Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)83e/382869.f11dcb.pdf
PDF · 184.87 KB
No categories available
5To/15/2010
N a j v y š š í s ú d 5 To 15/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti
obţalovanému J. M. a spol. pre prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20,
§ 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obţalovaných J. M., M. M.
a RNDr. F. O. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. apríla 2010,
sp. zn. PK-2T 18/2009, na neverejnom zasadnutí konanom 2. júna 2011 v Bratislave takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. sa napadnutý rozsudok
z r u š u j e .
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. apríla 2010, sp. zn.
PK-2T 18/2009, boli obţalovaní J. M. a M. M. uznaní za vinných z prečinu podplácania
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 333 ods. 1 Tr. zák. a obţalovaný RNDr. F. O. zo zločinu
prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe
obžalovaní J. M. a M. M.
J. M. prostredníctvom M. M. na bliţšie nezistenom mieste V. v období od 10. decembra 2007
do 12. marca 2008 prisľúbil obţalovanému RNDr. F. O. finančný úplatok vo výške 340 000
Sk (11 285,32 €) za to, ţe ako poslanec M. zvolený ako nezávislý kandidát na spoločnej
kandidátke politických strán S.S.H.S. bude sám hlasovať, a zabezpečí aj ďalšie poslanecké
hlasy svojho poslaneckého klubu potrebné na schválenie dvoch poslaneckých návrhov
týkajúcich sa v prvom návrhu schválenia prevodu vlastníctva nebytového priestoru
nachádzajúceho sa v rodinnom dome na ul. H., číslo parcely X., na prízemí so vstupom z H.
2
s výmerou 130,16 m, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach
domu a alikvotnej časti pozemkov o veľkosti 3 165/10 000 prislúchajúceho k nebytovému
priestoru pre nájomcu nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu
3 620 000 Sk (120 161,98 €) a v druhom návrhu odpredaja bytov Č. v rodinnom dome H.,
súpisné číslo X. na parcele č. X., k.ú. S.S., v rozsahu byt Č. vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo
veľkosti 3 337/10 000 pre J. M. a A. M. za kúpnu cenu 870 000 Sk (28 878,71 €) a byt Č.,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj
spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3 498/10 000 pre Mgr. J. U. za kúpnu cenu
1 000 000 Sk (33 199,92 €),
obžalovaný RNDr. F. O.
v presne nezistenom čase v období od 10. decembra 2007 do 12. marca 2008 na bliţšie
nezistenom mieste V. ako poslanec M. zvolený ako nezávislý kandidát na spoločnej
kandidátke politických strán S.S.H.S., si dal sľúbiť od obţalovaného J. M. prostredníctvom
obţalovaného M. M. finančnú hotovosť vo výške 340 000 Sk (11 285,32 €) za to, ţe na
rokovaniach M. pri schvaľovaní dvoch samostatných návrhov týkajúcich sa v prvom návrhu
schválenia prevodu vlastníctva nebytového priestoru nachádzajúceho sa v rodinnom dome na
ul. H., súpisné číslo X., k.ú. S.S. č. parcely X., na prízemí so vstupom z H. s výmerou 130,16
2
m, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a alikvotnej
časti pozemkov o veľkosti 3 165/10 000 prislúchajúceho k nebytovému priestoru pre nájomcu
nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu 3 620 000 Sk
(120 161,98 €) a v druhom návrhu odpredaja bytov Č. v rodinnom dome H., súpisné číslo X.
na parcele č. X., k.ú. S.S., v rozsahu byt Č. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti
3 337/10 000 pre J. M. a A. M. za kúpnu cenu 870 000 Sk (28 878,71 €) a byt Č., vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3 498/10 000 pre Mgr. J. U. za
kúpnu cenu 1 000 000 Sk (33 199,92 €) bude ako poslanec M. hlasovať za ich schválenie
a taktieţ aj za to, ţe zabezpečí ďalšie poslanecké hlasy svojho poslaneckého klubu, pričom
dňa 11. marca 2008 na XIII. rokovaní M. hlasoval za tieto návrhy.
