Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 86/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára

2012 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 1 a 3 a a 3 , ako aj práv podľa

ods. 3 písm. a), b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. z 28. júla 2011 a postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. januára 2012 doručená sťažnosť A. B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl.

46 ods. 1, a 3 a a 3 (ďalej len

„ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. a), b) a c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 28. júla 2011 a postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že Krajská prokuratúra v Žiline (ďalej len

„krajská prokuratúra“) podala 6. júla 2011 proti nemu na okresnom súde obžalobu

pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Trestného

zákona. Konanie v predmetnej veci je okresným súdom vedené pod sp. zn. 22 T

90/2011. V rámci odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ uviedol: «Už v rámci prípravného

konania vedeného na OR PZ Žilina pod sp. zn. ČVS:ORP-84/OVK-ZA-2011 som

vyjadril svoju ľútosť nad skutkom, ktorý som spáchal v citovom rozrušení a pod

vplyvom alkoholu. Zároveň som poukázal na moje následné konanie, ktorým som

naplnil ustanovenia čo do počtu poľahčujúcich okolností

a následného pomeru poľahčujúcich okolností k priťažujúcim. Tieto skutočnosti sa

nezohľadnili nielen pri pokuse o uzavretie dohody o vine a treste, ale následne aj v

obsahu podanej obžaloby voči mojej osobe. Sprocesnením poľahčujúcich okolností by

musela prokurátorka zohľadniť ustanovenie a podľa

tohto ustanovenia znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3. Tento zákonný postup mi

bol odopretý pre mne neznáme dôvody a nahradený svojvoľným postupom zo strany

krajskej prokurátorky.

Svojho advokáta JUDr. L. P. som požiadal, aby presadil a sprocesnil

poľahčujúce okolnosti s tým, že ja pre ťažký psychický stav sa nemôžem tohto procesu

zúčastniť a vykonávať úkony na hlavnom pojednávaní. V tomto smere som Okresnému

súdu Žilina doručil moju písomnú žiadosť, aby sa „NZ“ vykonalo v mojej

neprítomnosti a to podľa , čo do mojej účasti pri

rozhodovaní o trvaní väzby podľa a následne aby

„VZ“ vo veci predbežného prejednania obžaloby sa vykonalo bez mojej prítomnosti a

to podľa ...

I napriek prejavu moje vôle som bol súdom nezákonne prinútený sa oboch

zasadnutí zúčastniť, hoci som sa nechal obhajovať využitím práva na obhajobu

prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. L. P. To, čo sa udialo počas môjho

predvádzania (násilne vynúteného eskortou ÚVV Žilina) na súd a priebehu

jednotlivých zasadnutí nemá v demokratickom štáte obdobu. V mojom psychickom

rozpoložení som bol nútený sa vyjadrovať k rôznym skutočnostiam, na ktoré som sa

nedokázal sústrediť a už vôbec nie podať obsahovo nadväzujúcu odpoveď. Ak som sa

v prípravnom konaní ku skutku priznal, moja ďalšia výpoveď pred súdom za môjho

psychického stavu bola bezdôvodná, pretože jedinou skutočnou okolnosťou bolo na

HP sprocesniť poľahčujúce okolnosti prostredníctvom môjho obhajcu a tak dôvodne

obhájiť moje právo na primeraný trest zníženou sadzbou.

Namiesto zákonného postupu zvolil súd doslova masochistický prístup

k prejednaniu mojej veci, pretože súd po mojom predvedení vpustil do pojednávacej

miestnosti zástupcov médií, čo eskalovalo moje prežívanie už aj tak exponovanej

stresogénnej situácie.

Pod vnútorným tlakom a strachom som súhlasil so všetkým, čo mi súd alebo

eskorta hovorila, hoci som pred vykonaním VZ, NZ súd riadne požiadal o neúčasť na

zasadnutiach.

Z dikcie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku

6 ods. 3 písm. a), b), c) vyplýva, že právo na obhajobu má prednosť pred

ustanoveniami , ktoré podporujú proces dokazovania v prípravnom

konaní a HP.

Každý takto vykonaný úkon súdom, ktorý bol od otvorenia HP nezákonne

vykonaný je neplatný a nie je možné, aby na takto zadovážených dôkazoch mohol súd

opierať svoj budúci akýkoľvek verdikt. Právo na spravodlivý súdny proces je

zakotvený nielen v základných zásadách vedenia trestného konania, ale aj v Ústave SR

a v neposlednom rade v samotnom DOHOVORE.

Všeobecné súdy nemajú právo viesť súdne konania výslovne svojvoľným

spôsobom, ingnorujúc práva obvinených osôb, kedy „účel svätí použité spôsoby

a prostriedky“.

Ak sa občan SR dopracováva k finančným prostriedkom cestou akéhokoľvek

protispoločenského konania, koná nelegitímne ak pre získanie finančného prospechu

sa znížil použitím konania, ktoré je neprípustné a spoločnosťou neakceptovateľné.

