Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1571-2021.pdf
PDF · 135.21 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1571/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Krutý Rudolf, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 37 929 810, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Bírová, advokát, so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 30 849 837 proti povinnému: Platiť sa oplatí s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 42,- Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
III. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 28. 4. 2021 doručil Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 42,- Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzve na úhradu paušálnych trov sp. zn. S. XXXX/XX zo dňa 11. 5. 2020, vydaným súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. (ďalej len „exekučný titul“). Okresný súd Banská Bystrica mal preukázané, že Okresný súd Prešov uznesením č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 3.12.2013 (právoplatným a vykonateľným dňom 16.10.2017) pripustil, aby z pôvodného exekučného konania (S. XXXX/XX) vystúpil pôvodný oprávnený (Slovenská sporiteľňa, a.s.), a aby do konania namiesto neho ako oprávnený vstúpila spoločnosť Platiť sa oplatí s. r. o. (povinný v predmetnom exekučnom konaní).
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, poverením zo dňa 16. 7. 2021, vykonaním exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 42,- Eur s prísl., ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX. Poverený súdny exekútor vydal dňa 19. 7. 2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené do elektronickej schránky povinného dňa 20. 7. 2021.
3. Dňa 11. 8. 2021 bol súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 3. 8. 2021, označený ako „Návrh na zastavenie exekúcie, podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, Návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky“. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený do elektronickej schránky exekútorského úradu dňa 4. 8. 2021. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v zákonom stanovenej lehote.
4. Povinný vo svojom obsahovo rozsiahlom návrhu žiada, aby súd exekúciu vedenú povereným súdnym exekútorom zastavil a aby povinnému voči oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania. Povinný špecifikoval podanie návrhu na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul, na podklade ktorého začalo exekučné konanie voči povinnému. Uviedol, že nárok na paušálne trovy starej exekúcie upravuje zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ďalej len „Zákon o ukončení niektorých EK“) a len z ustanovení tohto zákona môže vyplývať to, kedy súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie má, resp. nemá. Samotné upovedomenie takýto nárok bez opory v zákonnej úprave nezakladá. Voči požiadavke súdneho exekútora na úhradu paušálnych trov v upovedomení nie sú prípustné námietky. Povinný uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je využitím prvého práva povinného ako pôvodného oprávneného, ktorým sa tento dovoláva svojich práv a práva na súdnu a inú právnu ochranu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na materiál zverejnený na portáli Ministerstva spravodlivosti SR v súvislosti so zastavením starých exekúcií označený aj ako: „Najčastejšie otázky súvisiace so zastavením starých exekúcií“, v ktorom sa o. i. uvádza: „námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné (§7 ods. 1). To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vytvára špecifický exekučný titul, ktorý sa svojou povahou podobá notárskej zápisnici [§ 45 ods. 2 písm. c) EP], keďže nemá vlastnosť právoplatnosti, ale len vykonateľnosti. Oprávnenému prirodzene nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok (§ 6 ods. 4) alebo v prípadoch, ak by snáď požadoval zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej Zákonu o ukončení niektorých EK. Ak by si súdny exekútor voči oprávnenému uplatňoval návrhom na vykonanie exekúcie nárok na úhradu nezaplatených paušálnych trov, je v plnej kompetencii exekučného súdu tento exekučný titul preskúmať pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť.“ Ministerstvo spravodlivosti SR tak už od počiatku potvrdzuje možnosť preskúmavania predmetného exekučného titulu a tiež to, že pôvodný oprávnený v starej exekúcií, t. j. Platiť sa oplatí s. r. o. nie je bez ďalšieho povinný uhradiť paušálne trovy starej exekúcie na základe vydaného upovedomenia. Povinný namieta, že oprávnený ničím nepreukázal, že by mu voči povinnému nárok na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol. Samotné upovedomenie potvrdením a preukázaním vzniku takéhoto nároku nie je. Súčasne poukázal na ustanovenie § 6 ods. 4 písm. b) Zákona o ukončení niektorých EK: „Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií).