neznamená, že odporkyňa sa tiež pričinila o ich nadobudnutie.
V podanom odvolaní odporkyňa tvrdí, že finančné prostriedky sa použili na rozličné
výdavky spojené s BSM a domácnosťou. Toto tvrdenie považuje krajský súd za účelové s
ohľadom na veľmi krátku dobu ako boli finančné prostriedky pripísané na účet a následne
použité na zaplatenie kúpnej ceny za byt č. ... na ... Tvrdeniu odporkyne odporuje aj
vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní 18. 01. 2011, kde bolo
uvedené, že z finančných prostriedkov za byt v S. bol zakúpený byt na ... Dokazovaním bolo
teda nesporne preukázané, že kúpna cena za byt v S. a jej následné použitie na kúpu bytu
č. ... na ... bola prínosom len navrhovateľa a preto okresný súd správne rozhodol, keď túto
okolnosť pri vyporiadaní zohľadnil v prospech navrhovateľa.
Ako vyplýva z obsahu spisu, tak odporkyňa tvrdila, že zo spoločných finančných
prostriedkov patriacich do BSM malo byť investované jednak do bytu v S. ako aj do bytu
na ... v B.
V konaní však otázku investícií do bytu č. 14 v S. a prípadne do bytu na ... v B. však
odporkyňa neuplatnila, teda nebol daný dôvod, aby sa okresný súd touto otázkou zaoberal a
skúmal tak aj finančné pričinenie odporkyne na predmetných bytoch. Potom nebol dôvod
aby sa touto otázkou zaoberal aj pri vyporiadaní a veľkosti podielov podľa § 150 OZ.
Z uvedených dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie okresného súdu za vecne
správne a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.“
Keďže sa krajský súd stotožnil s dôvodmi rozsudku okresného súdu, ústavný súd
poukazuje aj na tú časť odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu, ktorá má význam
v prerokúvanej veci:
,,Pokiaľ odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdila, že z peňazí
získaných predajom bytu navrhovateľa v S. vo výške 1 300 000,- Sk nebola zaplatená kúpna
cena bytu v B. s poukazom na výpis z banky za mesiac február 2007 tvrdila, že bola použitá
na výdavky spojené s BSM a domácnosťou. Okrem tvrdenia túto skutočnosť žiadnym
spôsobom nepreukázala a teda neuniesla dôkazné bremeno, že predmetný byt v B. nebol
zakúpený z finančných prostriedkov získaných vo výške 1 300 000,- Sk. Odporkyňa súdu
nepredložila žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že účastníci konania v BSM mali
finančnú hotovosť 900 000,- Sk nadobudnutých len z prostriedkov spoločných. Na
uvedenom účte sa nachádzali finančné prostriedky z predaja bytu v S. a z tohto účtu bol aj
urobený výber 900 000,-- Sk. Nepreukázala na aké výdavky z BSM a na domácnosť bola
použitá suma 1 300 000,- Sk. Nepredložila žiadny listinný dôkaz svedčiaci o zakúpení vecí
do domácností alebo v rámci BSM v značnej hodnote za 1 300 000,- Sk. Z výpovede
právneho zástupcu odporkyne na pojednávaní dňa 18. 01. 2011 vyplynula skutočnosť, keď
uviedol, že z finančných prostriedkov nadobudnutých predajom bytu v S. bol zakúpený byt
na ..., ktorý patrí do BSM a ktorý ku dňu zániku BSM existoval.“
12. Podľa ústavného súdu postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho
záveru vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny,
teda krajský súd v danom prípade nemohol porušiť jej označené práva. Krajský súd dal
sťažovateľke v napadnutom rozsudku podrobnú odpoveď na to, prečo v jej veci bolo
na mieste pričítať výlučnú zásluhu na nadobudnutí bytu na ... v B. navrhovateľovi.
