Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 97/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť L. S., B., toho času vo väzbe, právne zastúpeného

advokátom JUDr. J. O., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , Listiny základných práv a slobôd a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 8. júna 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. S. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra

2011 doručená a 12. decembra 2011 doplnená sťažnosť L. S. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) v súvislosti

s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 8. júna 2011 (ďalej aj

„žiadosť o prepustenie z väzby“).

2. Zo sťažnosti, jej doplnenia a príloh k nej vyplýva, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 30. apríla 2010 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa

ods. 1 písm. a), b) a c) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) s tým, že väzba uňho začala plynúť 26. apríla

2010. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 26. mája 2010 rozhodol o zmene dôvodov väzby sťažovateľa len podľa § 71 ods. 1

písm. c) . Okresný súd svojím ostatným rozsudkom č. k.

527 z 8. júna 2011 uznal sťažovateľa vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

, a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý sťažovateľ napadol odvolaním,

o ktorom v súčasnom období prebieha odvolacie konanie na krajskom súde.

3. Sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní okresného

súdu konanom 8. júna 2011 požiadal o prepustenie z väzby s poskytnutím písomného sľubu

ako možnosti náhrady väzby. Jeho žiadosti okresný súd uznesením č. k. -538

z 8. júna 2011 zamietol. Krajský súd uznesením sp. zn. z 30. augusta 2011

zamietol sťažovateľom podanú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)

. Z obsahu podanej sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ

napáda postup okresného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby,

ktorého nedostatky mali spočívať predovšetkým v oneskorenom predložení veci

na nadriadený krajský súd, ktorý mal právomoc rozhodnúť o opravnom prostriedku podľa

. V sťažnosti uvádza: „Okresný súd v Bardejove predložil spis na

rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove dňa 24. 08. 2011, teda po viac ako 2 mesiacoch, čo

je možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní, čím porušil moje základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v ...“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo L. S. podľa ... a Listiny... a

právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní

vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. L. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 Eur...

3. Okresný súd v Bardejove je povinný uhradiť L. S. trovy právneho zastúpenia v

sume 314,18 Eur...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie), teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za

porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

8. Sťažovateľ namieta porušenie základného svojho práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa , listiny a podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby z 8. júna 2011, ktoré malo trvať neprimerane dlhú dobu a malo

spočívať v pochybení okresného súdu, ktorý „... predložil spis na rozhodnutie Krajskému

súdu... po viac ako 2 mesiacoch, čo je možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní...“.

9. Podľa (podobne listiny) každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý

má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov

(). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , ). Za iné dôvody zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,

predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou

sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany

dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta ().

11. Právo byť vo väzbe len po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo prepustený

počas konania, predstavuje iné základné právo, než akým je právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ( ). Podľa ústavného súdu «Vzťah medzi právami

podľa a je obdobný ako medzi právami podľa

a čl. 5 ods. 3 dohovoru. Zatiaľ čo čl. 6 ods. 1 v časti týkajúcej sa primeranosti lehoty na

prejednanie veci súdom sa vzťahuje na všetkých účastníkov súdneho konania s cieľom

chrániť ich pred nadmernými procesnými prieťahmi, čl. 5 ods. 3 sa týka len obvinených

osôb, ktoré sú pozbavené osobnej slobody, a ochraňuje ich pred neopodstatnene dlhou

väzbou (obdobne pozri napr. rozsudok vo veci Stögmüller v. Rakúsko, 10. novembra 1969,

strana 40, § 5, na ktorý odkazuje aj rozsudok vo veci Punzelt, § 98). Zákonite potom aj

slovne príbuzné pojmy, akými sú napríklad „primeraná lehota“ alebo „bez prieťahov“ sa

vykladajú sčasti odlišne pri a dohovoru v porovnaní s

ods. 2 a dohovoru» (). Pôsobnosť dohovoru,

podľa ktorého sťažovateľ namietal porušenie svojho práva, sa vzťahuje iba na konanie,

v ktorom sa rozhoduje o občianskych právach alebo záväzkoch, prípadne o oprávnenosti

trestného obvinenia. O oprávnenosti trestného obvinenia sa rozhoduje v trestnom konaní,