“ Povinný podotkol, že význam poznámky 7) v § 6 ods. 4 písm. b/ Zákona o ukončení niektorých EK je v tomto konaní určujúci v tom, kedy a ako mal súdny exekútor podľa zákonodarcu zabezpečiť zápis predmetnej starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií, tzn. aby mal pri splnení tejto povinnosti nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie, čo súčasne korešponduje s dôvodovou správou k tomuto zákonu. Podľa dôvodovej správy k Zákonu o ukončení niektorých EK „Strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.“ Povinný v tomto bode zdôrazňuje, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je podstatný zápis starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. Svoje tvrdenia opiera najmä o znenie dôvodovej správy k Zákonu o ukončení niektorých EK. Konkrétne uvádza: Už v čase tvorby predpisu - Zákona o ukončení niektorých EK sa definovalo, že exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov v prípade starej exekúcie, ktorá už skôr mala byť, ale nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií („ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií“) (nie ktorá nie je zapísaná). Z gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že aj keby v tejto časti právnej normy nebol poznámkou 7) definovaný odkaz na právne predpisy, ktoré bližšie vymedzujú to, kedy presne malo dôjsť k zápisu starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií, je zrejmé, že sa tak malo udiať už skôr. Dodal: „s ohľadom na uvedené je potom potrebné vedieť, kedy si súdny exekútor splnil zákonnú povinnosť zápisu starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. V tomto musí bremeno tvrdenia a dokazovania znášať súdny exekútor, nakoľko tento sa domáha plnenia od povinného. Primárnou povinnosťou súdneho exekútora je urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto i preukázať. Nie povinný sa domáha plnenia od súdneho exekútora, ale súdny exekútor sa domáha plnenia od povinného. Súdny exekútor má dokonca jedinečnú právomoc, nakoľko si sám pre seba vytvoril vlastný exekučný titul. Je potom zrejmé, že povinný je v prípade požadovania paušálnych trov a následnej exekúcie voči súdnemu
exekútorovi v nepochybne výrazne slabšom postavení. Nárok súdneho exekútora preto musí o to viac obstáť v akomkoľvek prieskume, osobitne i v prieskume exekučného súdu. Oprávnený naproti tomu preukazovať neexistenciu zápisu v určitý čas (podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017) nemusí. Exekútor má nárok na paušálne trovy, len pokiaľ sú na to splnené podmienky a predpoklady, čo v tomto exekučnom konaní exekútor neosvedčil.“ Povinný v podaní následne namieta, že z upovedomenia nevyplýva, že súdny exekútor preukázal to, že predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná, a nepreukázal že bola zapísaná podľa predpisov podľa § 6 ods. 4 písm. b/ Zákona o ukončení niektorých EK. Povinný namieta, že Zákon o ukončení niektorých EK mu povinnosť preukazovať neexistenciu (včasného) zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií neukladá, neumožňuje to, že by nárok na paušálne trovy mohol súdnemu exekútorovi vzniknúť i vtedy, ak by išlo o starú exekúciu, ktorá nebola včas zapísaná v centrálnom registri exekúcií (podľa § 6 ods. 4 písm. b/ Zákona o ukončení niektorých EK), pričom povinný by neexistenciu (takéhoto včasného) zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií nepreukázal. Povinný taktiež namieta porušenie povinnosti súdneho exekútora zabezpečiť/vykonať zápis predmetnej starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií podľa § 211a a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhl. MS SR č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií; teda do 7 dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, do 30. 6. 