Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/15/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti

obţalovanému J. M. a spol. pre prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20,

§ 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obţalovaných J. M., M. M.

a RNDr. F. O. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. apríla 2010,

sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom 2. júna 2011 v Bratislave takto

rozhodol:

Podľa , , sa napadnutý rozsudok

z r u š u j e .

Podľa sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. apríla 2010, sp. zn.

PK-2T 18/2009, boli obţalovaní J. M. a M. M. uznaní za vinných z prečinu podplácania

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 333 ods. 1 Tr. zák. a obţalovaný RNDr. F. O. zo zločinu

prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe

obžalovaní J. M. a M. M.

2

J. M. prostredníctvom M. M. na bliţšie nezistenom mieste V. v období od 10. decembra 2007

do 12. marca 2008 prisľúbil obţalovanému RNDr. F. O. finančný úplatok vo výške 340 000

Sk (11 285,32 €) za to, ţe ako poslanec M. zvolený ako nezávislý kandidát na spoločnej

kandidátke politických strán S.S.H.S. bude sám hlasovať, a zabezpečí aj ďalšie poslanecké

hlasy svojho poslaneckého klubu potrebné na schválenie dvoch poslaneckých návrhov

týkajúcich sa v prvom návrhu schválenia prevodu vlastníctva nebytového priestoru

nachádzajúceho sa v rodinnom dome na ul. H., číslo parcely X., na prízemí so vstupom z H.

2

s výmerou 130,16 m, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach

domu a alikvotnej časti pozemkov o veľkosti 3 165/10 000 prislúchajúceho k nebytovému

priestoru pre nájomcu nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu

3 620 000 Sk (120 161,98 €) a v druhom návrhu odpredaja bytov Č. v rodinnom dome H.,

súpisné číslo X. na parcele č. X., k.ú. S.S., v rozsahu byt Č. vrátane spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo

veľkosti pre J. M. a A. M. za kúpnu cenu 870 000 Sk (28 878,71 €) a byt Č.,

vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj

spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3 498/10 000 pre Mgr. J. U. za kúpnu cenu

1 000 000 Sk (33 199,92 €),

obžalovaný RNDr. F. O.

v presne nezistenom čase v období od 10. decembra 2007 do 12. marca 2008 na bliţšie

nezistenom mieste V. ako poslanec M. zvolený ako nezávislý kandidát na spoločnej

kandidátke politických strán S.S.H.S., si dal sľúbiť od obţalovaného J. M. prostredníctvom

obţalovaného M. M. finančnú hotovosť vo výške 340 000 Sk (11 285,32 €) za to, ţe na

rokovaniach M. pri schvaľovaní dvoch samostatných návrhov týkajúcich sa v prvom návrhu

schválenia prevodu vlastníctva nebytového priestoru nachádzajúceho sa v rodinnom dome na

ul. H., súpisné číslo X., k.ú. S.S. č. parcely X., na prízemí so vstupom z H. s výmerou 130,16

2

m, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a alikvotnej

časti pozemkov o veľkosti 3 165/10 000 prislúchajúceho k nebytovému priestoru pre nájomcu

nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu 3 620 000 Sk

(120 161,98 €) a v druhom návrhu odpredaja bytov Č. v rodinnom dome H., súpisné číslo X.

na parcele č. X., k.ú. S.S., v rozsahu byt Č. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných

3

častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti

pre J. M. a A. M. za kúpnu cenu 870 000 Sk (28 878,71 €) a byt Č., vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu

ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3 498/10 000 pre Mgr. J. U. za

kúpnu cenu 1 000 000 Sk (33 199,92 €) bude ako poslanec M. hlasovať za ich schválenie

a taktieţ aj za to, ţe zabezpečí ďalšie poslanecké hlasy svojho poslaneckého klubu, pričom

dňa 11. marca 2008 na XIII. rokovaní M. hlasoval za tieto návrhy.

Za to boli obţalovaní J. M. a M. M. odsúdení podľa § 333 ods. 1 Tr. zák. za pouţitia

§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňaţný trest, a to obţalovaný J. M. vo výške 7 000 €

a obţalovaný M. M.. vo výške 3 000 €.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu.

Pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil súd

podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obom obţalovaným náhradné tresty odňatia slobody vo výmere

6 (šesť) mesiacov u kaţdého z nich.

