Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 527/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Ladislava Orosza a Jána

Lubyho o sťažnosti M. V., T., zastúpeného advokátkou Mgr. G. H., T., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Trenčín, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý M. V. uhradiť trovy konania v sume 261,82

€ (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho právnej

zástupkyne Mgr. G. H., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra

2011 doručená sťažnosť M. V., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr.

G. H., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o zaplatenie sumy 32 204 Sk s príslušenstvom.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že sa v roku 2007 stal vlastníkom bytu

č. 36 v dome č. 131 v T., ktorý získal darom od matky G. V., ktorej sa zriadilo právo

doživotného bývania k bytu. Matka sťažovateľa v tomto byte bývala sama a platila si služby

spojené s bývaním. V priebehu roku 2008 sa sťažovateľ dozvedel od správcu obytného

domu, že má dlh na službách spojených s užívaním bytu. V tejto súvislosti zistil, že jeho

sestra, B. V., ustanovená za matkinu opatrovníčku, zrušila trvalý príkaz na úhradu služieb

spojených s užívaním bytu.

Sťažovateľ nechcel ohroziť matku, preto dlh na službách za byt uhradil a naďalej

uhrádzal. Žiadal však od matkinej opatrovníčky, aby matke platila služby za užívanie bytu.

Keď na výzvu nereagovala, podal 9. októbra 2008 návrh na vydanie platobného rozkazu

okresnému sudu (po výzvach návrh doplnil a opravil).

Okresný súd 9. decembra 2008 vydal platobný rozkaz č. k. -27,

ku ktorému vydal 11. februára 2009 opravné uznesenie. Odporkyňa podala 2. marca 2009

okresnému súdu odpor proti označenému platobnému rozkazu; sťažovateľ sa 7. apríla 2009

vyjadril k odporu.

Okresný súd uskutočnil 22. februára 2010 prvé pojednávanie vo veci a odročil ho na

15. marec 2010 na účely opätovného predvolania účastníkov konania. Sťažovateľ poslal

2. apríla 2010 odporkyni návrh mimosúdnej dohody, na ktorú nereagovala. Podľa

sťažovateľa okresný súd po jeho výpovedi, ktorú 24. júna 2010 urobil do spisu, bol

v ďalšom období v predmetnej veci nečinný.

Pojednávanie uskutočnené 21. marca 2011 podľa sťažovateľa neprinieslo nové

skutočnosti. Okresný súd stále nemal priložený spis, ktorý sa medzitým dostal na Okresný

súd Malacky a na Okresný súd Bratislava IV, kde opatrovníčka (odporkyňa) podávala rôzne

žaloby na sťažovateľa. Príslušnosť týchto súdov bola daná tým, že opatrovníčka v júli 2010

premiestnila matku sťažovateľa do Domova dôchodcov v J.

Matka sťažovateľa zomrela 20. augusta 2011, čím sa odporkyni skončila úloha

opatrovníčky, predmet sporu však zostal.

Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené ani napriek sťažnosti

sťažovateľa na prieťahy v konaní z 3. mája 2011 adresovanej predsedníčke okresného súdu

(s odpoveďou z 1. júna 2011), sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd rozhodol, že

postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ sa ďalej domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie uznesením č. k.

-12 z 15. decembra 2011 vyzval 22. decembra 2011 a 23. januára 2012

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 26. januára 2012

(Spr 1216/2011, doručenom ústavnému súdu 27. januára 2012) okrem iného uviedla:

«Dňa 9. 10. 2008 podal M. V. ako žalobca žalobu na zaplatenie pôvodne 32 204,00

Sk s príslušenstvom, a to prostredníctvom právnej zástupkyne. Uznesením zo dňa 29. 10.

2008 bol vyzvaný na odstránenie vád žaloby, dňa 14. 11. 2008 bol vyzvaný na úpravu

žaloby, nakoľko časť príslušenstva pohľadávky bola v rozpore s právnym predpisom.

Následne, po odstránení vytýkaných nedostatkov, bol vo veci vydaný platobný rozkaz, a to

dňa 9. 12. 2008. Proti tomuto platobnému rozkazu bol podaný dňa 2. 3. 2009 odpor a

následne bola vec prevedená do oddelenia C pod sp. zn. . Stalo sa tak dňa 20.