2016, resp. nepreukázanie včasnosti zápisu. V zmysle uvedeného má povinný za to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie, bolo vydané v rozpore so Zákonom o ukončení niektorých EK. Oprávnený v upovedomení nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií v zákonom stanovenej lehote, taktiež upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK (opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú) a preto je nepreskúmateľné. Z upovedomenia nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Nie je zrejmé, ako nárok oprávnený vymáhal, a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Následne povinný vo vyjadrení odkazuje na ustanovenia Zákona o ukončení niektorých EK, konkrétne poukazuje na ustanovenie § 6 ods. 1 prvá veta v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 prvá veta Zákona o ukončení niektorých EK je v rozpore s Ústavou SR (najmä čl. 20 a 46 Ústavy) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Povinný následne uvádza, že riziko nevymoženia pohľadávky by malo byť na exekútorovi, resp. by mala byť daná možnosť aby paušálna náhrada trov mohla byť posudzovaná v individuálnych súvislostiach obdobne ako v prípade náhrady trov v Civilnom sporovom poriadku, kde sa v prípade bezvýslednosti rozhoduje podľa procesného zavinenia. Povinný následne poukazuje na skutočnosť, že oprávnený (v pôvodnom exekučnom konaní) je zo strany štátu paušálne sankcionovaný a spoplatnený 4 krát, t. j. ako poplatník súdneho poplatku z návrhu na začatie súdneho konania v ktorom bol vydaný exekučný titul (príp. ako poplatník podaného odvolania), ako poplatník z súdneho poplatku z návrhu na začatie exekúcie, tiež rozhodnutím štátu o zastavení exekúcie bez ohľadu na to, či pohľadávka oprávneného bola vymožená t. j. faktickým odmietnutím jediného štátom uznaného núteného vymáhania pohľadávky a tiež zákonom ustanovenou náhradou paušálnych trov exekúcie vylučujúcou akékoľvek individuálne osobitosti prípadu a bezdôvodne prenášajúcou náklady na oprávneného. Povinný následne poukazuje aj rozpor ďalších ustanovení Zákona o ukončení niektorých EK - ustanovenie § 6 ods. 3 v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 veta druhá je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. 46 Ústavy) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) na súdnu ochranu. Povinný zastáva názor, že uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi opravnými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov a to i v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom (v prípadoch, keď na paušálnu náhradu nemá nárok). V neposlednom rade dal povinný podnet, aby súd podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Povinný cituje časti dôvodovej správy k Zákonu o ukončení niektorých EK ako aj ustanovenia Zákona o ukončení niektorých EK, konkrétne § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, § 6 ods. 1,2, § 7 ods. 1 pričom uvádza, že ustanovenia Zákona o ukončení niektorých EK sú v rozpore s právnymi normami vyššej právnej sily čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Povinný v nasledujúcich bodoch svojho podania poukazuje na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, tiež uvádza, že citované ustanovenia Zákona o ukončení niektorých EK ex lege zbavujú retroaktívne oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) pohľadávky, ktorú má súdom priznanú a pri ktorej súčasne realizuje svoje právo na súdnu ochranu
a zároveň ho tiež jednostranne postihuje vo forme ďalšieho „paušálneho výdavku“, ktorý má uhradiť exekútorovi bez ohľadu na skutočnosť, či vykonal akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky a či sám svojou nečinnosťou nespôsobil existenciu „starej exekúcie“. S ohľadom na podaný podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky zo strany súdu, povinný v závere návrhu na zastavenie žiada, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov.
5. Oprávnený využil možnosť a vyjadril sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Vo svojom vyjadrení uviedol, že so zastavení predmetnej exekúcie nesúhlasí, vzhľadom k tomu, že Upovedomenie o zastavení starej exekúcie sp. zn. S. XXXX/XX zo dňa 11. 5. 2020 je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 Zákona o ukončení niektorých EK a na jeho vydanie boli splnené zákonom vyžadované podmienky.
6. Súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného, upovedomenie o začatí exekúcie a doručenku, preukazujúc doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. K podanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa exekútor žiadnym spôsobom nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Podľa § 45 ods. 2 písm. k) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie podľa § 61n ods. 3.
13. Podľa § 46 ods. 2 Exekučného poriadku, potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri exekučnom titule podľa § 45 ods. 2 písm. c) a písm. k).
14. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK, tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
15. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené
z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
16. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
17. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
18. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
19. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
20. Podľa § 5 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3. Zákona o ukončení niektorých EK.
21. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
22. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
23. Podľa § 6 ods. 3 Zákona o ukončení niektorých EK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
24. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o ukončení niektorých EK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
25. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
26. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
27. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
28. Súd sa prvotne zaoberal podnetom povinného, aby súd v zmysle § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „Zákon o Ústavnom súde SR“) podal návrh na začatie konanie podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) o súlade povinným namietaných ustanovení Zákona o ukončení niektorých EK s Ústavou SR, konkrétne s čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR napokon aj s čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Povinný navrhol súdu podať podnet na podanie návrhu na konanie pre Ústavný súd SR v tejto súvislosti povinný zároveň podal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov. Súd po preskúmaní argumentácie povinného nesúhlasí s názorom povinného o protiústavnosti Zákona o ukončení niektorých EK, nakoľko tento zákon napĺňa svoj účel, ktorým je odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Zmyslom a účelom prijatia Zákona o ukončení niektorých EK bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo ako i neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým zaviedol okrem iného aj pojem „stará exekúcia“. Za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že Zákon o ukončení niektorých EK je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma. Zákon o ukončení niektorých EK zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1). Exekučná agenda neúmerne zaťažovala všeobecné súdy pričom počet nerozhodnutých exekučných vecí neustále rástol a zákonodarca musel pristúpiť k riešeniu tejto alarmujúcej situácie prijatím Zákona o ukončení niektorých EK, pričom proces odbremenenia súdov od exekučných vecí sa prijatím predmetného zákona urýchlil. Národná rada Slovenskej republiky v snahe riešiť dlhotrvajúce bezúspešné exekúcie prijala Zákon o ukončení niektorých EK, ktorým v ustanovení § 1 ods. 2 zaviedla legálny pojem „stará exekúcia“ na exekúcie začaté pred 1. aprílom 2017. Zároveň za splnenia stanovených podmienok (§ 2 Zákona o ukončení niektorých EK) stanovila ex lege zastavenie starých exekúcií. Zákon o ukončení niektorých EK priamo vo svojom znení upravil dôvody pre zastavenie starej exekúcie, pričom k zastaveniu starých exekúcií dochádza priamo zo zákona. Dôvody, na základe ktorých je možné starú exekúciu zastaviť sú len komplementárne k dôvodom pre zastavenie starej exekúcie podľa „bežných“ procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 3. 2017. Zákon o ukončení niektorých EK umožňuje priamo ex lege starú exekúciu zastaviť v momente vzniku dôvodu rozhodujúceho pre jej zastavenie.
29. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. b) CSP, zakotvuje možnosť súdu ako procesne legitimovaného subjektu v zmysle čl. 130 písm. d) Ústavy SR podať návrh na začatie konania pred ÚS SR, v prípade ak súd pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Ako uvádza dôvodová správa, obligatórne prerušenie konania je koncipované ako reštriktívna výnimka, čo je plne v súlade s princípom arbitrárneho poriadku, ktorý je jedným z nosných princípov CSP. Okresný súd Banská Bystrica zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, vo veci rozhodol a tým pádom podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov zo strany súdu nie je dôvodné. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. III ÚS 36/2019 v ktorom konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Na základe vyššie uvedeného súd uvádza, že návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavným súdom SR v zmysle cit. ustanovenia nepodá, nakoľko nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Súd sa nestotožnil s odôvodnením povinného ohľadom návrhu na prerušenie konania a zároveň uvádza, že povinným namietanými skutočnosťami sa už zaoberal Ústavný súd SR v uznesení II. ÚS 211/2020. Z odôvodnenia predmetného uznesenia súd uvádza nasledovné: „Predmetom ústavnej sťažnosti je predovšetkým námietka porušenia základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev na úhradu paušálnych trov exekúcie v sume 42,- eur, ktorým sťažovateľka vytýka, že sú arbitrárne a že súdny exekútor ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou § 6 ods. 2 zákona č. Zákona o ukončení niektorých EK zasiahol do jej označených práv“. Na základe uvedených skutočností, súd rozhodol tak, že návrh povinného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 3 CSP v spojení s ustanovením § 200 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)
30. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
31. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010). Súd mal za preukázané, že exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý priamo zavádza ustanovenie § 6 ods. 3 Zákona o ukončení niektorých EK, a to Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzva na úhradu trov starej exekúcie č. k. S. XXXX/XX zo dňa 11. 5. 2020, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Predmetným exekučným titulom vznikla oprávnenému (súdny exekútor poverený výkonom exekúcie v zmysle právneho predpisu účinného do 31. 3. 2017) voči povinnému pohľadávka v celkovej výške 42,- eur. Nakoľko povinný voči oprávnenému dobrovoľne v lehote ustanovenej v § 6 ods. 3 Zákona o ukončení niektorých EK dlh nesplnil oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému v zmysle Exekučného poriadku. Pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu sa nevyžaduje potvrdenie o vykonateľnosti. Exekúcia voči povinnému je vedená dôvodne, súdny exekútor splnil podmienku zaslania exekučného titulu v zmysle ustanovenia § 5 ods. 3 Zákona o ukončení niektorých EK.
