Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 96/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. H., N., zastúpeného advokátkou Mgr. E. S., N., vo

veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. augusta 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. B. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra

2011 doručená v elektronickej forme sťažnosť Ing. B. H. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 24. augusta 2011. Sťažnosť bola doplnená faxom 17. decembra 2011 a jej originálom

22. decembra 2011.

Z predloženej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ oznámil Okresnému

súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) 19. augusta 2008, že v súvislosti „s konaním

…, je dôvodné podozrenie, že došlo k úniku informácií zo súdneho prostredia,

porušenie mlčanlivosti sudcu, s výslovným odvolaním sa na ustanovenie “.

Dňa 18. septembra 2008 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že «jeho podanie

podľa nebolo postúpené predsedovi súdu, a bez dôvodu bolo konajúcou

sudkyňou prekvalifíkované na „vznesenie námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni“

podľa Týmto podaním zároveň oznámil súdu, že trvá na svojom podaní s

opätovným poukázaním na s tým, že je na účastníkovi, či využije svoje

oprávnenie vzniesť námietku a kedy tak učiní». Následne okresný súd vyzval sťažovateľa,

aby uviedol, či jeho podania „nie sú námietkou zaujatosti voči konajúcej sudkyni“,

a oznámil mu, že na postup podľa (ďalej aj „OSP“) nie

sú dané zákonné podmienky, a preto sa vec nepredkladá predsedovi súdu.

Sťažovateľ 10. októbra 2008 oznámil, že skutočnosti, ktoré oznamoval podľa § 15

predsedovi okresného súdu, „mu predložené neboli“. Ani v tomto podaní nevzniesol

sťažovateľ námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni, ale duplikoval, že z jeho strany ide

o oznámenie predsedovi súdu podľa .

Krajský súd uznesením č. k. -36 z 30. októbra 2008 rozhodol, že

sudkyňa JUDr. A. N. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 23. júna 2011 uložil sťažovateľovi

„povinnosť uhradiť súdny poplatok za námietku zaujatosti v sume 66,38 eur do troch dní od

doručenia“.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že

„v uznesení nie je špecifikované, za ktorú údajnú námietku zaujatosti má byť súdny

poplatok vyrubený, pretože konaní on sám námietku nepodal, v súvislosti s údajnou

námietkou nebol pred konaním o námietke vyzvaný na úhradu súdneho poplatku a následky

jeho nezaplatenia, a preto súd nemal poplatkový úkon pri nezaplatení poplatku vykonať

alebo konanie zastaviť“. Krajský súd uznesením sp. zn. z 24. augusta 2011 napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil, pretože súdny poplatok bol určený v súlade s právnymi

predpismi.

Sťažovateľ je toho názoru, že krajský súd «porušil jeho základné práva a slobody,

pretože ako vyplýva z jeho písomných podaní, ale aj z reakcií súdu prvého stupňa („nie je

dôvod na predloženie veci predsedovi súdu“, „upresnite, že Vaše podanie nie je námietkou

zaujatosti“ a pod.), sťažovateľ v predmetnom konaní nikdy nevzniesol námietku zaujatostí,

svoje podania jednoznačne odôvodňoval odvolaním sa na znenie a položil

jasnú hranicu v tom, že nevznáša námietku zaujatosti podľa , pričom v jednom

podaní výslovne zdôrazňuje, že z jeho strany ide o oznámenie skutočností predsedovi súdu v

zmysle § 15 o existencii zákonných dôvodov na vylúčenie sudkyne.

V tomto smere svoj názor a vyjadrenia navrhovateľ nikdy nezmenil. Preto, ak

prvostupňový súd predložil jeho podania súdu nadriadenému na rozhodnutie o námietkach

zaujatosti, toto konanie rozhodne nezačalo na návrh sťažovateľa ako účastníka konania.».

Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že v zmysle „ je

poplatníkom navrhovateľ“, a keďže „nikdy námietku zaujatostí nepodal, nemôže byť ani

poplatníkom súdneho poplatku... V súvislosti s námietkou zaujatosti nebol sťažovateľ

vyzvaný na úhradu súdneho poplatku ani pred postúpením veci nadriadenému súdu, ani

pred rozhodnutím veci odvolacím súdom, ani v meritórnom rozhodnutí. Sťažovateľ má teda

zato, že okrem už vytýkaných námietok (prekvalifikovanie upozornenia predsedu súdu na

splnenie podmienok podľa na námietku zaujatosti podľa ),

a s prihliadnutím na prechodné ustanovenia v (a

contrario) mal súd tento úkon nevykonať.