4. 2009.

Vzhľadom k tomu, že v prípade žalovanej išlo o osobu zbavenú spôsobilosti

na právne úkony, úpravou zo dňa 1. 6. 2009 bolo žiadané pripojenie spisu tunajšieho súdu

sp. zn. , týkajúceho sa jej opatrovníctva, zároveň bolo právnemu zástupcovi

opatrovníčky žalovanej zaslané písomné vyjadrenie k odporu.

Dňa 3. 2. 2010 bolo nariadené pojednávanie na deň 22. 2. 2010. Pretože

opatrovníčka žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala o odročenie

pojednávania pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a nesúhlasila s pojednávaním bez svojej

prítomnosti, súd pojednávanie odročil na deň 15. 3. 2010. Na pojednávanie sa nedostavil

ani žalobca, svoju neúčasť neospravedlnil.

Pojednávania dňa 15. 3. 2010 sa žalobca opätovne nezúčastnil. Súd sa pokúsil

účastníkov pokonať bez konkrétneho výsledku, právni zástupcovia oboch sporných strán

však zhodne uviedli, že zvážia možnosť mimosúdne sa dohodnúť. Zástupkyňa žalobcu

na tomto pojednávaní uviedla, že dodatočne súdu predloží zmenu žalobného petitu. To sa

však písomne nestalo, urobila tak až na pojednávaní dňa 21. 2 .2011.

Dňa 3. 5. 2010 právna zástupkyňa žalobcu oznámila, že k mimosúdnej dohode

nedošlo.

Dňa 24. 6. 2010 sa bez predvolania na súd dostavil žalobca a žiadal, aby bol k veci

vypočutý. Výsluch vykonala vyššia súdna úradníčka.

Dňa 14. 2. 2011 bolo nariadené pojednávanie na deň 10. 3. 2011 a zároveň boli

žiadané listinné dôkazy súvisiace s predmetom sporu.

Na žiadosť právneho zástupcu žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie

s ďalšími pojednávaniami súd zmenil termín pojednávania na deň 21. 3. 2011. Toto

pojednávanie bolo odročené na neurčito, za účelom doplnenia dokazovania podľa návrhov

sporných strán.

Dňa 28. 3. 2011 doložila do spisu ďalšie listinné dôkazy právna zástupkyňa žalobcu,

dňa 13. 4. 2011 boli súdu doručené žiadané dokumenty od Správy katastra T. Dňa 14. 4.

2011 mal súd dočasne k dispozícii spis sp. zn. , vyhotovil účastníkmi žiadané

kópie listín z tohto spisu.

Dňa 14. 12. 2011 súd nariadil pojednávanie na deň 26. 1. 2012.

Dňa 16. 1. 2012 súdu opatrovníčka žalovanej oznámila, že žalovaná zomrela

(z príloh k podaniu sťažovateľa a zo súdneho spisu vyplýva, že zomrela 20. augusta 2011,

pozn.) a doposiaľ nie je ukončené dedičské konanie, resp. nebolo ani začaté. Podľa

oznámenia jej dedičmi by mali byť žalobca a opatrovníčka žalovanej.

V prípade, ak bude žalobca trvať na žalobe, súd bude postupovať v súlade s § 107

ods. 3 .

Prieťahy ktoré boli spôsobené účastníkmi

Žalobca v predmetnej právnej veci podal nekvalifikovaný návrh na vydanie

platobného rozkazu a z toho dôvodu musel byť vyzývaný na odstránenie vád podania, ale aj

na úpravu výšky úroku, aby mohol byť vo veci vydaný platobný rozkaz. Od podania žaloby

do jeho vydania došlo k prieťahom z jeho strany.

Žalobca sa nedostavil na pojednávanie určené na deň 22. 2. 2010, ani dňa 15. 3.

2010, na ktoré bol riadne predvolaný a svoju neúčasť neospravedlnil. Na tomto

pojednávaní mohol byť vypočutý aspoň informatívne za účelom ďalšieho dokazovania.

Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 15. 3. 2010 uviedla, že predloží návrh na

zmenu súdneho rozhodnutia, ale urobila tak až dňa 21. 3. 2011 na pojednávaní.

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom

Vo veci sa plynulo nekonalo od 10. 6. 2009 do 3. 2. 2010 a od 17. 6. 2011 do 14. 12.