Odôvodnenie uznesenia krajského súdu nevykazuje všeobecný charakter, vychádza zo
skutkových zistení okresného súdu a primeraným spôsobom reaguje aj na odvolacie
námietky sťažovateľky. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu
nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor
krajského súdu svojím vlastným (m. m. I. ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09). Aj keby ústavný
súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v
zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba
v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O
svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné
uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,
že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny
výklad krajského súdu takéto nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť
odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to
buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a
základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS
101/03, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).
14. Ústavný súd považuje v záujme presvedčivosti uznesenia za vhodné aspoň
stručne odpovedať na podstatné sťažnostné námietky. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že byt na ... v B. patril do BSM. Sporné bolo a ostalo to, či na nadobudnutí tohto
bytu mal výlučnú zásluhu navrhovateľ alebo sa o jeho nadobudnutie pričinila aj
sťažovateľka. Aj podľa názoru ústavného súdu časová a logická súvislosť in concreto vedú
k záveru o výlučnej zásluhe navrhovateľa, pričom k preukázaniu inej skutkovej situácie
sťažovateľka v konaní pred všeobecnými súdmi neuniesla dôkazné bremeno. Ak totiž
príjem z predaja bytu navrhovateľa v S. bol v celosti uhradený 26. februára 2007 na účet
síce vedený na meno sťažovateľky (aj podľa jej tvrdení však išlo o spoločný účet
manželov), ale hneď na druhý deň 27. februára 2007 boli tieto prostriedky použité na
úhradu kúpnej ceny bytu na ... v B., ktorá bola výrazne nižšia ako predajná cena bytu v S.,
nemožno rozumne uvažovať v inej rovine, ako uvažovali všeobecné súdy. Správnosti tohto
uvažovania všeobecných súdov nasvedčuje aj skutočnosť, že kúpna zmluva na byt na ...
v B. bola uzavretá už v decembri 2006, avšak účastníci konania (sťažovateľka s bývalým
manželom) sa zaviazali uhradiť kúpnu cenu do konca marca 2007, čo nesporne indikuje, že
v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemali potrebné zdroje na úhradu jeho kúpnej ceny a museli
čakať na úplnú úhradu ceny za byt v S. Tvrdenia sťažovateľky o tom, že investovala do
obidvoch bytov, súdy celkom správne považovali za nepreukázané, pretože sťažovateľka
ani po poučení nepredložila žiadny listinný alebo iný dôkaz, na preukázanie tohto tvrdenia.
Na existenciu akéhokoľvek dôkazu v tomto smere nepoukazuje ani v ústavnej sťažnosti.
Sťažovateľka si celkom zrejme zamieňa bremeno tvrdenia (tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
vo veci samej) s dôkazným bremenom (označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení). Všeobecné súdy pri rozhodovaní v sporových veciach pritom vychádzajú
zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a nie zo skutkového stavu
tvrdeného jedným z účastníkov konania.
15. Výčitka sťažovateľky o úradníckom spôsobe rozhodovania so síce obšírnym
odôvodnením rozhodnutí, avšak s absenciou právno-kreatívneho aspektu je nielen
neopodstatnená, ale aj zjavne nepremyslená. Všeobecné súdy, ako vyplýva z už uvedeného,
jasne, konkrétne a výstižne formulovali právny záver v jej právnej veci a neobmedzili sa iba
na opis skutkového stavu a odkaz na príslušné zákonné ustanovenia. Naopak, je to sťažnosť
sťažovateľky, ktorá je síce obšírna, avšak z dvoch tretín pozostáva z odôvodňovania
procesných podmienok konania pred ústavným súdom a odkazu na všeobecnú judikatúru
a podstate veci sa venuje sťažovateľka na necelých dvoch stranách, aj to prevažne
v zákonnej (a nie v ústavnej) rovine. Inak povedané, sťažnosti chýba ústavnoprávny rozmer.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní, ústavný
súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na to, že
sťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie rozsudku krajského súdu, vrátenie veci na ďalšie
konanie, náhrada trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. februára 2012