Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 15/2012
PDF · 156.38 KB
No categories available
II. ÚS 15/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., B., právne zastúpenej advokátom
JUDr. P. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.,
Okresnej prokuratúry B. a Krajskej prokuratúry v B. v bližšie neoznačených konaniach
a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra
2011 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru B., Okresnej prokuratúry B. a Krajskej prokuratúry v B. v bližšie neoznačených
konaniach.
Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:
„Dňa 03. 11. 2006 podal právny zástupca sťažovateľa trestné oznámenie (doplnené
podaním zo dňa 10. 11. 2006) pre podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorého sa mali
pravdepodobne dopustiť zástupcovia spoločnosti B., s.r.o. Toto trestné oznámenie bolo
adresované Okresnej prokuratúre B., ktorá ho odstúpila Okresnému riaditeľstvu PZ B. ...
Dňa 21. 12. 2006 vyšetrovateľ PZ uznesením pod č. ČVS: ORP-1670/OEK-B2-2006-
Bob odmietol podnet právneho zástupcu sťažovateľa, nakoľko nebol dôvod na začatie
trestného konania alebo iného postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Dňa 03. 01. 2006 podal právny zástupca sťažovateľa v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť voči predmetnému uzneseniu. V tejto sťažnosti právny zástupca sťažovateľa
napádal skutkové a právne nedostatky postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa PZ.
Uznesením sp. zn. Pn 3335/06-12 zo dňa 23. 01. 2007 prokurátorka Okresnej
prokuratúry B. sťažnosť sťažovateľa voči uzneseniu pod č. ČVS: ORP-1670/OEK-B2-2006-
Bob zo dňa 21. 12. 2006 zamietla ako nedôvodnú.
Dňa 12. 04. 2007 právny zástupca sťažovateľa podal Krajskej prokuratúre v B.
žiadosť o preskúmanie rozhodnutia a postupu Okresnej prokuratúry B. a Okresného
riaditeľstva PZ B.
Dňa 22. 05. 2007 Krajská prokuratúra v B. vyhodnotila podnet právneho zástupcu
sťažovateľa ako dôvodný. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v B. uložila Okresnej
prokuratúre B. začať vo veci trestné stíhanie a vykonať potrebné úkony za účelom
objasnenia veci.
Sťažovateľ má za to, že nedôsledným postupom orgánov činných v trestnom konaní
došlo v danej veci k prieťahom po prvýkrát, nakoľko bol nútený využívať opravné
prostriedky z dôvodu nedôsledného postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré mali
vec riadne, včas prešetriť a zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností tak, ako to
ukladá Trestný poriadok.
Dňa 03. 07. 2007 vydalo Okresné riaditeľstvo PZ B. uznesenie o začatí trestného
stíhania vo veci trestného činu poškodzovanie veriteľa.
Právny zástupca sťažovateľa žiadosťami zo dňa 11. 07. 2008, zo dňa 02. 10. 2008
a 10. 12. 2008 žiadal vykonať ním navrhované vyšetrovacie úkony, vyzýval orgán činný
v trestnom konaní, aby vo veci konal, ako aj žiadal poskytnutie informácie o aktuálnom
stave trestného stíhania. Listom zo dňa 12. 01. 2009 Okresné riaditeľstvo PZ B. zaslalo
právnemu zástupcovi sťažovateľa odpoveď na jeho žiadosti, to znamená 17 mesiacov po
začatí trestného stíhania. Právny zástupca sťažovateľa 17 mesiacov vyzýval orgán činný
v trestnom konaní na konanie vo veci a odstránenie nedostatkov, ktoré vo veci videl.
V uvedenom konaní vidí sťažovateľ rovnako porušenie jeho práva na bezprieťahové
konanie.
Po ďalších urgenciách orgánov činných v trestnom konaní zo strany právneho
zástupcu sťažovateľa na vykonanie dôkazných prostriedkov dňa 11.01.2010 Okresné
riaditeľstvo PZ B. vydalo uznesenie, ktorým vyšetrovateľ PZ prerušil trestné stíhanie,
nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
Dňa 28. 01. 2010 právny zástupca sťažovateľa opätovne podáva sťažnosť, ako riadny
opravný prostriedok voči predmetnému uzneseniu a vytýka mu ďalšie nedostatky v postupe
orgánov činných v trestnom konaní i právneho posúdenia veci.