Obţalovaný RNDr. F. O. bol odsúdený podľa § 329 ods. 1 Tr. zák.

na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odloţený.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. stanovil obţalovanému skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. súd uloţil obţalovanému zákaz stretávania

sa s obţalovanými J. M. a M. M. počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému aj peňaţný trest vo výške 5 000 €.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. rozhodol, ţe vymoţená suma peňaţného trestu pripadá

štátu.

Pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil

podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1(jeden)

rok.

4

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému aj trest zákazu činnosti

výkonu akejkoľvek funkcie v orgánoch miestnej samosprávy na dobu 5 (päť) rokov.

Naproti tomu špecializovaný trestný súd tým istým rozsudkom obţalovaného

Ing. P. C. oslobodil podľa spod obţaloby pre skutok

po právnej stránke posúdený ako zločin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 140 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, ţe

dňa 28. februára 2008 ako poslanec M. po otvorení XIII. rokovania M. v rozpore s

§ 14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 a § 16 Rokovacieho

poriadku M. v úmysle zadováţiť pre obţalovaného J. M. neoprávnený prospech, účelovo

predloţil dva uţ predtým neschválené poslanecké návrhy

bez prerokovania v majetkovej komisii a v mestskej rade týkajúce sa v prvom rade návrhu

schválenia prevodu vlastníctva nebytového priestoru, ktorý sa nachádza v rodinnom dome

na ul. H., súpisné číslo X., katastrálne územie S., číslo parcely X., na prízemí so vstupom z H.

2

s výmerou 130,16 m, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach

domu a alikvotnej časti pozemkov o veľkosti 3 165/10 000 prislúchajúceho k nebytovému

priestoru, pre nájomcu nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu

3 620 000 Sk (20 161,98 €) a druhý návrh týkajúci sa odpredaja bytov Č. a Č. v rodinnom

dome H., súpisné číslo X., na parcele č. X., k. ú. S.S., v rozsahu byt Č., vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj

spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti , pre J. M. a A. M. za kúpnu

cenu 870 000 Sk (28 878,71 €) a byt Č., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti

, pre Mgr. J. U. za kúpnu cenu 1 000 000 Sk (33 199,92 €) takým spôsobom, aby

sa poslanci zúčastnení na predmetnom rokovaní nemali moţnosť s týmito návrhmi

oboznámiť, aby ani nevedeli čo bolo predloţené, čo malo napomôcť hlasovaniu v prospech

odpredaja týchto nehnuteľností na základe čoho boli poslancami predmetné návrhy schválené

a zaradené do rokovania na predmetnej schôdzi ako samostatné body Č. 3/1 a 23/2 a dňa

11. marca 2008 boli poslancami M.M. na pokračovaní XIII. rokovania M.M.M. aj

poskytnutím jeho poslaneckého hlasu schválené, pričom postupoval aj v rozpore s § 25 ods. 1

písm. d/ a o obecnom zriadení,

5

pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice

o hlavnom pojednávaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) do viny u obţalovaných J. M. a M. M., do viny

i trestu v prípade obţalovaného RNDr. F. O. a do oslobodenia v prípade obţalovaného

Ing. P. C. a obţalovaní J. M., M. M. a RNDr. F. O. podali odvolanie do viny. Včas podané

odvolanie všetci odôvodnili v osobitnom písomnom podaní, obţalovaní prostredníctvom

svojich obhajcov.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe odvolanie podáva

v neprospech obţalovaných. Vyslovil názor, ţe obţalovaný RNDr. F. O. konal ako verejný

činiteľ (§ 128 ods. 1 Tr. zák.), keďţe konal ako poslanec orgánu územnej samosprávy.

Pripustil, ţe obţalovaný nemal sám o sebe rozhodovaciu právomoc, ale je zrejmé, ţe nie

kaţdý občan má právo rozhodovať o návrhu na odpredaj majetku mesta, ale toto právo má

presne vymedzený okruh osôb, medzi inými aj poslanci M.M., teda osoby pri výkone funkcie

verejného činiteľa. Obţalovaný sa dopustil konania v súvislosti s výkonom funkcie verejného

činiteľa – poslanca M.M., pretoţe právo hlasovať o takýchto návrhoch môţu len poslanci

M.M., ktorí sú verejnými činiteľmi. Ak obţalovaný prijal úplatok za hlasovanie v M., konal

ako verejný činiteľ. Potom obţalovaný J. M., ktorý prostredníctvom obţalovaného M. M.

poskytol obţalovanému RNDr. O. ako poslancovi M.M. úplatok za jeho kladné hlasovanie za

návrh na odpredaj majetku mesta a za získanie ďalších poslaneckých hlasov, tak poskytli

úplatok verejnému činiteľovi.