Za to boli obţalovaní J. M. a M. M. odsúdení podľa § 333 ods. 1 Tr. zák. za pouţitia
§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňaţný trest, a to obţalovaný J. M. vo výške 7 000 €
a obţalovaný M. M.. vo výške 3 000 €.
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu.
Pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil súd
podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obom obţalovaným náhradné tresty odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov u kaţdého z nich.
Obţalovaný RNDr. F. O. bol odsúdený podľa § 329 ods. 1 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odloţený.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. stanovil obţalovanému skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. súd uloţil obţalovanému zákaz stretávania
sa s obţalovanými J. M. a M. M. počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému aj peňaţný trest vo výške 5 000 €.
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. rozhodol, ţe vymoţená suma peňaţného trestu pripadá
štátu.
Pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil
podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1(jeden)
rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému aj trest zákazu činnosti
výkonu akejkoľvek funkcie v orgánoch miestnej samosprávy na dobu 5 (päť) rokov.
Naproti tomu špecializovaný trestný súd tým istým rozsudkom obţalovaného
Ing. P. C. oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obţaloby pre skutok
po právnej stránke posúdený ako zločin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 140 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, ţe
dňa 28. februára 2008 ako poslanec M. po otvorení XIII. rokovania M. v rozpore s
§ 14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 a § 16 Rokovacieho
poriadku M. v úmysle zadováţiť pre obţalovaného J. M. neoprávnený prospech, účelovo
predloţil dva uţ predtým neschválené poslanecké návrhy
bez prerokovania v majetkovej komisii a v mestskej rade týkajúce sa v prvom rade návrhu
schválenia prevodu vlastníctva nebytového priestoru, ktorý sa nachádza v rodinnom dome
na ul. H., súpisné číslo X., katastrálne územie S., číslo parcely X., na prízemí so vstupom z H.
2
s výmerou 130,16 m, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach
domu a alikvotnej časti pozemkov o veľkosti 3 165/10 000 prislúchajúceho k nebytovému
priestoru, pre nájomcu nebytového priestoru podnikateľský subjekt J. M., S., za cenu
3 620 000 Sk (20 161,98 €) a druhý návrh týkajúci sa odpredaja bytov Č. a Č. v rodinnom
dome H., súpisné číslo X., na parcele č. X., k. ú. S.S., v rozsahu byt Č., vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj
spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3 337/10 000, pre J. M. a A. M. za kúpnu
cenu 870 000 Sk (28 878,71 €) a byt Č., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti
3 498/10 000, pre Mgr. J. U. za kúpnu cenu 1 000 000 Sk (33 199,92 €) takým spôsobom, aby
sa poslanci zúčastnení na predmetnom rokovaní nemali moţnosť s týmito návrhmi
oboznámiť, aby ani nevedeli čo bolo predloţené, čo malo napomôcť hlasovaniu v prospech
odpredaja týchto nehnuteľností na základe čoho boli poslancami predmetné návrhy schválené
a zaradené do rokovania na predmetnej schôdzi ako samostatné body Č. 3/1 a 23/2 a dňa
11. marca 2008 boli poslancami M.M. na pokračovaní XIII. rokovania M.M.M. aj
poskytnutím jeho poslaneckého hlasu schválené, pričom postupoval aj v rozpore s § 25 ods. 1
písm. d/ a § 26 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice
o hlavnom pojednávaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) do viny u obţalovaných J. M. a M. M., do viny
i trestu v prípade obţalovaného RNDr. F. O. a do oslobodenia v prípade obţalovaného
Ing. P. C. a obţalovaní J. M., M. M. a RNDr. F. O. podali odvolanie do viny. Včas podané
odvolanie všetci odôvodnili v osobitnom písomnom podaní, obţalovaní prostredníctvom
svojich obhajcov.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe odvolanie podáva
v neprospech obţalovaných. Vyslovil názor, ţe obţalovaný RNDr. F. O. konal ako verejný
činiteľ (§ 128 ods. 1 Tr. zák.), keďţe konal ako poslanec orgánu územnej samosprávy.
