Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 97/2012
PDF · 160.58 KB
No categories available
I. ÚS 97/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. februára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť L. S., B., toho času vo väzbe, právne zastúpeného
advokátom JUDr. J. O., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 153/2010 v súvislosti s rozhodovaním o jeho
žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 8. júna 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. S. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra
2011 doručená a 12. decembra 2011 doplnená sťažnosť L. S. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T 153/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v súvislosti
s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 8. júna 2011 (ďalej aj
„žiadosť o prepustenie z väzby“).
2. Zo sťažnosti, jej doplnenia a príloh k nej vyplýva, že uznesením okresného súdu
sp. zn. 0 Tp 68/2010 z 30. apríla 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71
ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s tým, že väzba uňho začala plynúť 26. apríla
2010. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 5 Tpop 13/2010
z 26. mája 2010 rozhodol o zmene dôvodov väzby sťažovateľa len podľa § 71 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. Okresný súd svojím ostatným rozsudkom č. k. 2 T 153/2010-
527 z 8. júna 2011 uznal sťažovateľa vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), ktorý sťažovateľ napadol odvolaním,
o ktorom v súčasnom období prebieha odvolacie konanie na krajskom súde.
3. Sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní okresného
súdu konanom 8. júna 2011 požiadal o prepustenie z väzby s poskytnutím písomného sľubu
ako možnosti náhrady väzby. Jeho žiadosti okresný súd uznesením č. k. 2 T 153/2010-538
z 8. júna 2011 zamietol. Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 24/11 z 30. augusta 2011
zamietol sťažovateľom podanú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Z obsahu podanej sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ
napáda postup okresného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby,
ktorého nedostatky mali spočívať predovšetkým v oneskorenom predložení veci
na nadriadený krajský súd, ktorý mal právomoc rozhodnúť o opravnom prostriedku podľa
§ 193 Trestného poriadku. V sťažnosti uvádza: „Okresný súd v Bardejove predložil spis na
rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove dňa 24. 08. 2011, teda po viac ako 2 mesiacoch, čo
je možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní, čím porušil moje základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy...“
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo L. S. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 38 ods. 2 Listiny... a
právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní
vedenom pod sp. zn.: 2 T 153/2010 porušené bolo.
2. L. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 Eur...
3. Okresný súd v Bardejove je povinný uhradiť L. S. trovy právneho zastúpenia v
sume 314,18 Eur...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
7. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom
sťažnosti (návrhom na rozhodnutie), teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za
porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
8. Sťažovateľ namieta porušenie základného svojho práva na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti
o prepustenie z väzby z 8. júna 2011, ktoré malo trvať neprimerane dlhú dobu a malo
spočívať v pochybení okresného súdu, ktorý „... predložil spis na rozhodnutie Krajskému
súdu... po viac ako 2 mesiacoch, čo je možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní...“.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne čl. 38 ods. 2 listiny) každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý
má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...
10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov
(I. ÚS 66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,
predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní
dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou
sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany
dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska
požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).
11. Právo byť vo väzbe len po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo prepustený
počas konania, predstavuje iné základné právo, než akým je právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy). Podľa ústavného súdu «Vzťah medzi právami
podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 17 ods. 2 ústavy je obdobný ako medzi právami podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 5 ods. 3 dohovoru. Zatiaľ čo čl. 6 ods. 1 v časti týkajúcej sa primeranosti lehoty na
prejednanie veci súdom sa vzťahuje na všetkých účastníkov súdneho konania s cieľom
chrániť ich pred nadmernými procesnými prieťahmi, čl. 5 ods. 3 sa týka len obvinených
osôb, ktoré sú pozbavené osobnej slobody, a ochraňuje ich pred neopodstatnene dlhou
väzbou (obdobne pozri napr. rozsudok vo veci Stögmüller v. Rakúsko, 10. novembra 1969,
strana 40, § 5, na ktorý odkazuje aj rozsudok vo veci Punzelt, § 98). Zákonite potom aj
slovne príbuzné pojmy, akými sú napríklad „primeraná lehota“ alebo „bez prieťahov“ sa
vykladajú sčasti odlišne pri čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 3 dohovoru v porovnaní s čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru» (III. ÚS 7/2000). Pôsobnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého sťažovateľ namietal porušenie svojho práva, sa vzťahuje iba na konanie,
v ktorom sa rozhoduje o občianskych právach alebo záväzkoch, prípadne o oprávnenosti
trestného obvinenia. O oprávnenosti trestného obvinenia sa rozhoduje v trestnom konaní,
s ktorým súvisí, predchádza mu alebo po ňom nasleduje rad konaní alebo rozhodnutí, ktoré
sa priamo netýkajú oprávnenosti trestného obvinenia, a spravidla tieto konania, medzi iným
aj konanie o rozhodnutí o väzbe, nepodliehajú režimu čl. 6 dohovoru. Článok 6 dohovoru
upravuje právo na spravodlivý proces. Tento článok dohovoru sa tiež zásadne nevzťahuje na
konanie o väzbe vrátane konania a rozhodovania trestného súdu o žiadosti o prepustenie
z väzby, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté osobe
nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru
upravujúcom právo na osobnú slobodu a bezpečnosť (III. ÚS 272/03, II. ÚS 15/05,
IV. ÚS 65/05). Ústavný súd v tejto súvislosti rešpektuje prax Európskeho súdu pre ľudské
práva, podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok
De Wilde et al v. Belgicko z 18. júna 1971). Uvedený výklad sa uplatňuje aj vo vzťahu
k čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ktorých porušenie sa namieta.
12. Sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený právnym zástupcom, namieta porušenie
svojho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorého malo dôjsť postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý s viac ako dvojmesačným oneskorením
postúpil vec krajskému súdu. Namietať uvedený postup okresného súdu nie je možné
prostredníctvom v petite sťažnosti označených základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré sa na daný prípad vecne
nevzťahujú. Pokiaľ sa sťažovateľ mienil právne účinným spôsobom domáhať ochrany
svojich porušených práv postupom okresného súdu, ktorý o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby nekonal dostatočne rýchlo, mal tak učiniť prostredníctvom práv podľa čl. 17 ods. 2
a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru.
13. Článok 17 ods. 2 ústavy upravuje ústavnoprocesný princíp uplatňujúci sa pri
obmedzovaní osobnej slobody ako základnej hodnoty v demokratickom a právnom štáte.
K obmedzeniu osobnej slobody podľa citovaného článku môže dôjsť len z dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Takýmto dôvodom je aj väzba obvineného, ktorá je
zabezpečovacím prostriedkom slúžiacim výnimočne na zaistenie osoby obvineného
na účely trestného stíhania, ktorej základným cieľom je to, aby neprítomnosť osoby
obvineného najmä v počiatočnom predsúdnom (ale aj súdnom) štádiu trestného stíhania
nezmarila cieľ trestného konania vyjadrený v § 1 ods. 1 Trestného poriadku.
14. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu
k väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného
dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v
ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil
prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,
resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť
podmienené zárukou (III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva
neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím
sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho
trvania väzby.
15. Dohovor v čl. 5 a ústava v čl. 17 sa svojím obsahom týkajú osobnej slobody
jednotlivca. Rozdielom v znení týchto článkov je použitá terminológia, keď čl. 5 dohovoru
výslovne priznáva právo či nárok súvisiaci s osobnou slobodou, zatiaľ čo čl. 17 ústavy
takéto termíny nepoužíva, ale ustanovuje jasné limity pre štát v prípade zásahov do osobnej
slobody jednotlivca.
16. Sťažovateľom označené práva, ktorých porušenie namieta, nachádzajú svoj
význam v postupe a rozhodovacej činnosti súdov pri rozhodovaní v merite veci, teda o vine
a treste obžalovaného za trestnú činnosť kladenú mu za vinu prokurátorom v konaní pred
súdom. Sťažovateľ v tomto rozsahu pred podaním ústavnej sťažnosti disponoval účinným
prostriedkom nápravy podľa § 55 Trestného poriadku, prostredníctvom ktorého je možné
namietať prieťahy v postupe okresného súdu. Rovnako je z obsahu spisu nesporné, že
okresný súd vecne rozhodol 8. júna 2011 a spis sa v súčasnosti nachádza na krajskom súde
v dôsledku podaného odvolania. Sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom súde až
10. októbra 2011, t. j. v čase, keď k prieťahom v činnosti okresného súdu už nemohlo
dochádzať.
17. Vzhľadom na absenciu vecného súvisu medzi postupom okresného súdu
v napadnutom konaní pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 8. júna
2011 a v petite označenými článkami ústavy, listiny a dohovoru ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažovateľom podanej sťažnosti rozhodol o jej odmietnutí
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už
bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľa uplatnenými
v podanej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. februára 2012