Pokiaľ súd bez podnetu a návrhu sťažovateľa ako účastníka konania konal

o námietke zaujatosti, odňal mu tým možnosť disponovať návrhom a porušil jeho procesné

práva v tom zmysle, že len účastník konania má právo rozhodnúť sa, či námietku zaujatosti

(aj keď sú splnené zákonné podmienky) podá, nepodá alebo po výzve na úhradu súdneho

poplatku svoj návrh vezme späť alebo poplatok nezaplatí - v prípade, že by námietku

zaujatosti konajúceho sudcu podľa § 15a aj skutočne podal. Ani preukázateľná existencia

zákonných dôvodov zaujatosti sudcu, bez podania námietky účastníka konania, nie je

dôvodom ani na predloženie veci nadriadenému súdu, ani na rozhodovanie o námietke, a

ani skutočnosťou, s ktorou zákon viaže vznik poplatkovej povinnosti účastníka konania.

V danom prípade a súvislostiach nie je daný ani dôvod na postup podľa § 10 ods. 2

, pretože neboli splnené definované zákonné predpoklady na

nezastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Podľa o súdnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov, platných k 31.12.2008, sú od platenia súdneho poplatku vecne

oslobodené konania vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom... Na takéto zákonné oslobodenie

je súd povinný prihliadať ex offo, z úradnej povinnosti, bez výslovnej akcentácie účastníka

konania. Pokiaľ sa ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok v konaní, ktoré je vecne

oslobodené (vo všetkých štádiách konania) od platenia súdneho poplatku, ide o rozhodnutie

nezákonné. Zo znenia nevyplýva, že by sa vecné oslobodenie

(priznané pre celé konanie až do štádia dovolacieho konania) nevzťahovalo na akékoľvek

z procesných rozhodnutí v tomto konaní, vrátane námietky zaujatosti.“.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje ústavnému súdu, aby nálezom takto

rozhodol:

„... Krajský súd v Nitre rozhodnutím - uznesením spisová značka

z 24. augusta 2011 porušil

... právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces garantované

v ..., právo... na to, aby mu povinnosti boli ukladané zákonom, na základe

zákona a v jeho medziach, pri zachovaní základných práv a slobôd,

... ústavné právo... zaručené v ..., že povinnosti možno ukladať

zákonom, na základe zákona a v jeho medziach, pri zachovaní základných práv a slobôd

... právo na spravodlivé prejednanie veci nezávislým súdom garantované článkom 6

ods. 1 prvej vety Dohovoru...

... Ústavný súd... zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Nitre spisová značka

zo dňa 24. augusta 2011.

... Ústavný súd... ukladá Krajskému súdu v Nitre povinnosť nahradiť sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej sťažnosti...“.

Sťažovateľ tiež žiada o odloženie vykonateľnosti uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 24. augusta 2011 a o anonymizáciu osobných údajov.

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ().

Podľa povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných

práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva

a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Sťažovateľ zastáva názor, že krajský súd namietaným uznesením z 24. augusta 2011

sp. zn. , ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu o uložení povinnosti

zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti, „porušil jeho základné práva a slobody,

pretože ako vyplýva z jeho písomných podaní, v konaní pred okresným súdom vedenom pod

sp. zn. nikdy nevzniesol námietku zaujatostí, svoje podania jednoznačne

odôvodňoval odvolaním sa na znenie a položil jasnú hranicu v tom, že

nevznáša námietku zaujatosti podľa , pričom v jednom podaní výslovne

zdôrazňuje, že z jeho strany ide o oznámenie skutočností predsedovi súdu v zmysle § 15

o existencii zákonných dôvodov na vylúčenie sudkyne“.

Tvrdí, že konanie rozhodne nezačalo na jeho návrh, a domnieva sa, že „v zmysle

... nemal byť poplatníkom súdneho poplatku a v súvislosti

s tým sťažovateľ nikdy nebol vyzvaný na úhradu súdneho poplatku ani pred postúpením veci

nadriadenému súdu, ani pred rozhodnutím veci odvolacím súdom, ani v meritórnom

rozhodnutí“.

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 až

) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,

ktorého určuje zákon.

V súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou ústavný súd vychádzajúc z obsahu už

citovaného textu , ako aj a dohovoru

konštatoval, že medzi ich obsahom a tvrdeniami sťažovateľa zjavne neexistuje taká príčinná

súvislosť, ktorá by zakladala možnosť vyslovenia ich porušenia po prijatí sťažnosti

sťažovateľa na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k ďalším právam označeným sťažovateľom, ktoré majú prevažne

procesný charakter, považoval ústavný súd za potrebné poukázať aj na svoj právny názor,

podľa ktorého za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nepochybne

považovať aj konkrétne okolnosti danej veci, intenzitu pochybení, resp. nedostatkov

v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer,

vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo pochybeniam alebo nedostatkom

vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich

únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práv, ktorého porušenie sa namieta

().