2011.

Prekážky postupu súdu

- Podľa a nasl. v konaní zatiaľ nenastali.

Skutková a právna zložitosť sporu

Predmetom sporu v danej veci bolo „platenie za služby spojené s bývaním“ bytu,

ktorého vlastníkom je žalobca. Z hľadiska tohto predmetu konania nešlo o skutkovo alebo

právne náročnú vec. Žalovanou však v spore bola osoba zbavená spôsobilosti na právne

úkony, a preto bol výsledok konania ohľadne jej opatrovníctva pre spor dôležitý. Návrh na

zmenu opatrovníctva bol prvostupňovým súdom zamietnutý dňa 26. 11. 2009. Po potvrdení

odvolacím súdom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 8. 2010. Uvedená

skutočnosť mohla mať vplyv na dĺžku konania z hľadiska skutkového dokazovania.

Z hľadiska právnej náročnosti môže mať na konanie vplyv i to, že žalovaná žiadala v konaní

riešiť ako predbežnú otázku platnosť darovacej zmluvy, od ktorej bola odvodená aktívna

legitimácia žalobkyne.

Záverom chcem poukázať na to, že nárok žalobcu na finančné odškodnenie

považujem voči tunajšiemu súdu, ktorý zavinil minimálne prieťahy vo veci, za neprimeraný

a neopodstatnený.»

Predsedníčka okresného súdu súčasne oznámila ústavnému súdu, že netrvá na

verejnom ústnom prerokovaní veci.

Ústavný súd 6. februára 2012 vyzval aj právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa

vyjadrila k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania.

Právna zástupkyňa sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu vo svojom stanovisku

doručenom ústavnému súdu 14. februára 2012 okrem iného uviedla:

«a) Platobný rozkaz bol vydaný s chybným menom odporcu, čo sa muselo uznesením

opraviť..., čo sme na to poukázali (príloha č. 1 – platobný rozkaz z 9. 12. 2008).

b) Ani v jednej zápisnici z pojednávania, ktorú máme k dispozícii sa nespomína to, že

by som ja ako právny zástupca svojho klienta neospravedlnila, a nikde sa neuvádza, že súd

trvá na účasti sťažovateľa na pojednávaní (napr. zápisnica z 15. 3. 2010) a je fakt, že

zápisnica vôbec neodráža priebeh pojednávania, ale tak to už u JUDr. P. býva, 15. 3. 2010

sa pojednávanie začalo po 9.30 možno aj s meškaním a skončilo sa o 11.45, a výsledok je

zápisnica na jednu stranu, v diári mám poznámku, že pojednávanie bola 2-hodinová

diskusia. U JUDr. P. je prvé pojednávanie „zoznamovacie“ ako ona hovorí, čo znamená, že

účastníci si vypočujú veľmi tvrdú a odvážnu kritiku sudkyne na konanie a správanie sa

každého prítomného v poradí advokát, účastník, účastník, advokát, s tým, či by nebolo

naozaj lepšie sa dohodnúť, prípadne zobrať návrh späť a veď vlastne ani ten návrh nie je

bohvie čo, a či si naozaj navrhovateľ myslí, že vyhrá, a či mu to pomôže a hlavne právny

zástupca mal svojmu klientovi všetko riadne vysvetliť...

Je možné, že zo dňa 22. 2. 2010 je v spise založená falošná zápisnica, nakoľko

u danej sudkyne by to nebolo prvý-krát. Právny zástupca má k dispozícii predvolanie

na pojednávanie iba na 22. 2. 2010 nie na 15. 3. 2010 preto s odstupom času a vzhľadom

na to, že dňa 22. 2. 2010 sa nepojednávalo a teda nerobila sa zápisnica, iba došlo

k zobratiu termínu pojednávania na vedomie, právny zástupca sťažovateľa úplne zabudol

na to, že prvý krát sa prehnal na súd zbytočne. Okresný súd v Trenčíne zvykne dávať

na pojednávaní zápisnicu bez prvej strany, kde sa uvádza číslo konania, dátum, účastníci

a pod. Takže to, čo uvádzame v našej sťažnosti, že sa udialo dňa 22. 2. 2010 patrí vlastne

k pojednávaniu z 15. 3. 2010. Za túto nezrovnalosť sa ospravedlňujem.

