Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 176/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. J. M., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súkromie podľa čl. 22 ods. 1 a 2

a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaním

príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky z 13. decembra 2007

bývalým Špeciálnym súdom Pezinok–pracovisko Banská Bystrica, t. č. Špecializovaný

trestný súd Pezinok, v konaní vedenom pod sp. zn. BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595 a takto

rozhodol:

Sťažnosti Ing. J. M. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -9 z 8. apríla 2010 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. M.

(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súkromie

podľa a 2 (ďalej len „“) a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vydaním príkazu na odpočúvanie

a záznam telekomunikačnej prevádzky z 13. decembra 2007 (ďalej len „príkaz

na odpočúvanie“, resp. „príkaz z 13. decembra 2007“) bývalým Špeciálnym súdom

Pezinok–pracovisko Banská Bystrica, t. č. Špecializovaný trestný súd Pezinok (ďalej len

„špecializovaný trestný súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595.

2. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd predmetnú vec na neverejnom zasadnutí, keďže tak sťažovateľ oznámením

z 9. februára 2012, ako aj špecializovaný trestný súd vo vyjadrení z 11. mája 2010 vyslovili

súhlas s tým, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom

z listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania nachádzajúcich sa v spise.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. decembra 2009

uviedol, že 29. septembra 2008 bol vypočutý ako svedok vyšetrovateľom mjr. Ing. R.

na odbore boja proti korupcii Východ – Úradu boja proti korupcii – Prezídia Policajného

zboru v K. Svedecký výsluch sa týkal trestnej veci vedenej proti obvineným J. M. a spol.

pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b), zločin prijímania úplatku podľa

§ 329 ods. 1 a 2 a zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1

písm. a) a ods. 2 písm. c) pod sp. zn. ČVS: PPZ-123/BPK-V-2007 (ďalej

len „trestná vec proti obvineným J. M. a spol.“).

V rámci uvedeného výsluchu sa od vyšetrovateľa dozvedel, že značný počet jeho

telefonických hovorov (bez ohľadu na to, či bol volaný alebo volajúci) bolo odpočúvaných.

Niektoré odpočúvané a na zvukový záznam zachytené rozhovory mu vyšetrovateľ aj

prehral, pričom požadoval od sťažovateľa určité vysvetlenia v súvislosti s obsahom týchto

odpočúvaných telefonických hovorov.

Sťažovateľ uviedol, že „neformálnymi cestami“ zistil, že v uvedenej trestnej veci

bolo príkazom na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bývalého

Špeciálneho súdu Pezinok–pracovisko Banská Bystrica č. k. BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595

z 13. decembra 2007 povolené odpočúvanie účastníckej telefónnej stanice č... patriacej J. M.

Práve na základe tohto príkazu došlo k odpočutiu celého radu telefonických hovorov

medzi sťažovateľom ako svedkom a J. M. ako obvineným. Uvedený príkaz mal byť vydaný

v zmysle a nasl. , teda po začatí trestného stíhania. V trestnej veci

proti obvineným J. M. a spol. bola 29. apríla 2009 podaná obžaloba (v súčasnosti je vedená

pred špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. , pozn.).

Podľa názoru sťažovateľa ochrana tajomstva správ podávaných telefónom je

súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana súkromia je zakotvená

vo viacerých ustanoveniach vrátane . Ochrana práva na súkromie je v dohovore

sústredená v čl. 8. Základné práva obsiahnuté v ústave sa vykladajú v intenciách dohovoru.

Zásahy do práva na súkromie sa v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) vykladajú v určitej logickej nadväznosti. Predovšetkým sa skúma, či

daný skutkový stav možno považovať za súčasť práva na súkromie. Po kladnej odpovedi

na túto otázku sa skúma, či zásah bol legálny. V ďalšom sa potom skúma, či zásah sledoval

legitímny cieľ, a napokon, či bol proporcionálny. Nemôžu byť nijaké pochybnosti o tom,

že odpočúvanie telefonických hovorov je zásahom do práva na súkromie tak podľa čl. 22

, kde je to výslovne uvedené, ako aj podľa dohovoru. Pritom nejde o zásah

do práva na súkromie iba u držiteľa odpočúvanej telefónnej linky, ale táto ochrana patrí aj

osobám, ktoré sú z tejto linky volané, resp. ktoré na túto linku volajú. Legalita zásahu

do práva na súkromie znamená, že štát môže do tohto práva zasiahnuť iba na základe

zákona, pričom tento zákon musí mať aj určitú kvalitu. Príkaz na odpočúvanie predstavujúci

zásah do práva na súkromie musí byť náležitým spôsobom odôvodnený s poukazom

na konkrétne skutočnosti odôvodňujúce zásah. Nepostačuje teda iba odkaz na právnu

úpravu ().

Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že kvalitu odôvodnenia príkazu z 13. decembra 2007

nevedel posúdiť, keďže tento príkaz nikdy nevidel a nemal možnosť prečítať.

Podľa presvedčenia sťažovateľa ustanovenia a

upravujúce odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v rámci trestného konania

nezodpovedajú vo všetkom judikatúre ESĽP. Nemajú teda požadovanú kvalitu.

V prípade svedkov v trestnom konaní, ktorí nemajú vzhľadom na ustanovenie § 69

právo nahliadnuť do trestného spisu, nie je zaručené, že sa o

odpočúvaní vôbec dozvedia, a nie je preto ani zaručené ich právo žiadať o preskúmanie

oprávnenosti zásahu do základného práva.

Keďže v rámci trestného konania bol sťažovateľ svedkom, ktorý nemá právo

nahliadnuť do trestného spisu, bolo iba vecou náhody, či na základe vyhodnotenia

odpočutých telefonických rozhovorov bude alebo nebude vyšetrovateľom ako svedok

vypočutý a či bude alebo nebude vyšetrovateľom informovaný o tom, že sa jeho telefonické

hovory odpočúvali. Rozhodne nešlo zo strany vyšetrovateľa o realizáciu zákonnej

povinnosti dodatočne ho informovať o odpočúvaní telefonických rozhovorov, keďže takáto

zákonná povinnosť neexistuje. Vyšetrovateľ v rámci výsluchu ani neposkytol nevyhnutné

údaje potrebné na to, aby mohol uplatniť svoje právo na preskúmanie oprávnenosti zásahu

do jeho práva na súkromie. Neposkytol mu ani poučenie o možnosti (práve) o preskúmanie

požiadať.

Vzhľadom na to, že citovaná úprava odpočúvania telefonických rozhovorov

nezodpovedá garanciám a dohovoru, nie je ani možné považovať

vykonané zásahy do jeho práva na súkromie za súladné s , resp. dohovorom. Je to

tak tým viac, že nie sú vytvorené ani len základné inštitucionálne podmienky na to, aby sa

odpočúvaná osoba (ktorá nie je stranou v trestnom konaní) mohla o zásahu dozvedieť, mala

právo, a to právny titul zásahu (príkaz na odpočúvanie) si prečítať a oboznámiť sa s jeho

odôvodnením. Nie je zabezpečené ani príslušné poučenie pre takúto osobu o jej právach

v súvislosti s vykonaním zásahu.

Sťažovateľ sa o zásahu do svojich práv dozvedel ešte v rámci svedeckého výsluchu

konaného 29. septembra 2008, avšak rozhodujúce skutočnosti potrebné na to, aby požiadal

o preskúmanie oprávnenosti zásahu, sa dozvedel len v priebehu týždňa, keď podal ústavnú

sťažnosť, preto túto považuje za podanú v zákonnej dvojmesačnej lehote.

4. Z uvedených podstatných dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

ústavnej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Bývalý Špeciálny súd Pezinok - pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod

sp. zn. BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595 vydaním Príkazu na odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky z 13. 12. 2007 porušil základné právo Ing. J. M. na súkromie

podľa a 2 ako aj jeho právo na súkromie podľa a 2

Dohovoru.

Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bývalého Špeciálneho

súdu Pezinok - pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595

z 13. 12. 2007 sa zrušuje .

Ing. J. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €, ktoré

je Špecializovaný trestný súd Pezinok povinný zaplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

Špecializovaný trestný súd Pezinok je povinný nahradiť Ing. J. M. na účet jeho

právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia do 1 mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a najmä na vec sa vzťahujúceho

spisového materiálu doručeného po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie 12. januára 2012

ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol v trestnej veci proti obvineným J. M. a spol. vypočutý

ako svedok už v prípravnom konaní.

