Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 86/2012
PDF · 171.32 KB
No categories available
I. ÚS 86/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára
2012 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6
ods. 3 písm. a), b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 22 T 90/2011 z 28. júla 2011 a postupom
predchádzajúcim jeho vydaniu a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. januára 2012 doručená sťažnosť A. B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo
veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl.
46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. a), b) a c) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu
Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 22 T 90/2011 z 28. júla 2011 a postupom
predchádzajúcim jeho vydaniu.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že Krajská prokuratúra v Žiline (ďalej len
„krajská prokuratúra“) podala 6. júla 2011 proti nemu na okresnom súde obžalobu
pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Trestného
zákona. Konanie v predmetnej veci je okresným súdom vedené pod sp. zn. 22 T
90/2011. V rámci odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ uviedol: «Už v rámci prípravného
konania vedeného na OR PZ Žilina pod sp. zn. ČVS:ORP-84/OVK-ZA-2011 som
vyjadril svoju ľútosť nad skutkom, ktorý som spáchal v citovom rozrušení a pod
vplyvom alkoholu. Zároveň som poukázal na moje následné konanie, ktorým som
naplnil ustanovenia § 38 ods. 3 trestného zákona čo do počtu poľahčujúcich okolností
a následného pomeru poľahčujúcich okolností k priťažujúcim. Tieto skutočnosti sa
nezohľadnili nielen pri pokuse o uzavretie dohody o vine a treste, ale následne aj v
obsahu podanej obžaloby voči mojej osobe. Sprocesnením poľahčujúcich okolností by
musela prokurátorka zohľadniť ustanovenie § 38 ods. 3 trestného zákona a podľa
tohto ustanovenia znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3. Tento zákonný postup mi
bol odopretý pre mne neznáme dôvody a nahradený svojvoľným postupom zo strany
krajskej prokurátorky.
Svojho advokáta JUDr. L. P. som požiadal, aby presadil a sprocesnil
poľahčujúce okolnosti s tým, že ja pre ťažký psychický stav sa nemôžem tohto procesu
zúčastniť a vykonávať úkony na hlavnom pojednávaní. V tomto smere som Okresnému
súdu Žilina doručil moju písomnú žiadosť, aby sa „NZ“ vykonalo v mojej
neprítomnosti a to podľa § 72 ods. 2 trestného poriadku, čo do mojej účasti pri
rozhodovaní o trvaní väzby podľa § 238 ods. 3 trestného poriadku a následne aby
„VZ“ vo veci predbežného prejednania obžaloby sa vykonalo bez mojej prítomnosti a
to podľa § 293 ods. 7 trestného poriadku...
I napriek prejavu moje vôle som bol súdom nezákonne prinútený sa oboch
zasadnutí zúčastniť, hoci som sa nechal obhajovať využitím práva na obhajobu
prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. L. P. To, čo sa udialo počas môjho
predvádzania (násilne vynúteného eskortou ÚVV Žilina) na súd a priebehu
jednotlivých zasadnutí nemá v demokratickom štáte obdobu. V mojom psychickom
rozpoložení som bol nútený sa vyjadrovať k rôznym skutočnostiam, na ktoré som sa
nedokázal sústrediť a už vôbec nie podať obsahovo nadväzujúcu odpoveď. Ak som sa
v prípravnom konaní ku skutku priznal, moja ďalšia výpoveď pred súdom za môjho
psychického stavu bola bezdôvodná, pretože jedinou skutočnou okolnosťou bolo na
HP sprocesniť poľahčujúce okolnosti prostredníctvom môjho obhajcu a tak dôvodne
obhájiť moje právo na primeraný trest zníženou sadzbou.
Namiesto zákonného postupu zvolil súd doslova masochistický prístup
k prejednaniu mojej veci, pretože súd po mojom predvedení vpustil do pojednávacej
miestnosti zástupcov médií, čo eskalovalo moje prežívanie už aj tak exponovanej
stresogénnej situácie.