c) Sťažovateľ pracuje a žije v Írsku, čo súd veľmi dobre vie, na Slovensko chodí

maximálne 2x za rok, preto si neviem predstaviť, ako by bol nahnevaný, keby

na pojednávanie dňa 22. 2. 2010 prišiel on z Írska ale jeho pohodlná sestra z B.

s advokátom sa ani neobťažovala. Hoci súd vedel vopred, že druhá strana nepríde, a trvá

na pojednávaní vo svojej prítomnosti, neobťažoval sa to ani len oznámiť právnemu

zástupcovi sťažovateľa!!!!!

d) Po prvom pojednávaní vo veci a našom pokuse o zmier, sme v našom oznámení

z 3. 5. 2010 súdu aj oznámili, v akom období sa bude sťažovateľ nachádzať v SR, a žiadali

sme o vytýčenie pojednávania v tomto termíne: 23. 6. – 28. 6. 2010. Súd nereflektoval, preto

sme so sťažovateľom v záujme rýchleho vyriešenia veci išli na okresný súd spísať zápisnicu

o výsluchu účastníka.

e) Nie je pravdou tvrdenie súdu, že by návrh na zmenu opatrovníctva odporkyne bol

akoukoľvek prekážkou v tomto konaní, jediný problém bol prístup opatrovníčky, ktorá

vyslovene neznáša sťažovateľa a jej jedinou snahou je mu finančne uškodiť a práve ona

zariadila, aby sa prestali platiť služby za bývanie odporkyne. Toto všetko sme v konaní

uviedli, ale evidentne zbytočne. Preto práve dĺžka tohto triviálneho konania a laxný postoj

súdu k prejednávanému meritu veci mali za následok, že opatrovateľke ešte narástlo

sebavedomie a ani absencia logiky ju nezastavila pred tvrdením, že ona nebude platiť za

byt, lebo bol prevedený na sťažovateľa podľa nej nemorálne. Na predposlednom

pojednávaní dňa 21. 3. 2011 právny zástupca sťažovateľa poukázal na fakt, že aj keď súd

rozhodne, že darovacia zmluva na byt je neplatná tak tým duplom bude musieť odporkyňa

zaplatiť služby za užívanie bytu, hoci z titulu vlastníctva ale v konečnom dôsledku ich bude

musieť zaplatiť sťažovateľovi, lebo nikto doteraz nespochybnil, že ich platí iba on.

V zápisnici to nie je, lebo ako som už uviedla tá nikdy neodráža čo sa deje na pojednávaní.

Nie je pravda tvrdenie súdu, že žalovaná žiadala v konaní riešiť otázku platnosti darovacej

zmluvy. Toto žiadala opatrovníčka a tá nikdy nerešpektovala vôľu svojej matky – žalovanej.

Bohužiaľ súd nemal záujem spor riešiť, preto sťažovateľovi neostalo nič iné len sa

sťažovať.»

Sťažovateľ uviedol, že rešpektuje vyjadrenie okresného súdu. Objasnil skutočnosť,

že pracuje v zahraničí a že do Slovenskej republiky cestuje sporadicky. Podľa neho sudkyňa

nekonala vo veci celkovo 14 (8 + 6) mesiacov (v období od júna 2011 do decembra 2012),

pričom pojednávanie nariadené okresným súdom na 26. január 2012 žalovaná strana

odignorovala. Sťažovateľ súčasne oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby ústavný

súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ sa domáhal aj vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho záležitosť prejednala v primeranej

lehote.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu

vyplýva z (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na zaplatenie

sumy 32 204 Sk s príslušenstvom (ako úhradu za služby spojené s užívaním bytu).