K oslobodzujúcej časti rozsudku prokurátor v odvolaní uviedol, ţe obţalovaný

Ing. P. C. ako poslanec M.M. mal v zmysle § 65 ods. 2 rokovacieho poriadku M. oprávnenie

predkladať mestskému zastupiteľstvu podnety a návrhy, ale na druhej strane rokovací

poriadok upravuje aj postup, akým spôsobom sa návrhy predkladajú. Prípravu materiálov

k rokovaniu M. M. upravuje § 14 rokovacieho poriadku, podľa ktorého majú byť predkladané

materiály vypracované tak, aby poskytovali pravdivé, právne a vecne overené informácie,

ktoré výstiţne a zrozumiteľne objasňujú problém, ktorý má byť prerokovaný. Podľa odseku 2

predmetného ustanovenia, materiál, ktorý nebol spracovaný a predloţený podľa odseku 1,

nemôţe byť predmetom rokovania M. M. Mimoriadne moţno takýto návrh predloţiť aj na

návrh poslanca mimo programu rokovania. Čo sa týka zaraďovania návrhov na rokovanie

6

M.M. prokurátor poukázal na § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3 rokovacieho poriadku ako aj na

ustanovenie o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

V danom prípade obţalovaný Ing. P. C. nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, ţe predmetné návrhy predloţil

účelovo priamo na rokovaní M. M. tak, aby sa poslanci s týmito návrhmi nemohli vopred

oboznámiť. Obţalovaný podľa prokurátora svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej

podstaty ţalovaného zločinu.

V závere svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok vo vzťahu k obţalovaným

J. M., M. M. a RNDr. F. O. zrušiť vo výroku o vine a konanie obţalovaných J. M. a M. M.

kvalifikovať podľa obţaloby ako prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 333

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a konanie obţalovaného RNDr. F. O. ako zločin prijímania

úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Čo sa týka uloţených trestov, nemá výhrady voči

trestom uloţeným obţalovaným J. M. a M. M. Obţalovanému RNDr. F. O. navrhol uloţiť

trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráţenia, s ostatnými trestami u tohto obţalovaného vyslovil

spokojnosť.

V prípade obţalovaného Ing. P. C. navrhol oslobodzujúci výrok napadnutého

rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Obţalovaný J. M. v dôvodoch svojho odvolania uviedol, ţe súd sa v jeho prípade

nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Naďalej trvá

na tom, ţe ţalovaného skutku sa nedopustil, nikomu úplatok nesľúbil, ani nedal. Vytýkal súdu

prvého stupňa, ţe celé rozhodnutie o jeho vine je zaloţené iba na záznamoch z odpočúvania

telefonických hovorov. V súvislosti s týmito záznamami uviedol, ţe nie všetko, čo odznelo

v rámci telefonických hovorov bolo váţne myslené a pravdivé. Väčšina jeho výrokov bola

vedená v snahe dosiahnuť cieľ, ktorý bezprostredne sledoval, aby sa celá záleţitosť odpredaja

bytu a nebytových priestorov pohla z mŕtveho bodu a celý proces sa uzavrel. S touto jeho

obranou sa súd prvého stupňa nezaoberal. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe svedok Ing. J. M.

podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťaţnosť, kde namietal, ţe vydaním príkazu na

jeho odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky došlo k porušeniu jeho základných

práv, pričom ústavný súd jeho sťaţnosť prijal. Na potvrdenie toho doloţil k odvolaniu kópiu

7

uznesenia ústavného súdu, č. k. -9, z 8. apríla 2010. Podľa jeho názoru mal

súd vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o podanej sťaţnosti, pretoţe sa tým vyrieši otázka,

či príkaz na odpočúvanie jeho telefónu bol vydaný v súlade s , resp. s medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach.

Okrem toho vytýkal, ţe vyšetrovateľ uţ v prípravnom konaní podrobil selekcii získané

záznamy z odpočúvania telefonických hovorov a predloţil súdu iba niektoré nahrávky, ktoré

on sám povaţoval za relevantné. Nedá sa vylúčiť, ţe z ďalších záznamov, ktoré boli

uskutočnené a ktoré nemal súd k dispozícii, moţno dospieť k iným záverom. Navrhol preto

svojmu odvolaniu vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe a domáhal

sa oslobodenia spod obţaloby.