Dňa 30. 04. 2010 Okresná prokuratúra B. vyhovela sťažnosti sťažovateľa a zrušila
uznesenie Okresného riaditeľstva PZ B. o prerušení trestného stíhania. Prokurátorka
okresnej prokuratúry uložila vyšetrovateľovi PZ, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Takýmto postupom uplynulo opäť 33 mesiacov od okamihu, kedy bolo začaté trestné
stíhanie. V postupe orgánov činných v trestnom konaní vidí sťažovateľ ďalšie porušenie
práva na bezprieťahové konanie. Sťažovateľ musel opätovne vynakladať ďalšiu námahu
a úsilie z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní neboli schopné správne posúdiť
situáciu a zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností. Namiesto toho situáciu uzavreli
predčasne na základe nedôsledne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci.
Dňa 23. 09. 2010 vyšetrovateľ PZ opätovne prerušil trestné stíhanie. V súčasnosti
o zákonnosti tohto rozhodnutia a postupu rozhoduje Okresná prokuratúra B.
Sťažovateľ si neuplatňoval zaplatenie svojej pohľadávky prostredníctvom súdu
v občianskoprávnom konaní vzhľadom na to, že mal vedomosť, že spoločnosť B., s.r.o.
ukončila svoju podnikateľskú činnosť, mala veľký objem dlhov, bola predaná neznámej
osobe, ktorá nevykonávala žiadnu činnosť, čím by sa len prehlbovala škoda sťažovateľa a je
zrejmé, že exekučné konanie by bolo neúspešné. Mimosúdne riešenie formou výziev
a rokovaní ostalo neúspešné. ...
Sťažovateľ má za to, že orgány činné v trestnom konaní (ako orgány ochrany práva)
sa svojím postupom a rozhodnutiam dopustili nesprávnej činnosti. Táto nesprávna činnosť
mala za následok spôsobenie prieťahov v trestnom konaní. Tým došlo k porušeniu práva
sťažovateľa na bezprieťahové konanie podľa čl. 48 ods2 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu sa
sťažovateľ domáha ochrany na Ústavnom súde SR.
Sťažnosť sťažovateľa nesmeruje k tomu, aby Ústavný súd svojím nálezom nútil
orgány činné v trestnom konaní, aby mu bolo v jeho trestnej veci vyhovené. Sťažovateľ
zdôrazňuje, že napáda tie nedostatky, ktoré mali za následok porušenie jeho ústavného
práva na bezprieťahové konanie.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa A., s.r.o., právo na bezprieťahové konanie upravené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom
Okresného riaditeľstva PZ B., Okresnej prokuratúry B. a Krajskej prokuratúry B. porušené
bolo.
2. Okresnému riaditeľstvu PZ B., Okresnej prokuratúre B. a Krajskej prokuratúre B.
sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva na bezprieťahové konanie a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote.
3. Spoločnosti A., s.r.o. sa priznáva finančné zadosťučinenie 5 000 EUR (slovom
päťtisíc eur), ktoré je Okresné riaditeľstvo PZ B. povinné spoločnosti A., s.r.o. vyplatiť do
15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti A., s.r.o. priznáva trovy právneho zastúpenia 1 312,37 EUR (slovom
tisíctristodvanásť eur a 37 centov), ktoré je Okresné riaditeľstvo PZ B. povinné zaplatiť na
účet advokáta JUDr. P. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Konanie o sťažnostiach je upravené v § 20 a § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný petitom návrhu.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušovanie svojich práv
postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., Okresnej prokuratúry B. a Krajskej
prokuratúry v B., pričom niektoré z nich označila aj číslom konania.
V návrhu na rozhodnutie ústavného súdu (petite sťažnosti) sa však obmedzila iba
na tvrdenie, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B., Okresná prokuratúra B. a Krajská
prokuratúra v B. porušili jej základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené
v čl. 6 ods. 1 dohovoru, konania, v ktorých k tomu malo dôjsť, však neoznačila.
Petit sťažnosti nie je teda vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým
spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci
(m. m. III. ÚS 282/04, IV. ÚS 168/05).
V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd
uvádza, že sťažovateľka je zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone
advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na
to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.
II. ÚS 117/05, IV. ÚS 124/08).
Navyše, ústavný súd konštatuje že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu
(1. decembra 2011) bolo napadnuté konanie uznesením č. k. ČVS: ORP-1670/OEK-B2-
2006-EB z 23. septembra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. septembra 2010,
prerušené.
Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m.
I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku konania.
Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom,
nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne ani čl. 6 ods. 1
dohovoru), a preto ústavný súd nečinnosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.
v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu nemôže posudzovať ako zbytočné
prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06, IV. ÚS 29/2012).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto
rozhodnutia neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky
uplatnených v petite jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2012