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd predovšetkým ustálil

obsah základného práva na prejednanie veci nestranným súdom podľa ods. l

v spojení s a spravodlivého súdneho konania podľa dohovoru

a následne zisťoval, či namietaným uznesením krajského súdu v spojení s postupom

okresného súdu mohlo vôbec dôjsť k jeho ich porušeniu.

Po uplatnení námietok sťažovateľa si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu,

z ktorého zistil tieto skutočnosti:

Dňa 23. mája 2008 sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu „na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom“.

V podaní z 18. augusta 2008 (č. l. 22) sťažovateľ uviedol, že „s pravdepodobnosťou

hraničiacou so skutočnosťou došlo k úniku čiastkových informácií zo súdneho prostredia,

ktoré inak žalovanej strane nemohli byť známe a… z uvedeného vyplýva, dôvodné

podozrenie, že bola porušená povinnosť mlčanlivosti, resp., že konajúca sudkyňa môže mať

záujem na výsledku tohto konania...

V súvislosti s uvedeným poukazujem na par. 15 a žiadam o dôsledné

dodržiavanie mojich základných práv zaručených …“.

Podaním z 8. septembra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, nech oznámi, či

vznesená námietka zaujatosti proti konajúcej sudkyni sa vzťahuje na ostatných sudcov

okresného súdu, na ktorú reagoval sťažovateľ v odpovedi zo 16. septembra 2008 (č. l. 30)

tým, že jeho podanie z 18. augusta 2008 na oznámené skutočnosti podľa nebolo

predložené predsedovi okresného súdu, ale naopak, «... bola zákonnou sudkyňou

prekvalifikovaná „na vznesenie námietky zaujatosti, voči konajúcej sudkyni“, čo je však

obsahom práv účastníka konania podľa ...».

V tomto podaní uviedol, že trvá na svojom podaní z 18. augusta 2008 „s opätovným

poukazom na par. 15 “ a zastáva názor, že „podľa oznámeného stavu ako aj stavu,

ktorý súdu musí byť známy z vlastnej činnosti konajúca sudkyňa JUDr. A. N. z konania a

rozhodovania vyššie uvedenej veci je zo zákona vylúčená...“.

Na základe tohto vyjadrenia sťažovateľa okresný súd 23. septembra 2008 vydal

uznesenie č. k. -31, ktorým ho vyzval, aby „v lehote 10 dní od doručenia tohto

uznesenia doplnil svoje podanie doručené súdu dňa 19. 8. 2008 a 18. 9. 2008, a to

písomným oznámením o tom, že tieto jeho podania nie sú námietkou zaujatosti voči

konajúcej sudkyni.

Inak súd bude postupovať podľa ...“.

Oznámením z 23. septembra 2008 (č. l. 33) okresný súd na podanie doručené

sťažovateľom 18. septembra 2008 oznámil, že na postup podľa zákonom

stanovené podmienky v tejto veci dané nie sú, preto sa vec nepredkladá predsedovi súdu.

Sťažovateľ reagujúc na uznesenie a oznámenie okresného súdu z 23. septembra

2008, ktoré mu boli doručené 2. októbra 2008, podaním z 10. októbra 2008 (č. l. 34)

okresnému súdu oznámil, že ten nepostupoval pri posudzovaní jeho oznámení v súlade so

zákonom, keď nepredložil oznámené skutočnosti podľa predsedovi okresného

súdu a jeho uznesenie z 23. septembra 2008 je len možnosťou ako „vykľučkovať sa so

vzniknutej situácii... a to bez privolania predsedu okresného súdu“.

Podaním z 24. októbra 2008 (č. l. 35) zákonná sudkyňa okresného súdu predložila

vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti krajskému súdu, opierajúc sa o podanie

sťažovateľa z 18. augusta 2008. Vo vyjadrení uviedla, že «Na výsledku sporu žiadny záujem

nemám. Navrhovateľa poznám len z vybavovania jeho veci... Nie je mi známa žiadna

skutočnosť, pre ktorú by mohla vzniknúť dôvodná pochybnosť o „mojej nezaujatosti v tejto

veci.“» .

Krajský súd uznesením sp. zn. z 30. októbra 2008 nevylúčil zákonnú

sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci. Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi

12. decembra 2008, kedy nadobudlo aj právoplatnosť.