Pripustil, ţe obţalovaný nemal sám o sebe rozhodovaciu právomoc, ale je zrejmé, ţe nie
kaţdý občan má právo rozhodovať o návrhu na odpredaj majetku mesta, ale toto právo má
presne vymedzený okruh osôb, medzi inými aj poslanci M.M., teda osoby pri výkone funkcie
verejného činiteľa. Obţalovaný sa dopustil konania v súvislosti s výkonom funkcie verejného
činiteľa – poslanca M.M., pretoţe právo hlasovať o takýchto návrhoch môţu len poslanci
M.M., ktorí sú verejnými činiteľmi. Ak obţalovaný prijal úplatok za hlasovanie v M., konal
ako verejný činiteľ. Potom obţalovaný J. M., ktorý prostredníctvom obţalovaného M. M.
poskytol obţalovanému RNDr. O. ako poslancovi M.M. úplatok za jeho kladné hlasovanie za
návrh na odpredaj majetku mesta a za získanie ďalších poslaneckých hlasov, tak poskytli
úplatok verejnému činiteľovi.
K oslobodzujúcej časti rozsudku prokurátor v odvolaní uviedol, ţe obţalovaný
Ing. P. C. ako poslanec M.M. mal v zmysle § 65 ods. 2 rokovacieho poriadku M. oprávnenie
predkladať mestskému zastupiteľstvu podnety a návrhy, ale na druhej strane rokovací
poriadok upravuje aj postup, akým spôsobom sa návrhy predkladajú. Prípravu materiálov
k rokovaniu M. M. upravuje § 14 rokovacieho poriadku, podľa ktorého majú byť predkladané
materiály vypracované tak, aby poskytovali pravdivé, právne a vecne overené informácie,
ktoré výstiţne a zrozumiteľne objasňujú problém, ktorý má byť prerokovaný. Podľa odseku 2
predmetného ustanovenia, materiál, ktorý nebol spracovaný a predloţený podľa odseku 1,
nemôţe byť predmetom rokovania M. M. Mimoriadne moţno takýto návrh predloţiť aj na
návrh poslanca mimo programu rokovania. Čo sa týka zaraďovania návrhov na rokovanie
M.M. prokurátor poukázal na § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3 rokovacieho poriadku ako aj na
ustanovenie § 25 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
V danom prípade obţalovaný Ing. P. C. nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, ţe predmetné návrhy predloţil
účelovo priamo na rokovaní M. M. tak, aby sa poslanci s týmito návrhmi nemohli vopred
oboznámiť. Obţalovaný podľa prokurátora svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty ţalovaného zločinu.
V závere svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok vo vzťahu k obţalovaným
J. M., M. M. a RNDr. F. O. zrušiť vo výroku o vine a konanie obţalovaných J. M. a M. M.
kvalifikovať podľa obţaloby ako prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 333
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a konanie obţalovaného RNDr. F. O. ako zločin prijímania
úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Čo sa týka uloţených trestov, nemá výhrady voči
trestom uloţeným obţalovaným J. M. a M. M. Obţalovanému RNDr. F. O. navrhol uloţiť
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráţenia, s ostatnými trestami u tohto obţalovaného vyslovil
spokojnosť.