32. Exekučné konanie je vedené na základe špecifického exekučného titulu na vymoženie paušálnych trov, ktoré neboli uhradené do ustanovenej lehoty. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Okresný súd Banská Bystrica ako kauzálne príslušný súd na exekučné konanie posúdil návrh oprávneného ako aj jeho prílohy v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal súlad predmetného exekučného titulu zo zákonom, pričom mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Právny zástupca oprávneného spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdu predložil spôsobilý exekučný titul, na podklade, ktorého súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný voči exekučnému titulu námietky u oprávneného nepodal. Upovedomenie ako
exekučný titul predstavuje právomoc súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od povinného (resp. oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní).
33. K námietke povinného, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je podstatný zápis starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. 3. 2017, čo zákonodarca definuje v § 6 ods. 4 písm. b) Zákona o ukončení niektorých EK, súd poukazuje na znenie vyhlášky č. 355/2014 Z. z. v zmysle ktorej má byť vec zapísaná do Centrálneho registra exekúcií do 7 dní. Podmienka zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií bola splnená v pôvodnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Z gramatického výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) Zákona o ukončení niektorých EK majú súdy za to, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcii nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v Centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie Zákona o ukončení niektorých EK v ustanovení § 5 ods. 2 nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Exekúcia vedená v exekučnom konaní, v ktorom vznikol exekučný titul obsahujúci aj paušálny nárok súdneho exekútora na náhradu trov starej exekúcie, bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií.
34. K námietke povinného, že exekučný titul musí obsahovať minimálne 3 náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie ako aj k námietke nepreskúmateľnosti exekučného titulu súd uvádza, že nie sú dôvodné. Súd pre úplnosť uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta chýbajúce náležitosti v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 písm. b) Zákona o ukončení niektorých EK, ale na druhej strane cituje ustanovenie § 5 ods. 2 písm. d) Zákona o ukončení niektorých EK. Súd preskúmal v rozsahu povinným vznesených námietok exekučný titul, pričom mal za preukázané, že súdny exekútor pri vydaní exekučného titulu t. j. upovedomenia postupoval v súlade so Zákonom o ukončení niektorých EK a predmetné upovedomenie obsahuje povinným namietané chýbajúce náležitosti, pretože je v ňom uvedené: „Vás upovedomujem, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu: podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Na základe vyššie uvedeného mal súd jednoznačne za preukázané, že exekučný titul obsahuje povinné náležitosti v zmysle Zákona o ukončení niektorých EK, na ktorých absenciu povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal. Upovedomenie vydané súdnym exekútorom obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 5 Zákona o ukončení niektorých EK. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené zároveň za to, že upovedomenie vydané súdnym exekútorom je preskúmateľné v celom rozsahu.
35. K tvrdeniu povinného, že oprávnený v upovedomení vyzval povinného na zaplatenie paušálnych trov napriek tomu, že podľa ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) Zákona o ukončení niektorých EK nemá nárok na náhradu paušálnych trov súd poukazuje na cit ustanovenie § 6 ods. 2 prvá veta Zákona o ukončení niektorých EK paušálne trovy znáša oprávnený. Zákonodarca priamo ex lege súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Následne v cit. ustanovení § 6 ods. 3 zákonodarca hovorí o exekučnom titule - upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Predmetný exekučný titul smeruje výlučne voči oprávnenému. Nakoľko zo strany oprávneného nedošlo k dobrovoľnej úhrade paušálnych trov, z oprávneného sa stal povinný. Z uvedeného ako aj z formulácie zákona je zrejmé, že zákonodarca uvedeným ustanovením mal na zreteli zaviazať na úhradu paušálnych trov oprávneného. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi v súvislosti zo zastavením exekúcie vznikli paušálne trovy starej exekúcie, ktoré sú vo výške 35,- eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorá je vo výške 7,- eur. Tvrdenie povinného, že oprávnený nepreukázal, že by mu nárok na paušálne trovy vznikol súd považuje za nesprávne a nedôvodné. Súd uvádza, že zo strany povinného došlo k nesprávnemu výkladu cit. ustanovenia § 6 ods. 4 Zákona o ukončení niektorých EK. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12. 5. 2020 sp. zn. II. ÚS 211/2020, kde Ústavný súd SR okrem iného uviedol, že: „Nárok na paušálnu náhradu trov zastavenej starej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo
lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis.“ Spochybňovanie, že by súdny exekútor nemal nárok na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie nie je na mieste. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že napadnuté upovedomenia v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným spôsobom interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy.
