Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 96/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. M., B., ktorou sa domáha opätovného prerokovania

svojej sťažnosti z 28. júna 2011, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa

a a podľa a Listiny základných práv a

slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd súdmi Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. P. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 1. februára

2012 doručené podanie JUDr. P. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom poukazuje na

skutočnosť, že III. senát ústavného súdu 13. septembra 2011 na neverejnom zasadnutí

rozhodol uznesením č. k. -18 o odmietnutí jeho sťažnosti vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) „súdmi Slovenskej republiky“, a v

nasledovnej časti podania podrobuje označené uznesenie III. senátu ústavného súdu

kritickej analýze, na základe ktorej dospieva k záveru, že „Dôvody na odmietnutie mojej

sťažnosti neexistovali a neexistujú! Keďže nie sú právne dôvody, potom aké sú skutočné

dôvody, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky nechce konať a rozhodnúť o mojej

sťažnosti? Žiadam, aby ste sa opäť zaoberali mojou sťažnosťou.“.

Ústavný súd posúdil podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa ,

ktorou sa domáha opätovného prerokovania a rozhodnutia o jeho sťažnosti z 28. júna 2011

doručenej ústavnému súdu 29. júna 2011. Touto sťažnosťou sťažovateľ namietal porušenie

svojho základného práva na ochranu majetku podľa a

listiny a základného práva na súdnu ochranu podľa a

listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru a práva na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, pričom za subjekty, proti ktorým

sťažnosť smeruje, označil Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

a Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). V ďalšom texte sťažnosti z 28. júna

2011 sťažovateľ uvádza, že „sťažnosť je založená“ na rozsudku Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. novembra 2008

„o zamietnutí návrhu na náhradu škody“, rozsudku krajského súdu (ako odvolacieho súdu)

sp. zn. zo 4. marca 2011, ktorým potvrdil označený rozsudok okresného súdu,

a uznesení najvyššieho súdu (ako dovolacieho súdu) sp. zn. z 3. mája 2011,

ktorým dovolanie sťažovateľa proti označenému rozsudku krajského súdu odmietol.

Na základe argumentácie uvedenej v tejto sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný

súd takto rozhodol:

„a) bolo porušené základné právo sťažovateľa

aa) vlastniť majetok podľa či. 20 ..., Listiny... a Dodatkového

protokolu...,

ab) na súdnu ochranu podľa ... a Listiny... a na spravodlivé

prerokovanie veci súdom podľa čl. 6 Dohovoru...;

b) prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby opäť konal v kauze náhrady škody

c) priznal sťažovateľovi v súlade.

ca) s ... a .. finančné

zadosťučinenie 1.500,- euro;

cb) s .. úplnú náhradu trov konania pred

Ústavným súdom...“

O sťažnosti sťažovateľa z 28. júna 2011 ústavný súd rozhodol uznesením

č. k. -18 z 13. septembra 2011 tak, že ju odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že jedným z dôvodov na

odmietnutie návrhu (sťažnosti) je jeho neprípustnosť. Dôvody neprípustnosti návrhu na

začatie konania pred ústavným súdom, a teda aj sťažnosti podľa

ustanovuje v .

Podľa návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha, aby sa ústavný súd opätovne zaoberal jeho sťažnosťou

(z textu zjavne vyplýva, že má na mysli sťažnosť z 28. júna 2011 doručenú ústavnému súdu

29. júna 2011, pozn.), o ktorej už ústavný súd rozhodol uznesením č. k. -18

z 13. septembra 2011 tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pričom z textu

odôvodnenia tohto uznesenia zjavne vyplýva, že v ňom nerozhodoval len o podmienkach

konania.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že

(opakovaná) sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 1. februára 2012 je

neprípustná, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2012