V prípade obţalovaného Ing. P. C. navrhol oslobodzujúci výrok napadnutého
rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Obţalovaný J. M. v dôvodoch svojho odvolania uviedol, ţe súd sa v jeho prípade
nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Naďalej trvá
na tom, ţe ţalovaného skutku sa nedopustil, nikomu úplatok nesľúbil, ani nedal. Vytýkal súdu
prvého stupňa, ţe celé rozhodnutie o jeho vine je zaloţené iba na záznamoch z odpočúvania
telefonických hovorov. V súvislosti s týmito záznamami uviedol, ţe nie všetko, čo odznelo
v rámci telefonických hovorov bolo váţne myslené a pravdivé. Väčšina jeho výrokov bola
vedená v snahe dosiahnuť cieľ, ktorý bezprostredne sledoval, aby sa celá záleţitosť odpredaja
bytu a nebytových priestorov pohla z mŕtveho bodu a celý proces sa uzavrel. S touto jeho
obranou sa súd prvého stupňa nezaoberal. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe svedok Ing. J. M.
podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťaţnosť, kde namietal, ţe vydaním príkazu na
jeho odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky došlo k porušeniu jeho základných
práv, pričom ústavný súd jeho sťaţnosť prijal. Na potvrdenie toho doloţil k odvolaniu kópiu
uznesenia ústavného súdu, č. k. II.ÚS 176/2010-9, z 8. apríla 2010. Podľa jeho názoru mal
súd vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o podanej sťaţnosti, pretoţe sa tým vyrieši otázka,
či príkaz na odpočúvanie jeho telefónu bol vydaný v súlade s Ústavou, resp. s medzinárodnou
zmluvou o ľudských právach.
Okrem toho vytýkal, ţe vyšetrovateľ uţ v prípravnom konaní podrobil selekcii získané
záznamy z odpočúvania telefonických hovorov a predloţil súdu iba niektoré nahrávky, ktoré
on sám povaţoval za relevantné. Nedá sa vylúčiť, ţe z ďalších záznamov, ktoré boli
uskutočnené a ktoré nemal súd k dispozícii, moţno dospieť k iným záverom. Navrhol preto
svojmu odvolaniu vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe a domáhal
sa oslobodenia spod obţaloby.
Obţalovaný M. M. v dôvodoch svojho odvolania uviedol, ţe v priebehu celého
konania nebol produkovaný priamy dôkaz, ktorý by vyvracal jeho obranu. Výrok súdu o jeho
vine je postavený na subjektívnom výklade niekoľkých telefonátov bez potvrdenia
konkrétnym dôkazom. Navrhol preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe zrušiť
a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby.
Obţalovaný RNDr. F. O. úvodom svojho odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa
správne vychádzal z ustálenej súdnej praxe a správne odôvodnil záver, ţe ho nemoţno
povaţovať za verejného činiteľa. V tejto otázke sa stotoţňuje s odôvodnením rozhodnutia,
a preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319
V ďalšom však nesúhlasí so závermi špecializovaného trestného súdu. Pri ustálení
jeho viny vychádzal predovšetkým z obsahu telefonických hovorov najmä medzi
obţalovanými M. a M. z 10. decembra 2007, 11. decembra 2007, 28. februára 2008,
11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008 ako aj hovorov medzi ním a obţalovaným
M. z 25. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008. Poukázal
na rozpory vo vyjadreniach obţalovaného M. Konkrétne poukazoval
na jednotlivé hovory, ktoré podľa neho vyvracajú tvrdenia súdu o jeho vine. Za najzávaţnejší
nedostatok náleţitého zistenia skutkového stavu však povaţuje skutočnosť, ţe vyšetrovateľ
i prokurátorka svojím jednostranným rozhodnutím urobili účelovú selekciu záznamov
z odpočúvania. Len časť sprístupnili obhajobe a predloţili súdu. Oprávnene sa preto
domnieva, ţe išlo najmä o tie, ktoré mali preukázať ich vinu. Vytýkal, ţe v spise nie je ţiadny
záznam z odpočúvania jeho osobného telefónu, ţiadny záznam z toho, ţe by niekomu volal,
prípadne niekto volal jemu, čo povaţuje za absurdné. Poukazoval na ustanovenie § 115 ods. 8
Tr. por., ktoré ustanovenie orgány činné v trestnom konaní nerešpektovali. V závere svojho
odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a/ - písm. c/ Tr. por.
