Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 18/2012
PDF · 164.51 KB
No categories available
II. ÚS 18/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s. v konkurze, B., zastúpenej advokátom
Mgr. D. Š., B., a advokátom JUDr. B. J., PhD., B., s. r. o., B., vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Sžr 74/2011 zo 7. októbra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P., a. s. v konkurze, o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra
2011 doručená sťažnosť spoločnosti P., a. s. v konkurze, B. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
29 Sp 53/2010 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 74/2011.
Z obsahu sťažnosti vyplynul tento skutkový stav:
„... Sťažovateľ v zastúpení štatutárnym orgánom (predseda predstavenstva T. L.
a podpredseda predstavenstva M. V.) podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu
Obvodného pozemkového úradu v N... č. rozhodnutia OPÚ-2010-08/00785/dam zo dňa
1. októbra 2010. Išlo o opravný prostriedok voči správnemu rozhodnutiu, o ktorom mal
rozhodovať súd.
... Dňa 4. marca 2011 Krajský súd v Žiline uznesením v konaní vedenom pod sp. zn.
29Sp/53/2010 konštatoval nedostatok aktívnej procesnej legitimácie sťažovateľa na podanie
opravného prostriedku a tento odmietol.
... Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline bol sťažovateľom podaný opravný
prostriedok - odvolanie v zákonom stanovenej lehote.
... O odvolaní rozhodol odvolací súd - Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
1Sžr/74/2011 zo dňa 7. októbra 2011. Najvyšší súd SR uznesením potvrdil uznesenie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 4. marca 2011, č.k. 29Sp/53/2010-89. Zároveň nepriznal
účastníkovi odvolacieho konania trovy konania.
... Odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že procesné práva
na vyvolanie súdneho prieskumu spoločnosti P., a.s. v konkurze ako úpadcovi nesvedčia, ale
tieto svedčia správcovi konkurznej podstaty. Konštatoval tak z dôvodu, že uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36-24 K 323/00-614 zo dňa 20.12.2002 bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu P., a.s. a uznesením č.k. 36K-24K 323/00-KI-3341 zo
dňa 25.01.2008 bola do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovená JUDr. D. Ď.
K odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu došlo dňa 4.11.2010, teda po vyhlásení
konkurzu na majetok sťažovateľa.“
Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla:
«... Rozhodnutia prvostupňového ako aj odvolacieho súdu sú založené na
nesprávnom právnom názore odvolacieho súdu, ktorý vyústil do odňatia možnosti
účastníkovi - sťažovateľovi konať pred súdom vo veci podaného opravného prostriedku
proti rozhodnutiu správneho orgánu.
... Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že prvostupňový ako aj odvolací súd
dospel k záveru, že procesné práva na vyvolanie súdneho prieskumu spoločnosti P., a.s.
v konkurze ako úpadcovi nesvedčia, ale tieto svedčia správcovi konkurznej podstaty.
Konštatoval tak z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36-24 K
323/00-614 zo dňa 20.12.2002 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu P., a.s.
a uznesením č.k. 36K-24K 323/00-KI-3341 zo dňa 25.01.2008 bola do funkcie správcu
konkurznej podstaty ustanovená JUDr. D. Ď. K odvolaniu proti rozhodnutiu správneho
orgánu došlo dňa 4.11.2010, teda po vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľa.
... Základnou vadou rozhodnutia je nesprávna aplikácia ustanovení zákona č.
328/1991 Zb. zákona o konkurze a vyrovnaní (dalej aj ako „ZKV“), na základe ktorej
dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko majetok, ktorého sa týka odvolanie patrí do
konkurznej podstaty, tak právo konať ohľadom tohto má správca konkurznej podstaty.
... Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo na súde napádané odvolaním, o ktorom
mal rozhodovať Krajský súd v Žiline sa však netýka žiadneho majetku, ktorý bol vo
vlastníctve sťažovateľa ku dňu začatiu konkurzu, alebo ktorý sťažovateľ neskôr nadobudol
v čase trvania konkurzu. Teda nie je splnená základná požiadavka kladená na zaradenie
majetku do podstaty, ako ju prezumuje ust. § 6 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb.. Vlastnícke
právo k pozemkom parc. č. 1160, 1161/1, 1161/2, 1162, 1319, 1320 a 1326 zapísané na LV
č. 78 pre kat. úz. S. (ďalej len „pozemky“) v čase vyhlásenie konkurzu ani v čase
kedykoľvek po vyhlásení konkurzu neboli v katastri nehnuteľností zapísané na stažovateľa.
Teda netvoria a nemôžu tvoriť podstatu.