s ktorým súvisí, predchádza mu alebo po ňom nasleduje rad konaní alebo rozhodnutí, ktoré

sa priamo netýkajú oprávnenosti trestného obvinenia, a spravidla tieto konania, medzi iným

aj konanie o rozhodnutí o väzbe, nepodliehajú režimu čl. 6 dohovoru. Článok 6 dohovoru

upravuje právo na spravodlivý proces. Tento článok dohovoru sa tiež zásadne nevzťahuje na

konanie o väzbe vrátane konania a rozhodovania trestného súdu o žiadosti o prepustenie

z väzby, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté osobe

nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru

upravujúcom právo na osobnú slobodu a bezpečnosť (, ,

). Ústavný súd v tejto súvislosti rešpektuje prax Európskeho súdu pre ľudské

práva, podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok

De Wilde et al v. Belgicko z 18. júna 1971). Uvedený výklad sa uplatňuje aj vo vzťahu

k a listiny, ktorých porušenie sa namieta.

12. Sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený právnym zástupcom, namieta porušenie

svojho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorého malo dôjsť postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý s viac ako dvojmesačným oneskorením

postúpil vec krajskému súdu. Namietať uvedený postup okresného súdu nie je možné

prostredníctvom v petite sťažnosti označených základných práv podľa ,

čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré sa na daný prípad vecne

nevzťahujú. Pokiaľ sa sťažovateľ mienil právne účinným spôsobom domáhať ochrany

svojich porušených práv postupom okresného súdu, ktorý o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby nekonal dostatočne rýchlo, mal tak učiniť prostredníctvom práv podľa čl. 17 ods. 2

a 5 , resp. dohovoru.

13. Článok 17 ods. 2 upravuje ústavnoprocesný princíp uplatňujúci sa pri

obmedzovaní osobnej slobody ako základnej hodnoty v demokratickom a právnom štáte.

K obmedzeniu osobnej slobody podľa citovaného článku môže dôjsť len z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Takýmto dôvodom je aj väzba obvineného, ktorá je

zabezpečovacím prostriedkom slúžiacim výnimočne na zaistenie osoby obvineného

na účely trestného stíhania, ktorej základným cieľom je to, aby neprítomnosť osoby

obvineného najmä v počiatočnom predsúdnom (ale aj súdnom) štádiu trestného stíhania

nezmarila cieľ trestného konania vyjadrený v .

14. Ústavný súd vo svojej judikatúre k uviedol, že vo vzťahu

k väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného

dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v

ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil

prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,

resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť

podmienené zárukou (, ). Z vyplýva

neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím

sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho

trvania väzby.

15. Dohovor v a v sa svojím obsahom týkajú osobnej slobody

jednotlivca. Rozdielom v znení týchto článkov je použitá terminológia, keď čl. 5 dohovoru

výslovne priznáva právo či nárok súvisiaci s osobnou slobodou, zatiaľ čo

takéto termíny nepoužíva, ale ustanovuje jasné limity pre štát v prípade zásahov do osobnej

slobody jednotlivca.

16. Sťažovateľom označené práva, ktorých porušenie namieta, nachádzajú svoj

význam v postupe a rozhodovacej činnosti súdov pri rozhodovaní v merite veci, teda o vine

a treste obžalovaného za trestnú činnosť kladenú mu za vinu prokurátorom v konaní pred

súdom. Sťažovateľ v tomto rozsahu pred podaním ústavnej sťažnosti disponoval účinným

prostriedkom nápravy podľa , prostredníctvom ktorého je možné

namietať prieťahy v postupe okresného súdu. Rovnako je z obsahu spisu nesporné, že

okresný súd vecne rozhodol 8. júna 2011 a spis sa v súčasnosti nachádza na krajskom súde

v dôsledku podaného odvolania. Sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom súde až

10. októbra 2011, t. j. v čase, keď k prieťahom v činnosti okresného súdu už nemohlo

dochádzať.

17. Vzhľadom na absenciu vecného súvisu medzi postupom okresného súdu

v napadnutom konaní pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 8. júna

2011 a v petite označenými článkami , listiny a dohovoru ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažovateľom podanej sťažnosti rozhodol o jej odmietnutí

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už

bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľa uplatnenými

v podanej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. februára 2012