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 Tr. por. po zistení, ţe niet
dôvodu na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ani na zrušenie rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pričom mal na zreteli, ţe na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, moţno
prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Dospel
pritom k záveru, ţe napadnutý rozsudok je výsledkom konania, ktoré trpí podstatnými
chybami konania, najmä preto, ţe boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť
objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a rozsudok súdu prvého
stupňa je zaloţený na nejasných a neúplných skutkových zisteniach, pričom sa nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a tým
vznikli pochybnosti o správností skutkových zistení, na ktorých objasnenie bude potrebné
dôkazy opakovať, alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).
Predovšetkým treba uviesť, ţe súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o vine
obţalovaných J. M., M. M. i RNDr. F. O. zaloţil na základe záznamov z odpočúvania
telefonických hovorov medzi obţalovanými, pričom v dôvodoch rozhodnutia konkrétne
spomenul záznamy z hovorov medzi obţalovanými M. a M. uskutočnenými v dňoch
10. decembra 2007, 11. decembra 2007, 28. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008
a 25. marca 2008 a záznamy z odpočúvania telefonických hovorov medzi obţalovanými
M. a O. z 25. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008. Práve na túto
skutočnosť poukazovali obţalovaní aj v dôvodoch svojho odvolania s tým, ţe ţiadny iný
relevantný dôkaz v ich neprospech nebol v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní
produkovaný.
V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, ţe trestné stíhanie v našom právnom
poriadku je vedené vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality (§ 2 ods. 6 Tr. por. )
a ţe v trestnom konaní v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. môţe za dôkaz slúţiť všetko, čo môţe
prispieť k náleţitému objasneniu veci, teda aj informácie získané pouţitím informačno-
technických prostriedkov, pokiaľ boli získané zákonným spôsobom.
Z ustanovenia § 278 ods. 2 Tr. por. vyplýva, ţe súd môţe pri svojom rozhodnutí
prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa iba
o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. V posudzovanej veci to znamená,
ţe súd mohol pri svojom rozhodnutí prihliadať na informácie získané pomocou informačno-
technických prostriedkov (záznamy z odpočúvania), pokiaľ boli v priebehu hlavného
pojednávania tieto dôkazy vykonané zákonným spôsobom. Predpokladom vykonania takéhoto
dôkazu je však spísanie protokolu o tomto úkone, ktorý musí obsahovať zákonom stanovené
podstatné náleţitosti (§ 115 ods. 6 Tr. por.). Nevyhnutnou súčasťou tohto protokolu, ktorý
vyhotovuje príslušník policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie je uvedenie údajov
o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania ako i osobe, ktorá záznam vyhotovila.
Do spisu sa zakladá, ak to vyhotovený záznam umoţňuje doslovný prepis záznamu
o uskutočnenej telefonickej prevádzke, ktorý sa neutajuje. V prípade, ţe doslovný prepis
záznamu obsahuje utajované skutočnosti, utajujú sa podľa osobitného predpisu.
Procesný postup ako má súd na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy získané
pomocou informačno-technických prostriedkov presne upravuje ustanovenie § 270 ods. 2
Tr. por., podľa ktorého zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz
vykoná na technickom zariadení. Ak to povaha veci pripúšťa, môţe sa vykonať
aj oboznámením jeho písomného prepisu. Súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom,
akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Tieto skutočnosti súd zisťuje
z listín zaloţených v utajovanej prílohe, a tak fakticky verifikuje, či záznam o odpočúvaní
telekomunikačnej prevádzky bol vykonaný zákonným spôsobom.