... Odvolanie - opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu - odporcu,
v konaní vedenom pod č. OPÚ-2010/08/0078/dam podával sťažovateľ v dobrej viere ako
účastník správneho konania. Počas celého konania pred odporcom bolo s ním ako
s účastníkom konania konané, bolo mu riadne doručené rozhodnutie správneho orgánu -
odporcu č. OPÚ-2010/08/00785/dam zo dňa 1. októbra 2010. V poučení bol poučený
o skutočnosti, že môže voči rozhodnutiu podať opravný prostriedok, čo aj učinil.
... Aktívnu legitimáciu sťažovateľa na podanie opravného prostriedku možno
vyvodzovať aj z § 250m O.s.p., podľa ktorého „Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú
v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.“
... Odvolací súd v rozhodnutí nesprávne vyložil ustanovenia § 6 ZKV a 19 ZKV,
v dôsledku čoho došlo k nesprávnej aplikácii relevantných ustanovení § 14 ZKV. Na
správcu konkurznej podstaty neprechádza oprávnenie nakladať s iným majetkom než je
majetok podstaty.
... Po vyhlásení konkurzu, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť v takom
rozsahu, v akom neprešla na správcu konkurznej podstaty a na správcu konkurznej podstaty
prechádza výlučne oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu
a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku a to menom a na účet
úpadcu. Nakoľko v danom prípade neprešlo oprávnenie na správcu, tak subjektom
oprávneným na konanie bol a stále je štatutárny orgán spoločnosti sťažovateľa.»
Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutie odvolacieho súdu má znaky „arbitrárneho,
nedostatočne odôvodneného a právne nepodloženého rozhodnutia“.
Na základe uvádzaných skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí
jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Sp 53/2010 a postupom najvyššieho súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 74/2011, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3 000 € a náhradu trov konania.
Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 11. januára 2012 svoju sťažnosť
argumentačne doplnila a zároveň upravila petit sťažnosti.
Podľa sťažovateľky všeobecné súdy sa vôbec nevysporiadali s argumentom
o existencii pochybností, či sporné nehnuteľnosti sú vôbec súčasťou konkurznej podstaty.
V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla:
«... požiadavku identifikácie nehnuteľnosti, t.j. požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti
je potrebné klásť aj na obsah súpisu konkurznej podstaty, pretože zápis veci do súpisu
konkurznej podstaty predstavuje titul, ktorým správca konkurznej podstaty dokladá, že je
oprávnený so spísaným majetkom pri jeho speňažení nakladať... Je nesporné, že súdmi
skúmaný súpis, čo do identifikácie nehnuteľností, obsahoval len údaj „nehnuteľnosti –
pozemky“ a v poznámke uvedený údaj „ložiská rašeliny“. Z predmetného zápisu vôbec nie
je zrejmé, ktorej nehnuteľnosti sa týka - chýba určenie parcelného čísla, výmera, určenie
podľa katastrálneho územia, údaj o zápise v katastri nehnuteľnosti a podobne. Takáto
„identifikácia“ nehnuteľnosti v žiadnom prípade nespĺňa požiadavky, ktoré sú kladené
nielen na obsah súpisu konkurznej podstaty... ale aj na určenie nehnuteľnej veci vo
všeobecnosti.
Z uvedeného dôvodu možno teda vysloviť nielen pochybnosť o tom, či nehnuteľnosti
tvoria vôbec súčasť konkurznej podstaty úpadcu ale dokonca záver, že nehnuteľnosti
z vyššie uvedených dôvodov do konkurznej podstaty nepatria. Vyriešenie tejto otázky je totiž
nevyhnutné na posúdenie nielen účastníctva sťažovateľa v konaniach pred súdom prvého
stupňa a odvolacím súdom, ale aj na posúdenie pôsobnosti správcu vo vzťahu k
predmetným nehnuteľnostiam.»
V doplnení sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 07.10.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 74/2011,
porušené bolo.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.10.2011 v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 74/2011 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplynulo, že sťažovateľka
v predmetnej veci podala „z procesnej opatrnosti“ aj dovolanie. Ústavný súd dopytom na
najvyššom súde zistil, že proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžr 74/2011
zo 7. októbra 2011 bolo sťažovateľkou podané 28. novembra 2011 dovolanie. Dovolacie
konanie je vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Sdo 70/2011.
Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na
zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť
iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných
procesných noriem (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným
súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp
minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých
rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09,
II. ÚS 196/2010), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)
a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až po
rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za
zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj k tomu
aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer proti
Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť
č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky uvedených v sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2012