6. V zápisnici o výsluchu sťažovateľa spísanej odborom boja proti korupcii Východ –

Úradu boja proti korupcii – Prezídia Policajného zboru v K. 29. septembra 2008 (ďalej len

„zápisnica“), doručenej ústavnému súdu 12. januára 2012, je uvedené, že sťažovateľ bol

poučený o tom, v akej veci bude ako svedok vypovedať (strana 1 zápisnice), a o ďalších

právach svedka (strana 2 zápisnice).

V ďalšom bol sťažovateľ vyšetrovateľom oboznámený s tým, že na základe príkazu

súdu boli zaznamenané viaceré telefonické hovory medzi odpočúvanou telefónnou stanicou

číslo... evidovanou na meno obvineného J. M. a telefónnou stanicou číslo... evidovanou

na spoločnosť N., a. s., ktorú (podľa vlastného vyjadrenia) používal sťažovateľ.

Zároveň boli sťažovateľovi jednotlivo prehrané zvukové záznamy týchto odpočutých

hovorov a na čítanie mu boli predložené ich prepisy (strana 4 až 7 zápisnice), ku ktorým bol

sťažovateľ ako svedok vypočutý.

V závere výsluchu sťažovateľ po prečítaní zápisnice vyhlásil, „že jej obsah súhlasí

s jeho výpoveďou a preto nežiada jej opravu ani doplnenie“ (strana 8 zápisnice).

7. Z jednotlivých prepisov (v počte 21) odpočutých telefonických hovorov

poskytnutých samotným sťažovateľom a tvoriacich prílohu sťažnosti je zrejmé, že v období

od 6. februára 2008 do 25. marca 2008 boli zaznamenané telefonické hovory medzi

odpočúvanou telefónnou stanicou obvineného J. M. a telefónnou stanicou, ktorú používal

sťažovateľ. Uvedené prepisy tvoria prílohu k spisu č. KRP-1330-13/2007-UJK-K-OEK

a č. PPZ-287/ZPČ-V-ITP a boli použité pri výsluchu sťažovateľa 29. septembra 2008.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

9. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na súkromie podľa a 2 a práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru vydaním príkazu na odpočúvanie

z 13. decembra 2007 špecializovaným trestným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. BB-

ŠS-V-165-01/07-Ntt-595.

10. Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ

a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných

písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo

iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje

tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv

a slobôd iných.

11. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd uvádza, že v kontexte ustanovenia

porušenie základného práva na súkromie a práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života v okolnostiach danej veci, teda namietaným odpočúvaním, možno

považovať za „iný zásah“ na počítanie lehoty pre včasnosť podania ústavnej sťažnosti.

12. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že sťažovateľ

29. septembra 2008 vypovedal ako svedok v prípravnom konaní v trestnej veci proti

obvineným J. M. a spol. Ako svedok bol náležite poučený o predmete výsluchu a samotný

výsluch sa týkal predovšetkým obsahu odpočutých telefonických hovorov (v tom čase)

obvineného J. M. a sťažovateľa. Zároveň boli sťažovateľovi prehrané zvukové záznamy

a predložené aj prepisy týchto odpočutých telefonických hovorov. Z uvedeného vyplýva, že

sťažovateľ mal už pri výsluchu 29. septembra 2008 dostatočné informácie o tom, že boli

odpočuté jeho napadnuté telefonické hovory vedené s obvineným J. M.

13. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti vyplývajúce z ústavným súdom získanej

zápisnice o výsluchu sťažovateľa, nie je možné akceptovať tvrdenie sťažovateľa, že

rozhodujúce skutočnosti potrebné na to, aby požiadal o preskúmanie oprávnenosti zásahu

do jeho súkromia, sa sťažovateľ dozvedel len týždeň pred podaním tejto ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd si zo súvisiaceho spisu overil, že sa tak stalo v skutočnosti najneskôr

už 29. septembra 2008. Predmetnú sťažnosť podal sťažovateľ ústavnému súdu osobne až

14. decembra 2009, t. j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania

pred ústavným súdom, preto sa ústavný súd už nemohol zaoberať opodstatnenosťou

námietok uvedených v sťažnosti (mutatis mutandis ). Z uvedených dôvodov

bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

14. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012