V posudzovanej veci však z prepisu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16. februára
2010 (č.l. 297-313 prepisu) nevyplýva, ako súd prvého stupňa verifikoval zákonnosť vydania
súdnych príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, ako boli
povereným príslušníkom policajného zboru vykonávajúcim odpočúvanie vykonané. Ţiadna
vyššie spomínaná správa nebola na hlavnom pojednávaní oboznámená. Získané záznamy
z odpočúvania síce súd prvého stupňa prehral na technickom zariadení, avšak na tento dôkaz
nemoţno vzhľadom na vyššie citované ustanovenie prihliadať, pretoţe nebol vykonaný
zákonným spôsobom. K tomu, aby súd prvého stupňa mohol získané záznamy pouţiť
10 5 To 15/2010
ako dôkaz, bude potrebné verifikovať, či odpočúvanie a záznamy z nich boli vykonané
v súlade s Trestným poriadkom. V danom prípade to znamená, ţe v zápisnici o hlavnom
pojednávaní sa zaznamenajú skutočnosti, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený
alebo získaný. Následne bude môcť súd vykonať dôkaz opätovným prehratím záznamov
na technickom zariadení v súlade s ustanovením § 270 ods. 2 Tr. por. Pri dodrţaní tohto
postupu bude dôkaz vykonaný zákonným spôsobom a súd bude môcť na takto vykonaný
dôkaz pri svojom rozhodovaní prihliadnuť.
Ďalším pochybením súdu prvého stupňa, ako na to správne poukázali aj obţalovaní
v dôvodoch svojho odvolania je skutočnosť, ţe orgány prípravného konania a prokurátor
nezabezpečili do spisu všetky nahrávky telefonických hovorov medzi obţalovanými.
Súčasťou spisového materiálu sú prepisy hovorov i CD nosiče obţalovaných M., M., C.,
ako aj svedkov Mgr. U., Ing. M., ale uţ nie obţalovaného RNDr. O.. U tohto obţalovaného
orgány prípravného konania zaloţili do spisu iba výpis odchádzajúcich hovorov z jeho
telefónu. Moţno preto súhlasiť s námietkami obţalovaných, ţe v prípravnom konaní došlo
k určitej selekcii hovorov. Obţalovaní, ich obhajcovia, ani súd prvého stupňa tak nemali
moţnosť oboznámiť sa so všetkými zadováţenými dôkazmi. Uvedeným postupom tak došlo
k závaţnému porušeniu práv obhajoby a moţno súhlasiť s námietkami obţalovaných, ţe vo
veci nebol náleţite zistený skutkový stav. Najvyšší súd pritom zistil, ţe všetky nahrávky ešte
existujú na príslušnom útvare Policajného zboru. Zatiaľ nedošlo k ich zničeniu podľa § 115
ods. 8 Tr. por. Z toho dôvodu bude potrebné všetky CD nosiče s nahrávkami telefonických
hovorov od príslušného útvaru vyţiadať, a potom vykonať dôkaz na hlavnom pojednávaní ich
prehratím na technickom zariadení. Posúdenie dôleţitosti jednotlivých nahrávok pre potreby
trestného konania v danom prípade bude na senáte súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky prokurátora smerovali aj voči právnej kvalifikácii konania
obţalovaných J. M., M. M. a RNDr. F. O., ku ktorej dospel súd prvého stupňa. Zmenu
právnej kvalifikácie súd v podstate odôvodnil tým, ţe obţalovaný RNDr. O. bol síce voleným
funkcionárom samosprávy – poslancom M.M., napriek tomu ho nemoţno povaţovať
za verejného činiteľa. Pojem právomoci musí podľa súdu prvého stupňa obsahovať v sebe
vţdy prvok moci a rozhodovania. V posudzovanom prípade však prvok moci a rozhodovania
obţalovanému neprislúchal. O odpredaji totiţ rozhodol kolektívny orgán – M. V tejto
súvislosti poukazoval súd prvého stupňa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2 Tz 22/2004.
