Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 18/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s. v konkurze, B., zastúpenej advokátom

Mgr. D. Š., B., a advokátom JUDr. B. J., PhD., B., s. r. o., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 7. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., a. s. v konkurze, o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti P., a. s. v konkurze, B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynul tento skutkový stav:

„... Sťažovateľ v zastúpení štatutárnym orgánom (predseda predstavenstva T. L.

a podpredseda predstavenstva M. V.) podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu

Obvodného pozemkového úradu v N... č. rozhodnutia OPÚ-2010-08/00785/dam zo dňa

1. októbra 2010. Išlo o opravný prostriedok voči správnemu rozhodnutiu, o ktorom mal

rozhodovať súd.

... Dňa 4. marca 2011 Krajský súd v Žiline uznesením v konaní vedenom pod sp. zn.

konštatoval nedostatok aktívnej procesnej legitimácie sťažovateľa na podanie

opravného prostriedku a tento odmietol.

... Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline bol sťažovateľom podaný opravný

prostriedok - odvolanie v zákonom stanovenej lehote.

... O odvolaní rozhodol odvolací súd - Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.

zo dňa 7. októbra 2011. Najvyšší súd SR uznesením potvrdil uznesenie

Krajského súdu v Žiline zo dňa 4. marca 2011, č.k. -89. Zároveň nepriznal

účastníkovi odvolacieho konania trovy konania.

... Odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že procesné práva

na vyvolanie súdneho prieskumu spoločnosti P., a.s. v konkurze ako úpadcovi nesvedčia, ale

tieto svedčia správcovi konkurznej podstaty. Konštatoval tak z dôvodu, že uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36-24 K 323/00-614 zo dňa 20.12.2002 bol

vyhlásený konkurz na majetok úpadcu P., a.s. a uznesením č.k. -3341 zo

dňa 25.01.2008 bola do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovená JUDr. D. Ď.

K odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu došlo dňa 4.11.2010, teda po vyhlásení

konkurzu na majetok sťažovateľa.“

Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla:

«... Rozhodnutia prvostupňového ako aj odvolacieho súdu sú založené na

nesprávnom právnom názore odvolacieho súdu, ktorý vyústil do odňatia možnosti

účastníkovi - sťažovateľovi konať pred súdom vo veci podaného opravného prostriedku

proti rozhodnutiu správneho orgánu.

... Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že prvostupňový ako aj odvolací súd

dospel k záveru, že procesné práva na vyvolanie súdneho prieskumu spoločnosti P., a.s.

v konkurze ako úpadcovi nesvedčia, ale tieto svedčia správcovi konkurznej podstaty.

Konštatoval tak z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36-24 K

323/00-614 zo dňa 20.12.2002 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu P., a.s.

a uznesením č.k. -3341 zo dňa 25.01.2008 bola do funkcie správcu

konkurznej podstaty ustanovená JUDr. D. Ď. K odvolaniu proti rozhodnutiu správneho

orgánu došlo dňa 4.11.2010, teda po vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľa.

... Základnou vadou rozhodnutia je nesprávna aplikácia ustanovení zákona č.

zákona o konkurze a vyrovnaní (dalej aj ako „ZKV“), na základe ktorej

dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko majetok, ktorého sa týka odvolanie patrí do

konkurznej podstaty, tak právo konať ohľadom tohto má správca konkurznej podstaty.

... Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo na súde napádané odvolaním, o ktorom

mal rozhodovať Krajský súd v Žiline sa však netýka žiadneho majetku, ktorý bol vo

vlastníctve sťažovateľa ku dňu začatiu konkurzu, alebo ktorý sťažovateľ neskôr nadobudol

v čase trvania konkurzu. Teda nie je splnená základná požiadavka kladená na zaradenie

majetku do podstaty, ako ju prezumuje ust. . Vlastnícke

právo k pozemkom parc. č. 1160, 1161/1, 1161/2, 1162, 1319, 1320 a 1326 zapísané na LV

č. 78 pre kat. úz. S. (ďalej len „pozemky“) v čase vyhlásenie konkurzu ani v čase

kedykoľvek po vyhlásení konkurzu neboli v katastri nehnuteľností zapísané na stažovateľa.

Teda netvoria a nemôžu tvoriť podstatu.