Na pojednávaní 24. marca 2009 sťažovateľ uviedol, že trvá na tom, že súdu oznámil

skutočnosti, na základe ktorých je konajúca sudkyňa zo zákona vylúčená z veci, a že on

námietku zaujatosti podľa nepodal a z tohto dôvodu nemal krajský súd

o námietke rozhodovať (č. l. 63).

Uznesením z 23. júna 2011 (č. l. 117) okresný súd uložil sťažovateľovi zaplatiť

súdny poplatok za námietku zaujatosti v sume 66,38 € podľa položky č. 17a „Sadzobníka

súdnych poplatkov účinného do 31. decembra 2008“. Proti tomuto uzneseniu podal

sťažovateľ odvolanie 26. júla 2011, v ktorom poukazuje na to, že je zmätočné, nejasné

a nezrozumiteľné, pretože v tomto konaní námietku zaujatosti nepodal, a preto ho žiadal

zrušiť v celom rozsahu.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 24. augusta 2011 uznesenie

okresného súdu potvrdil.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Sťažovateľ svoju sťažnosť založil v podstatnom najmä na skutočnosti, ktorá nastala

ešte v roku 2008, a to, že okresný súd nesprávne posúdil jeho oznámenie podľa

platného v čase rozhodovania, pričom on nikdy námietku zaujatosti nepodal. K tomu

ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľa na preskúmanie týchto námietok je

v tejto časti podaná jednak zjavne oneskorene, pretože už 12. decembra 2008 nadobudlo

právoplatnosť rozhodnutie krajského súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne a až na základe

tohto právoplatného uznesenia neskôr v roku 2011 všeobecné súdy vyrubili súdny poplatok

za podanú námietku zaujatosti, ale na druhej strane však súčasne konštatoval, že okresný

súd postupoval v súlade s vtedy platným procesným kódexom, keď uznesením sp. zn.

z 23. septembra 2008 ho vyzval na doplnenie jeho podaní z 18. augusta 2008

a 16. septembra 2008, ktoré považoval podľa ich obsahu za námietku zaujatosti proti

konajúcej sudkyni, a súčasne ho poučil, že ak tieto podania riadne nedoplní, bude

postupovať v zmysle vtedy platného .

Podľa platného v relevantnom čase sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom

alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa platného v relevantnom čase ak sa sudca dozvie o skutočnostiach,

pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu...

Podľa platného v relevantnom čase účastníci majú právo z dôvodov

podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať

a rozhodnúť.

Podľa súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu

na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania...

Vychádzajúc u uvedených vyjadrení sťažovateľa, ktorý sa opieral pri svojich

podaniach o ustanovenie a tvrdil, že „konajúca sudkyňa JUDr. A. N. z konania a

rozhodovania vyššie uvedenej veci je zo zákona vylúčená“, ústavný súd konštatuje, že

okresný súd postupoval v súlade s procesným kódexom, ak sťažovateľovi v súlade s

platným právnym stavom oznámil, že na namietaný postup podľa nie sú dané

zákonné podmienky. Na postup podľa tohto ustanovenia je

oprávnený zákonný sudca, a nie účastník konania. Z tohto dôvodu jeho podanie preto

postúpil na rozhodnutie nadriadenému súdu podľa , o čom ho aj riadne

poučil v uznesení a výzve z 23. septembra 2008. Z uvedeného dôvodu ústavný súd jeho

námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Čo sa týka namietaného rozhodnutia sp. zn. z 24. augusta 2011,

ústavný súd po jeho preskúmaní konštatuje, že krajský súd vo svojom rozhodnutí primerane

reagoval na námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu.

Ústavný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu uvedeným na s. 2 a 3, podľa ktorého

okresný súd určil výšku súdneho poplatku podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych

poplatkov a tiež vec správne právne posúdil, keď citoval tie ustanovenia zákona Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré platili v čase

rozhodovania súdu o námietke zaujatosti. Takisto nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie

námietok sťažovateľa, ktoré súvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za

námietku zaujatosti v tomto konaní, pretože vecné oslobodenie občianskeho súdneho

konania od súdneho poplatku podľa sa nevzťahuje

na jeho zákonnú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti.

Ústavný súd preto konštatuje, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu sp. zn.

z 24. augusta 2011 je ústavne akceptovateľné a jeho odôvodnenie je

dostatočné, nevybočujúce z limitov v spojení s

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. To, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

neznamená, že došlo aj k porušeniu jeho označených práv podľa a dohovoru. Preto

ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Z tohto dôvodu bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (napr. návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012