Pod vnútorným tlakom a strachom som súhlasil so všetkým, čo mi súd alebo
eskorta hovorila, hoci som pred vykonaním VZ, NZ súd riadne požiadal o neúčasť na
zasadnutiach.
Z dikcie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku
6 ods. 3 písm. a), b), c) vyplýva, že právo na obhajobu má prednosť pred
ustanoveniami trestného poriadku, ktoré podporujú proces dokazovania v prípravnom
konaní a HP.
Každý takto vykonaný úkon súdom, ktorý bol od otvorenia HP nezákonne
vykonaný je neplatný a nie je možné, aby na takto zadovážených dôkazoch mohol súd
opierať svoj budúci akýkoľvek verdikt. Právo na spravodlivý súdny proces je
zakotvený nielen v základných zásadách vedenia trestného konania, ale aj v Ústave SR
a v neposlednom rade v samotnom DOHOVORE.
Všeobecné súdy nemajú právo viesť súdne konania výslovne svojvoľným
spôsobom, ingnorujúc práva obvinených osôb, kedy „účel svätí použité spôsoby
a prostriedky“.
Ak sa občan SR dopracováva k finančným prostriedkom cestou akéhokoľvek
protispoločenského konania, koná nelegitímne ak pre získanie finančného prospechu
sa znížil použitím konania, ktoré je neprípustné a spoločnosťou neakceptovateľné.
Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy SR sú si občania v právach a dôstojnosti rovní
a do tejto rovnosti spadajú aj občania, ktorí zastávajú sudcovské, prokurátorské
a policajné posty. Je teda na mieste dôvodné očakávať, že OČTK a súdy sa budú
dopracovávať verdiktov (účelu trestného zákona) výlučne zákonným spôsobom. Ak tak
nekonajú, destabilizujú spoločnosť a rozvracajú demokratické princípy štátu. Súd
nemôže ani len náznakom spochybniť zákon a to osobitne redukovaním základných
práv a slobôd obvinenej osoby, tak ako mu to priznáva trestný kódex. Ak súdy
nerešpektujú práva obvinených osôb, je na mieste si položiť otázku, dokedy ešte bude
verejnosť tolerovať tento stav a či si neosvojí princíp svojvôle pri dosahovaní svojich
zámerov od osôb z radov OČTK a súdov v recipročnom konaní. Je primárnou úlohou
Ústavného sudu SR chrániť demokratické princípy tohto štátu a toto sa musí prejaviť
pri skúmaní každej podanej sťažnosti od ktorého občana SR. Najdôležitejšou úlohou
Ústavného súdu SR je chrániť práva a slobody občanov a nie ideologicky ladné
skupiny obyvateľov z totalitného obdobia. Občan ako taký má absolútnu prednosť
pred nelegitímnymi záujmami politických skupín, ktorí si dosadili do slovenských
orgánov svojich ľudí, ktorí sú obmedzení svojou príslušnosťou k tej ktorej politickej
strane a ktoré vnášajú do súdnictva prvky účelovosti a svojvôle. Tieto prvky sú do
značnej miery v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Každá osoba pracujúca v OČTK a súdov musí byť pri výkone svojho povolenia
nadstranícka, pretože v opačnom prípade ide o popieranie ľudských práv aplikovaním
diskriminácie ako nelegitímneho prvku oproti ústavnej zásade rovnosti ľudí pred
zákonom. Ak by Ústavný súd SR odignoroval svojím prístupom moju sťažnosť a svojím
ústavným výrokom nespriehľadnil – nesprocesnil hrubé porušenie zákona Okresného
súdu v Žiline, tak potom je to oficiálne zozákonenie nezákonného konania OČTK a
súdov, čo pri rovnosti práv dáva občanovi SR sa domáhať čohokoľvek akýmkoľvek
svojvoľným spôsobom bez toho, že by takýto prístup a spôsob zo strany OČTK a súdov
sa musel zachytiť ako nezákonný. Nebudem citovať množstvo zákonných ústavných
ustanovení alebo dohovoru, pretože som presvedčený, že sudcovia Ústavného súdu SR
zákony poznajú, ovládajú komunitárne právo a isto majú záujem vnášať do súdnictva
právo a spravodlivosť.