... Odvolanie - opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu - odporcu,

v konaní vedenom pod č. OPÚ-2010/08/0078/dam podával sťažovateľ v dobrej viere ako

účastník správneho konania. Počas celého konania pred odporcom bolo s ním ako

s účastníkom konania konané, bolo mu riadne doručené rozhodnutie správneho orgánu -

odporcu č. OPÚ-2010/08/00785/dam zo dňa 1. októbra 2010. V poučení bol poučený

o skutočnosti, že môže voči rozhodnutiu podať opravný prostriedok, čo aj učinil.

... Aktívnu legitimáciu sťažovateľa na podanie opravného prostriedku možno

vyvodzovať aj z , podľa ktorého „Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú

v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.“

... Odvolací súd v rozhodnutí nesprávne vyložil ustanovenia § 6 ZKV a 19 ZKV,

v dôsledku čoho došlo k nesprávnej aplikácii relevantných ustanovení § 14 ZKV. Na

správcu konkurznej podstaty neprechádza oprávnenie nakladať s iným majetkom než je

majetok podstaty.

... Po vyhlásení konkurzu, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť v takom

rozsahu, v akom neprešla na správcu konkurznej podstaty a na správcu konkurznej podstaty

prechádza výlučne oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu

a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku a to menom a na účet

úpadcu. Nakoľko v danom prípade neprešlo oprávnenie na správcu, tak subjektom

oprávneným na konanie bol a stále je štatutárny orgán spoločnosti sťažovateľa.»

Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutie odvolacieho súdu má znaky „arbitrárneho,

nedostatočne odôvodneného a právne nepodloženého rozhodnutia“.

Na základe uvádzaných skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí

jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a 2 a a práv podľa a dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , priznal jej primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 11. januára 2012 svoju sťažnosť

argumentačne doplnila a zároveň upravila petit sťažnosti.

Podľa sťažovateľky všeobecné súdy sa vôbec nevysporiadali s argumentom

o existencii pochybností, či sporné nehnuteľnosti sú vôbec súčasťou konkurznej podstaty.

V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla:

«... požiadavku identifikácie nehnuteľnosti, t.j. požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti

je potrebné klásť aj na obsah súpisu konkurznej podstaty, pretože zápis veci do súpisu

konkurznej podstaty predstavuje titul, ktorým správca konkurznej podstaty dokladá, že je

oprávnený so spísaným majetkom pri jeho speňažení nakladať... Je nesporné, že súdmi

skúmaný súpis, čo do identifikácie nehnuteľností, obsahoval len údaj „nehnuteľnosti –

pozemky“ a v poznámke uvedený údaj „ložiská rašeliny“. Z predmetného zápisu vôbec nie

je zrejmé, ktorej nehnuteľnosti sa týka - chýba určenie parcelného čísla, výmera, určenie

podľa katastrálneho územia, údaj o zápise v katastri nehnuteľnosti a podobne. Takáto

„identifikácia“ nehnuteľnosti v žiadnom prípade nespĺňa požiadavky, ktoré sú kladené

nielen na obsah súpisu konkurznej podstaty... ale aj na určenie nehnuteľnej veci vo

všeobecnosti.

Z uvedeného dôvodu možno teda vysloviť nielen pochybnosť o tom, či nehnuteľnosti

tvoria vôbec súčasť konkurznej podstaty úpadcu ale dokonca záver, že nehnuteľnosti

z vyššie uvedených dôvodov do konkurznej podstaty nepatria. Vyriešenie tejto otázky je totiž

nevyhnutné na posúdenie nielen účastníctva sťažovateľa v konaniach pred súdom prvého

stupňa a odvolacím súdom, ale aj na posúdenie pôsobnosti správcu vo vzťahu k

predmetným nehnuteľnostiam.»

V doplnení sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 07.10.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. ,

porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.10.2011 v konaní

vedenom pod sp. zn. sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplynulo, že sťažovateľka

v predmetnej veci podala „z procesnej opatrnosti“ aj dovolanie. Ústavný súd dopytom na

najvyššom súde zistil, že proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

zo 7. októbra 2011 bolo sťažovateľkou podané 28. novembra 2011 dovolanie. Dovolacie

konanie je vedené na najvyššom súde pod sp. zn. .

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na

zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť

iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných

procesných noriem ( v znení neskorších

predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným

súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až po

rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za

zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj k tomu

aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer proti

Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky uvedených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012