Zo skutočností uvedených sťažovateľom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu ústavný súd nezistil nijakú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o faktickej

zložitosti alebo o právnej zložitosti veci, čo vo svojom stanovisku potvrdila aj predsedníčka

okresného súdu konštatujúc, že „nešlo o skutkovo alebo právne náročnú vec“. Poukázala

však na skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na doterajšiu dĺžku konania (riešenie otázky

opatrovníctva žalovanej a konanie o predbežnej otázke). Podľa názoru ústavného súdu ide

o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Hoci sa sťažovateľ na doterajších pojednávaniach okresného súdu osobne

nezúčastnil (z dôvodu, že dlhodobo žije a pracuje v zahraničí - v Írskej republike), jeho

právna zástupkyňa sa zúčastnila na všetkých pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili, a včas

reagovala na výzvy okresného súdu. Sťažovateľ sa dostavil na okresný súd z vlastnej

iniciatívy 24. júna 2010 na účely výsluchu, ktorý vyplynul z priebehu pojednávania v jeho

veci. Sťažovateľ opakovane podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní (9. decembra 2010, 11. februára 2011). Ústavný súd zastáva názor, že správanie

sťažovateľa v procesnom postavení navrhovateľa (bez ohľadu na potrebu odstraňovania

nedostatkov pôvodného návrhu, zmenu návrhu, pokiaľ ide o vymáhanú sumu) nemalo

podstatný vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Zo sťažnosti sťažovateľa, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ako aj z obsahu

súdneho spisu vyplynulo, že sťažovateľ podal 9. októbra 2008 okresnému súdu žalobu

o zaplatenie sumy 32 204 Sk s príslušenstvom. Po výzvach okresného súdu sťažovateľovi

na odstránenie nedostatkov žaloby z 29. októbra 2008 a na úpravu žaloby zo 14. novembra

2008 a po odstránení nedostatkov žaloby okresný súd vydal 9. decembra 2008 vo veci

platobný rozkaz.

Proti platobnému rozkazu podala 2. marca 2009 odpor žalovaná a vec bola prevedená

do civilného oddelenia a bola jej pridelená sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa

na prieťahy v konaní z 9. decembra 2010 konštatovala, že „vo veci nebol skutočne vykonaný

dlhší čas žiadny úkon“, ako aj to, že „upozornila zákonnú sudkyňu na povinnosť konať

vo veci plynulo“ (č. l. 89). Ospravedlnila sa sťažovateľovi za celkovú dĺžku konania

a uviedla, že vec bude pravidelne sledovať až do jej právoplatného skončenia.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a so zreteľom na doterajší priebeh

napadnutého konania, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené, ústavný súd uzavrel, že

okresný súd počas viac ako troch rokov trvajúceho konania sp. zn. bol vo veci

opakovane, aj keď len krátkodobo nečinný, a to v obdobiach od 10. júna 2009 do 3. februára

2010, od 17. júna 2011 do 14. decembra 2011 bez uvedenia zákonného dôvodu, resp. konal

v tejto veci so zbytočnými prieťahmi. Vzhľadom na to, že doteraz uskutočnil iba dve

pojednávania (15. marca 2010 a 21. marca 2011), ktoré neviedli k rozhodnutiu vo veci

samej, konal aj neefektívne. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že týmto

postupom okresný súd porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia, pričom v sťažnosti

uviedol:

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. ...

Sťažovateľ sa domáhal, aby súd rozhodol v triviálnej záležitosti, ktorá mohla pri

správnej príprave súdu, byť rozhodnutá na jednom pojednávaní. Bohužiaľ súd z právnej

istoty, kedy je všeobecne známa skutočnosť, že právo bezplatného doživotného bývania

neznamená to, že darca nie je povinný sa podieľať na poplatkoch spojených s bývaním,

spravil právnu neistotu. ... Nestrannému pozorovateľovi musí byť na prvý pohľad jasné, že

medzi súrodencami – sťažovateľom M. V. a opatrovníčkou B. V. sú neprekonateľné

komunikačné a osobné nezhody a antipatie. Práve preto, že sťažovateľ nevedel veci riešiť s

opatrovníčkou, ktorá celý problém zapríčinila, obrátil sa na súd. Bohužiaľ od roku 2009

súd neurobil nič, aby problém medzi účastníkmi vyriešil.“

Sťažovateľ považuje za primerané finančné zadosťučinenie sumu 5 000 €.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

viac ako tri roky, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj

skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. G. H.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ žiadal o priznanie trov právneho zastúpenia za štyri úkony (príprava,

prevzatie veci, sťažnosť v roku 2011, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu v roku 2012)

v celkovej sume 415,84 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá

bola 741 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby v roku 2011 (prevzatie a príprava

zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej doplnenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 247,00 € (za dva úkony právnej služby

po 123,50 €) a 2 x 7,41 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná

v celkovej sume 261,82 €.

Priznanú úradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2012