36. Súdy k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie naviac uvádzajú, že Zákon o ukončení niektorých EK, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12. 5. 2020 sp. zn. II. ÚS 211/2020, kde Ústavný súd SR okrem iného uviedol, že: „Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09, IV. ÚS 481/2013), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.“
37. K tvrdeniu povinného, že z upovedomenia nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie, aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie, ako vymáhal nárok povinného (resp. oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní), prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby, súd uvádza, že upovedomenie ako špecifický exekučný titul umožnilo súdnym exekútorom zastaviť tzv. staré nemajetné exekúcie priamo zo zákona. Súčasne platný Exekučný poriadok ako aj Exekučný poriadok účinný do 31. 3. 2017 priamo vo svojich ustanoveniach zakotvili, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, pričom exekučnú činnosť má vykonávať nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Zároveň v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov pri posúdení okolnosti predmetnej exekúcie postupoval v súlade so Zákonom o ukončení niektorých EK zohľadnil všetky okolnosti predmetnej exekúcie a vydal exekučný titul a starú exekúciu zastavil. Súdny exekútor pred vydaním upovedomenia postupoval s odbornou starostlivosťou predmetnú exekúciu posúdil ako exekúciu spĺňajúcu podmienky tzv. starej exekúcie podľa Zákona o ukončení niektorých EK (poverenie na vykonanie starej exekúcie sp. zn. XXEr/XXX/XXXX vydal Okresný súd Prešov a súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 5.8.2010). Predmetná exekúcia bola dlhodobo vykonávaná s neúspechom. Pri výkone exekučnej činnosti nedošlo k zexekvovaniu majetku povinného, rovnako nedošlo k vymoženiu pohľadávky pôvodného oprávneného v celom rozsahu a predmetná exekúcia nebola zastavená súdom v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017. Zo znenia dôvodovej správy ako aj z dikcie cit. ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK je zrejmé, že zákonodarca upravil relatívne nevyvrátiteľnú domnienku nemajetnosti povinného v starej exekúcií. Účelom tejto právnej fikcie bolo vymedziť, že zastavenie starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je v skutočnosti čo do dôsledkov podľa osobitných predpisov (napr. predpisy o účtovníctve) rovnakým dôvodom pre jej zastavenie ako tzv. nemajetnosť povinného, inými slovami povedané ak súdny exekútor v priebehu rozhodnej doby nevymohol celú pohľadávku oprávneného platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Súd zároveň uvádza, že Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 3. 2017 v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku priamo umožňoval súdu zastaviť exekúciu z dôvodu, v prípade ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie tzv. nemajetnosť povinného. Súčasná platná úprava možnosť zastavenia exekúcie súdom pre nemajetnosť povinného neupravuje, ale na druhej strane dáva súdnemu exekútorovi možnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) resp. d) Exekučného poriadku. Zákonodarca priamo v ustanovení § 61n ods. 1 písm. c) resp. d) Exekučného poriadku vymedzil časový rámec trvania exekúcií, pričom po uplynutí zákonom určenej doby súdnemu exekútorovi priznal oprávnenie exekúciu el lege zastaviť vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie. Tvrdenia ako aj argumenty uvádzané povinným pred exekučným súdom neobstoja, nakoľko hlavným cieľom prebiehajúcej exekúcie
je uspokojenie splatnej a priznanej pohľadávky oprávneného. Tvrdenia povinného sú podľa názoru súdu neopodstatnené, zavádzajúce, pričom ich jediným cieľom je spôsobiť obštrukcie pri výkone exekúcie a vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky oprávneného.
38. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného, prílohy predložené súdnym exekútorom a zistil, že povinný nepreukázal a neosvedčil žiadny z dôvodov na zastavenia exekúcie súdom, ktoré Exekučný poriadok taxatívne vymenováva v § 61k odsek 1. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Exekučný titul nebol zrušený a nie je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné. Povinný taktiež súdu nepreukázal iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu.
39. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. (II. výrok)
40. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
41. Vzhľadom k tomu, že oprávnený si náhradu trov konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a povinný úspech v konaní nemal, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (III. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.