11 5 To 15/2010
V tejto súvislosti povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe so závermi uvedenými
v citovanom uznesení, sp. zn. 2 Tz 22/2004, je potrebné súhlasiť. Zároveň však pripomína,
ţe išlo celkom o iný prípad a závery v ňom uvedené nemoţno automaticky aplikovať na teraz
posudzovanú vec.
Kto je verejným činiteľom upravuje ustanovenie § 128 Tr. zák., pričom podľa tohto
ustanovenia treba za verejného činiteľa povaţovať aj poslanca orgánu územnej samosprávy.
V posudzovanej veci obţalovaný RNDr. F. O. vystupoval ako v komunálnych voľbách z roku
2006 riadne zvolený poslanec M.M. Práve preto ako na poslanca M.M. sa na neho obrátil
obţalovaný M. s tým, aby pri hlasovaní o odpredaji majetku mesta presadil jeho odpredaj
spoluobţalovanému M. Súd prvého stupňa pri právnej kvalifikácii pouţil príliš zúţený a tým
aj nesprávny výklad ustanovenia § 128 Tr. zák. Tu treba vychádzať z príslušných ustanovení
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú
právomoci orgánov miestnej samosprávy a práva poslancov. Vzhľadom k tomu je potrebné
súhlasiť s názorom prokurátora, ţe obţalovaný ako poslanec síce nemal sám o sebe
rozhodovaciu právomoc, ale na druhej strane jedine ako poslanec M. M. mohol rozhodovať
o návrhu na odpredaj majetku mesta, pričom pri rozhodovaní bol povinný obhajovať záujmy
mesta a jej obyvateľov.
Pokiaľ by sa po doplnení dokazovania potvrdila skutková verzia uvedená v obţalobe,
potom bude potrebné z hľadiska právneho posúdenia konania obţalovaného RNDr. O.
uvaţovať o tom, ţe sa konania dopustil v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa.
Prichádza do úvahy posúdiť jeho konanie podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa
§ 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Následne i konanie obţalovaných J. M. a M.. M. by bolo
potrebné kvalifikovať v súlade s obţalobou ako prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa
§ 20, § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretoţe konania sa dopustili voči verejnému
činiteľovi.
Z tohto pohľadu sa potom tresty uloţené súdom prvého stupňa javia neprimerane
mierne a v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák. Trest v zmysle tohto ustanovenia má
nielen ochrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, ale zároveň zabezpečiť
aj prevýchovu páchateľa a súčasne zabezpečiť prevenciu, t.j. odradiť iných od páchania
trestných činov. Súdom uloţené tresty však podľa názoru najvyššieho súdu neplnia ani jednu
funkciu.
12 5 To 15/2010
V posudzovanej veci podal prokurátor odvolanie v neprospech obţalovaných, a preto
v prípade zmeny právnej kvalifikácie ich konania nič nebráni súdu prvého stupňa, aby uloţil
obţalovaným prísnejšie tresty v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Čo sa týka odvolania prokurátora vo vzťahu k obţalovanému Ing. P. C., najvyšší súd
pripomína, ţe zistené procesné pochybenia so záznamami telefonických hovorov sa vzťahujú
aj na tohto obţalovaného. Za danej situácie je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa
v prípade obţalovaného Ing. P. C. predčasné. Pre ich procesnú chybu nebolo moţné takto
získané záznamy telefonických hovorov hodnotiť. Z toho dôvodu nepovaţoval za potrebné
zaoberať sa bliţšie dôvodmi uvedenými v odvolaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
na podklade odvolania obţalovaných J. M., M. M., RNDr. F. O. ako aj prokurátora rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať procesné úkony a dôkazy,
ktorých nevykonanie sa v tomto uznesení vytýka, prípadne aj ďalšie, pokiaľ sa pre riadne
objasnenie veci ukáţe byť nevyhnutným a potom vo veci v súlade so zisteným skutkovým
stavom a so zákonom meritórne rozhodnúť.
P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 2. júna 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: A. Halászová