Obţalovaný M. M. v dôvodoch svojho odvolania uviedol, ţe v priebehu celého

konania nebol produkovaný priamy dôkaz, ktorý by vyvracal jeho obranu. Výrok súdu o jeho

vine je postavený na subjektívnom výklade niekoľkých telefonátov bez potvrdenia

konkrétnym dôkazom. Navrhol preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe zrušiť

a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby.

Obţalovaný RNDr. F. O. úvodom svojho odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa

správne vychádzal z ustálenej súdnej praxe a správne odôvodnil záver, ţe ho nemoţno

povaţovať za verejného činiteľa. V tejto otázke sa stotoţňuje s odôvodnením rozhodnutia,

a preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319

V ďalšom však nesúhlasí so závermi špecializovaného trestného súdu. Pri ustálení

jeho viny vychádzal predovšetkým z obsahu telefonických hovorov najmä medzi

obţalovanými M. a M. z 10. decembra 2007, 11. decembra 2007, 28. februára 2008,

11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008 ako aj hovorov medzi ním a obţalovaným

M. z 25. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008. Poukázal

na rozpory vo vyjadreniach obţalovaného M. Konkrétne poukazoval

na jednotlivé hovory, ktoré podľa neho vyvracajú tvrdenia súdu o jeho vine. Za najzávaţnejší

nedostatok náleţitého zistenia skutkového stavu však povaţuje skutočnosť, ţe vyšetrovateľ

i prokurátorka svojím jednostranným rozhodnutím urobili účelovú selekciu záznamov

z odpočúvania. Len časť sprístupnili obhajobe a predloţili súdu. Oprávnene sa preto

domnieva, ţe išlo najmä o tie, ktoré mali preukázať ich vinu. Vytýkal, ţe v spise nie je ţiadny

8

záznam z odpočúvania jeho osobného telefónu, ţiadny záznam z toho, ţe by niekomu volal,

prípadne niekto volal jemu, čo povaţuje za absurdné. Poukazoval na ustanovenie § 115 ods. 8

, ktoré ustanovenie orgány činné v trestnom konaní nerešpektovali. V závere svojho

odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa - písm. c/

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa po zistení, ţe niet

dôvodu na zamietnutie odvolania podľa ani na zrušenie rozsudku podľa

, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, pričom mal na zreteli, ţe na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, moţno

prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Dospel

pritom k záveru, ţe napadnutý rozsudok je výsledkom konania, ktoré trpí podstatnými

chybami konania, najmä preto, ţe boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť

objasnenie veci alebo právo obhajoby ( ) a rozsudok súdu prvého

stupňa je zaloţený na nejasných a neúplných skutkových zisteniach, pričom sa nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie ( ), a tým

vznikli pochybnosti o správností skutkových zistení, na ktorých objasnenie bude potrebné

dôkazy opakovať, alebo vykonať ďalšie dôkazy ( ).

Predovšetkým treba uviesť, ţe súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o vine

obţalovaných J. M., M. M. i RNDr. F. O. zaloţil na základe záznamov z odpočúvania

telefonických hovorov medzi obţalovanými, pričom v dôvodoch rozhodnutia konkrétne

spomenul záznamy z hovorov medzi obţalovanými M. a M. uskutočnenými v dňoch

10. decembra 2007, 11. decembra 2007, 28. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008

a 25. marca 2008 a záznamy z odpočúvania telefonických hovorov medzi obţalovanými

M. a O. z 25. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008. Práve na túto

skutočnosť poukazovali obţalovaní aj v dôvodoch svojho odvolania s tým, ţe ţiadny iný

relevantný dôkaz v ich neprospech nebol v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní

produkovaný.

V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, ţe trestné stíhanie v našom právnom

poriadku je vedené vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality ( )

a ţe v trestnom konaní v zmysle môţe za dôkaz slúţiť všetko, čo môţe

9

prispieť k náleţitému objasneniu veci, teda aj informácie získané pouţitím informačno-

technických prostriedkov, pokiaľ boli získané zákonným spôsobom.

Z ustanovenia vyplýva, ţe súd môţe pri svojom rozhodnutí

prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa iba

o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. V posudzovanej veci to znamená,

ţe súd mohol pri svojom rozhodnutí prihliadať na informácie získané pomocou informačno-

technických prostriedkov (záznamy z odpočúvania), pokiaľ boli v priebehu hlavného

pojednávania tieto dôkazy vykonané zákonným spôsobom. Predpokladom vykonania takéhoto

dôkazu je však spísanie protokolu o tomto úkone, ktorý musí obsahovať zákonom stanovené

podstatné náleţitosti ( ). Nevyhnutnou súčasťou tohto protokolu, ktorý

vyhotovuje príslušník policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie je uvedenie údajov

o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania ako i osobe, ktorá záznam vyhotovila.