Žiadam Ústavný súd SR, aby si vyžiadal spis Okresného súdu Žilina pod sp. zn.
22T/90/2011 a v ňom zachytil tú skutočnosť, že som sa v súlade so zákonom dožadoval
svojich práv, ktoré mi priznáva trestný poriadok a tie tieto práva mi boli nezákonným
postupom a rozhodnutím súdu odňaté.»
S ohľadom na obsah sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal
nález, v ktorom vysloví, že uznesením okresného súdu sp. zn. 22 T 90/2011 z 28. júla
2011 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu boli porušené jeho základné práva
podľa čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 a 3
ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. a), b) a c) dohovoru, zruší „Uznesenie
Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 7. 2011, sp. zn. 22 T/90/2011 vo veci rozhodovania
o trvaní väzby, vo veci predbežného prejedania obžaloby a všetkých následne
nadväzujúcich úkonov a rozhodnutí“ a prikáže okresnému súdu, aby „vo veci nanovo
konal od podania obžaloby a zachovával pri svojom postupe práva obvineného na
obhajobu a právo na spravodlivý proces“.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako
aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní
odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v neperfektnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv
podľa čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 a 3
ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. a), b) a c) dohovoru uznesením okresného
súdu sp. zn. 22 T 90/2011 z 28. júla 2011 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu,
ku ktorému malo dôjsť v dôsledku toho, že
- krajská prokuratúra pri podaní návrhu obžaloby proti nemu nedostatočne
zohľadnila jemu poľahčujúce okolnosti,
- napriek tomu, že požiadal, aby sa nemusel zúčastniť zasadnutí okresného
súdu v jeho veci, bol prinútený zúčastniť sa neverejného zasadnutia okresného súdu,
na ktorom sa rozhodovalo o trvaní jeho väzby, ako aj následne konaného verejného
zasadnutia okresného súdu vo veci predbežného prerokovania obžaloby podanej proti
nemu,
- postupom okresného súdu v predmetnej veci došlo k odňatiu jeho práva
na obhajobu a práva na spravodlivý súdny proces.
Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu
subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127
ods. 1 ústavy, podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých
prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od
svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany
orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé
pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať
pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy,
ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky
III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin IV. ÚS 76/05).
Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich
z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť
majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený sa môže od začiatku konania
proti svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,
a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti,
navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy
a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť
aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku sú všetky orgány činné v trestnom konaní
a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania
a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu, ako aj návrh na
dohodu o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie
konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im
predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba
preskúmať alebo predbežne prejednať.
Podľa § 243 ods. 2 Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby
preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Predseda senátu alebo ním
poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobám,
a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.
Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní
obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné
chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu
rozhoduje krajský súd.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok
aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku
predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť
objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo
neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých
výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody
v rozpore so zákonom.
Z uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že po podaní obžaloby
bol okresný súd súdom s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorého bolo posúdenie
všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu, ako aj
posúdenie prípadných procesných pochybení orgánov činných v trestnom konaní. Aj
v súvislosti s námietkami sťažovateľa smerujúcimi proti postupu okresného súdu
v uvedenej veci poukazuje ústavný súd na uvedené ustanovenia Trestného poriadku,
z ktorých je zrejmé, že sťažovateľ môže tieto námietky, ktoré uplatnil vo svojej
sťažnosti, predložiť odvolaciemu súdu podaním odvolania proti rozsudku okresného
súdu, pričom práve príslušný krajský súd ako súd odvolací je súdom, do právomoci
ktorého patrí oprávnenie o nich rozhodnúť.
Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného
konania vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie
svojich v sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd
jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. februára 2012