Podľa článku 12 ods. 1 SR sú si občania v právach a dôstojnosti rovní

a do tejto rovnosti spadajú aj občania, ktorí zastávajú sudcovské, prokurátorské

a policajné posty. Je teda na mieste dôvodné očakávať, že OČTK a súdy sa budú

dopracovávať verdiktov (účelu ) výlučne zákonným spôsobom. Ak tak

nekonajú, destabilizujú spoločnosť a rozvracajú demokratické princípy štátu. Súd

nemôže ani len náznakom spochybniť zákon a to osobitne redukovaním základných

práv a slobôd obvinenej osoby, tak ako mu to priznáva trestný kódex. Ak súdy

nerešpektujú práva obvinených osôb, je na mieste si položiť otázku, dokedy ešte bude

verejnosť tolerovať tento stav a či si neosvojí princíp svojvôle pri dosahovaní svojich

zámerov od osôb z radov OČTK a súdov v recipročnom konaní. Je primárnou úlohou

Ústavného sudu SR chrániť demokratické princípy tohto štátu a toto sa musí prejaviť

pri skúmaní každej podanej sťažnosti od ktorého občana SR. Najdôležitejšou úlohou

Ústavného súdu SR je chrániť práva a slobody občanov a nie ideologicky ladné

skupiny obyvateľov z totalitného obdobia. Občan ako taký má absolútnu prednosť

pred nelegitímnymi záujmami politických skupín, ktorí si dosadili do slovenských

orgánov svojich ľudí, ktorí sú obmedzení svojou príslušnosťou k tej ktorej politickej

strane a ktoré vnášajú do súdnictva prvky účelovosti a svojvôle. Tieto prvky sú do

značnej miery v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Každá osoba pracujúca v OČTK a súdov musí byť pri výkone svojho povolenia

nadstranícka, pretože v opačnom prípade ide o popieranie ľudských práv aplikovaním

diskriminácie ako nelegitímneho prvku oproti ústavnej zásade rovnosti ľudí pred

zákonom. Ak by Ústavný súd SR odignoroval svojím prístupom moju sťažnosť a svojím

ústavným výrokom nespriehľadnil – nesprocesnil hrubé porušenie zákona Okresného

súdu v Žiline, tak potom je to oficiálne zozákonenie nezákonného konania OČTK a

súdov, čo pri rovnosti práv dáva občanovi SR sa domáhať čohokoľvek akýmkoľvek

svojvoľným spôsobom bez toho, že by takýto prístup a spôsob zo strany OČTK a súdov

sa musel zachytiť ako nezákonný. Nebudem citovať množstvo zákonných ústavných

ustanovení alebo dohovoru, pretože som presvedčený, že sudcovia Ústavného súdu SR

zákony poznajú, ovládajú komunitárne právo a isto majú záujem vnášať do súdnictva

právo a spravodlivosť.

Žiadam Ústavný súd SR, aby si vyžiadal spis Okresného súdu Žilina pod sp. zn.

a v ňom zachytil tú skutočnosť, že som sa v súlade so zákonom dožadoval

svojich práv, ktoré mi priznáva a tie tieto práva mi boli nezákonným

postupom a rozhodnutím súdu odňaté.»

S ohľadom na obsah sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal

nález, v ktorom vysloví, že uznesením okresného súdu sp. zn. z 28. júla

2011 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu boli porušené jeho základné práva

podľa čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 a 3

, ako aj práva podľa , a dohovoru, zruší „Uznesenie

Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 7. 2011, sp. zn. vo veci rozhodovania

o trvaní väzby, vo veci predbežného prejedania obžaloby a všetkých následne

nadväzujúcich úkonov a rozhodnutí“ a prikáže okresnému súdu, aby „vo veci nanovo

konal od podania obžaloby a zachovával pri svojom postupe práva obvineného na

obhajobu a právo na spravodlivý proces“.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v neperfektnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv

podľa čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 a 3

, ako aj práva podľa , a dohovoru uznesením okresného

súdu sp. zn. z 28. júla 2011 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu,

ku ktorému malo dôjsť v dôsledku toho, že

- krajská prokuratúra pri podaní návrhu obžaloby proti nemu nedostatočne

zohľadnila jemu poľahčujúce okolnosti,

- napriek tomu, že požiadal, aby sa nemusel zúčastniť zasadnutí okresného

súdu v jeho veci, bol prinútený zúčastniť sa neverejného zasadnutia okresného súdu,

na ktorom sa rozhodovalo o trvaní jeho väzby, ako aj následne konaného verejného

zasadnutia okresného súdu vo veci predbežného prerokovania obžaloby podanej proti

nemu,

- postupom okresného súdu v predmetnej veci došlo k odňatiu jeho práva

na obhajobu a práva na spravodlivý súdny proces.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu

subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127

ods. 1 , podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých

prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od

svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany

orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať

pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v ,

ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala , Ölveczky

, Mamonov , Karlin ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť

majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený sa môže od začiatku konania

proti svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,

a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti,

navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy

a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť

aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa podanú obžalobu, ako aj návrh na

dohodu o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie

konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im

predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba

preskúmať alebo predbežne prejednať.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Predseda senátu alebo ním

poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobám,

a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.

Podľa po predbežnom prejednaní

obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné

chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu

rozhoduje krajský súd.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie

podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok

aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku

predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť

objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo

neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých

výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie ,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody

v rozpore so zákonom.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že po podaní obžaloby

bol okresný súd súdom s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorého bolo posúdenie

všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu, ako aj

posúdenie prípadných procesných pochybení orgánov činných v trestnom konaní. Aj

v súvislosti s námietkami sťažovateľa smerujúcimi proti postupu okresného súdu

v uvedenej veci poukazuje ústavný súd na uvedené ustanovenia ,

z ktorých je zrejmé, že sťažovateľ môže tieto námietky, ktoré uplatnil vo svojej

sťažnosti, predložiť odvolaciemu súdu podaním odvolania proti rozsudku okresného

súdu, pričom práve príslušný krajský súd ako súd odvolací je súdom, do právomoci

ktorého patrí oprávnenie o nich rozhodnúť.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného

konania vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie

svojich v sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd

jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2012