Do spisu sa zakladá, ak to vyhotovený záznam umoţňuje doslovný prepis záznamu

o uskutočnenej telefonickej prevádzke, ktorý sa neutajuje. V prípade, ţe doslovný prepis

záznamu obsahuje utajované skutočnosti, utajujú sa podľa osobitného predpisu.

Procesný postup ako má súd na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy získané

pomocou informačno-technických prostriedkov presne upravuje ustanovenie § 270 ods. 2

, podľa ktorého zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz

vykoná na technickom zariadení. Ak to povaha veci pripúšťa, môţe sa vykonať

aj oboznámením jeho písomného prepisu. Súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom,

akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Tieto skutočnosti súd zisťuje

z listín zaloţených v utajovanej prílohe, a tak fakticky verifikuje, či záznam o odpočúvaní

telekomunikačnej prevádzky bol vykonaný zákonným spôsobom.

V posudzovanej veci však z prepisu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16. februára

2010 (č.l. 297-313 prepisu) nevyplýva, ako súd prvého stupňa verifikoval zákonnosť vydania

súdnych príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, ako boli

povereným príslušníkom policajného zboru vykonávajúcim odpočúvanie vykonané. Ţiadna

vyššie spomínaná správa nebola na hlavnom pojednávaní oboznámená. Získané záznamy

z odpočúvania síce súd prvého stupňa prehral na technickom zariadení, avšak na tento dôkaz

nemoţno vzhľadom na vyššie citované ustanovenie prihliadať, pretoţe nebol vykonaný

zákonným spôsobom. K tomu, aby súd prvého stupňa mohol získané záznamy pouţiť

10

ako dôkaz, bude potrebné verifikovať, či odpočúvanie a záznamy z nich boli vykonané

v súlade s . V danom prípade to znamená, ţe v zápisnici o hlavnom

pojednávaní sa zaznamenajú skutočnosti, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený

alebo získaný. Následne bude môcť súd vykonať dôkaz opätovným prehratím záznamov

na technickom zariadení v súlade s ustanovením Pri dodrţaní tohto

postupu bude dôkaz vykonaný zákonným spôsobom a súd bude môcť na takto vykonaný

dôkaz pri svojom rozhodovaní prihliadnuť.

Ďalším pochybením súdu prvého stupňa, ako na to správne poukázali aj obţalovaní

v dôvodoch svojho odvolania je skutočnosť, ţe orgány prípravného konania a prokurátor

nezabezpečili do spisu všetky nahrávky telefonických hovorov medzi obţalovanými.

Súčasťou spisového materiálu sú prepisy hovorov i CD nosiče obţalovaných M., M., C.,

ako aj svedkov Mgr. U., Ing. M., ale uţ nie obţalovaného RNDr. O.. U tohto obţalovaného

orgány prípravného konania zaloţili do spisu iba výpis odchádzajúcich hovorov z jeho

telefónu. Moţno preto súhlasiť s námietkami obţalovaných, ţe v prípravnom konaní došlo

k určitej selekcii hovorov. Obţalovaní, ich obhajcovia, ani súd prvého stupňa tak nemali

moţnosť oboznámiť sa so všetkými zadováţenými dôkazmi. Uvedeným postupom tak došlo

k závaţnému porušeniu práv obhajoby a moţno súhlasiť s námietkami obţalovaných, ţe vo

veci nebol náleţite zistený skutkový stav. Najvyšší súd pritom zistil, ţe všetky nahrávky ešte

existujú na príslušnom útvare Policajného zboru. Zatiaľ nedošlo k ich zničeniu podľa § 115

ods. 8 Z toho dôvodu bude potrebné všetky CD nosiče s nahrávkami telefonických

hovorov od príslušného útvaru vyţiadať, a potom vykonať dôkaz na hlavnom pojednávaní ich

prehratím na technickom zariadení. Posúdenie dôleţitosti jednotlivých nahrávok pre potreby

trestného konania v danom prípade bude na senáte súdu prvého stupňa.

Odvolacie námietky prokurátora smerovali aj voči právnej kvalifikácii konania

obţalovaných J. M., M. M. a RNDr. F. O., ku ktorej dospel súd prvého stupňa. Zmenu

právnej kvalifikácie súd v podstate odôvodnil tým, ţe obţalovaný RNDr. O. bol síce voleným

funkcionárom samosprávy – poslancom M.M., napriek tomu ho nemoţno povaţovať

za verejného činiteľa. Pojem právomoci musí podľa súdu prvého stupňa obsahovať v sebe

vţdy prvok moci a rozhodovania. V posudzovanom prípade však prvok moci a rozhodovania

obţalovanému neprislúchal. O odpredaji totiţ rozhodol kolektívny orgán – M. V tejto

súvislosti poukazoval súd prvého stupňa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. .

11

V tejto súvislosti povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe so závermi uvedenými

v citovanom uznesení, sp. zn. , je potrebné súhlasiť. Zároveň však pripomína,

ţe išlo celkom o iný prípad a závery v ňom uvedené nemoţno automaticky aplikovať na teraz

posudzovanú vec.

Kto je verejným činiteľom upravuje ustanovenie § 128 Tr. zák., pričom podľa tohto

ustanovenia treba za verejného činiteľa povaţovať aj poslanca orgánu územnej samosprávy.

V posudzovanej veci obţalovaný RNDr. F. O. vystupoval ako v komunálnych voľbách z roku

2006 riadne zvolený poslanec M.M. Práve preto ako na poslanca M.M. sa na neho obrátil

obţalovaný M. s tým, aby pri hlasovaní o odpredaji majetku mesta presadil jeho odpredaj

spoluobţalovanému M. Súd prvého stupňa pri právnej kvalifikácii pouţil príliš zúţený a tým

aj nesprávny výklad ustanovenia § 128 Tr. zák. Tu treba vychádzať z príslušných ustanovení

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú

právomoci orgánov miestnej samosprávy a práva poslancov. Vzhľadom k tomu je potrebné

súhlasiť s názorom prokurátora, ţe obţalovaný ako poslanec síce nemal sám o sebe

rozhodovaciu právomoc, ale na druhej strane jedine ako poslanec M. M. mohol rozhodovať

o návrhu na odpredaj majetku mesta, pričom pri rozhodovaní bol povinný obhajovať záujmy

mesta a jej obyvateľov.

Pokiaľ by sa po doplnení dokazovania potvrdila skutková verzia uvedená v obţalobe,

potom bude potrebné z hľadiska právneho posúdenia konania obţalovaného RNDr. O.

uvaţovať o tom, ţe sa konania dopustil v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa.

Prichádza do úvahy posúdiť jeho konanie podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa

§ 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Následne i konanie obţalovaných J. M. a M.. M. by bolo

potrebné kvalifikovať v súlade s obţalobou ako prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa

§ 20, § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretoţe konania sa dopustili voči verejnému

činiteľovi.

Z tohto pohľadu sa potom tresty uloţené súdom prvého stupňa javia neprimerane

mierne a v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák. Trest v zmysle tohto ustanovenia má

nielen ochrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, ale zároveň zabezpečiť

aj prevýchovu páchateľa a súčasne zabezpečiť prevenciu, t.j. odradiť iných od páchania

trestných činov. Súdom uloţené tresty však podľa názoru najvyššieho súdu neplnia ani jednu

funkciu.

12

V posudzovanej veci podal prokurátor odvolanie v neprospech obţalovaných, a preto

v prípade zmeny právnej kvalifikácie ich konania nič nebráni súdu prvého stupňa, aby uloţil

obţalovaným prísnejšie tresty v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Čo sa týka odvolania prokurátora vo vzťahu k obţalovanému Ing. P. C., najvyšší súd

pripomína, ţe zistené procesné pochybenia so záznamami telefonických hovorov sa vzťahujú

aj na tohto obţalovaného. Za danej situácie je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa

v prípade obţalovaného Ing. P. C. predčasné. Pre ich procesnú chybu nebolo moţné takto

získané záznamy telefonických hovorov hodnotiť. Z toho dôvodu nepovaţoval za potrebné

zaoberať sa bliţšie dôvodmi uvedenými v odvolaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

na podklade odvolania obţalovaných J. M., M. M., RNDr. F. O. ako aj prokurátora rozsudok

súdu prvého stupňa podľa , , zrušil a podľa

vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať procesné úkony a dôkazy,

ktorých nevykonanie sa v tomto uznesení vytýka, prípadne aj ďalšie, pokiaľ sa pre riadne

objasnenie veci ukáţe byť nevyhnutným a potom vo veci v súlade so zisteným skutkovým

stavom a so zákonom meritórne rozhodnúť.

P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 2. júna 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: A. Halászová