Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 109/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť E. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra

2011 doručená sťažnosť E. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.

D. Š., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako navrhovateľka v 13. rade sa návrhom

doručeným okresnému súdu 26. októbra 2006 domáhala vylúčenia majetku zo súpisu

podstát. Podľa jej vyjadrenia okresný súd rozsudkom č. k. -288

zo 16. novembra 2010 jej návrh v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podala

v zákonnej lehote odvolanie, ale podľa jej udania dosiaľ nebolo o ňom rozhodnuté.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka prejavovala nespokojnosť s postupom okresného

súdu v danej veci, 11. apríla 2011 podala predsedovi tamojšieho súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní, v ktorej argumentovala tým, že od podania návrhu je konanie poznačené

prieťahmi a že v priebehu jedného roka okresný súd nevykonal vo veci žiaden úkon. Okrem

toho sťažovateľka tvrdila, že urgovala aj postup krajského súdu v odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. , ale odtiaľ jej bolo oznámené, že spis okresného súdu

sa tam ešte nenachádza. V tejto súvislosti sťažovateľka dodala, že 29. apríla 2011 jej

predsedníčka okresného súdu oznámila, že od 31. marca 2011 sa predmetný spis nachádza

na krajskom súde.

Sťažovateľka zároveň poukázala na to, že podstatou základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu

právnej neistoty. Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka vyslovila názor, že ani po uplynutí

niekoľkých rokov táto vec nie je právoplatne skončená, čo znamená, že v jej prípade

nedošlo k odstráneniu stavu právnej neistoty.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , krajskému súdu prikázal konať bez

zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Vychádzajúc z námietok sťažovateľky považuje ústavný súd za zjavné a nepochybné,

že sťažovateľka namietala prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.

a v konaní krajského (odvolacieho) súdu vedenom pod sp. zn. 2 CoKR

17/2011, pričom podľa jej vyjadrenia toto konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že prvostupňový

súd o návrhu sťažovateľky rozhodol na pojednávaní 16. novembra 2010 tak, že návrh

v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka 7. januára 2011

odvolanie a 31. marca 2011 okresný súd predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu.

Dňa 31. októbra 2011 predsedníčka senátu krajského súdu dala pokyn kancelárii

oznámiť na úradnej tabuli tamojšieho súdu, že vo veci sp. zn. bude

10. novembra 2011 v čase o 13.00 h v budove krajského súdu vyhlásený rozsudok.

K oznámeniu o verejnom vyhlásení rozsudku došlo 2. novembra 2011.

Na pojednávaní pred odvolacím súdom bol 10. novembra 2011 rozsudok okresného

súdu sp. zn. zo 16. novembra 2010 v napadnutej časti potvrdený a po

vyhotovení rozsudku bol spis 18. novembra 2011 vrátený okresnému súdu.

Vzhľadom na to, že žalobcovia v 8. rade vzali svoj návrh späť, krajský súd

uznesením č. k. -339 z 15. decembra 2011 späťvzatie pripustil, rozsudok

okresného súdu vo vzťahu k nim zrušil a konanie zastavil. Zároveň krajský súd toho istého

dňa vydal v danej veci opravné uznesenie, ktorým opravil časť záhlavia a časť odôvodnenia

svojho rozsudku sp. zn. z 10. novembra 2011. Krajský súd zaslal obe

uznesenia okresnému súdu 15. decembra 2011.

Rozsudok krajského súdu spolu s jeho uznesením a opravným uznesením boli

sťažovateľkinej zástupkyni doručené 10. januára 2012, pričom po doručení týchto

rozhodnutí ostatným účastníkom konania bola vec právoplatne skončená 19. januára 2012.

V súlade so svojou judikatúrou (obdobne , , ,

, , , ) ústavný súd poskytuje ochranu

základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa len

vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného práva došlo, alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ako už ústavný súd uviedol, okresný súd v danej veci meritórne rozhodol rozsudkom

č. k. -288 zo 16. novembra 2010, pričom v súvislosti s podaným odvolaním

proti tomuto rozsudku predložil spis 31. marca 2011 na rozhodnutie krajskému súdu.

Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -335 z 10. novembra 2011

v spojení s uznesením č. k. -339 z 15. decembra 2011 a opravným

uznesením č. k. -340 z 15. decembra 2011.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bola ústavnému súdu doručená 29. decembra 2011, teda po vyše roku od momentu, keď

okresný súd vo veci meritórne rozhodol (16. novembra 2010), ako aj 9 mesiacov potom, ako

bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu (31. marca 2011).

Ústavný súd súčasne konštatuje, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už aj

krajský súd vo veci meritórne rozhodol (30. novembra 2011 v spojení s uznesením

a opravným uznesením, obe z 15. decembra 2011). Ústavný súd upriamuje pozornosť aj na

skutočnosť, že už 2. novembra 2011 bolo uverejnené na úradnej tabuli krajského súdu

oznámenie, že 10. novembra 2011 dôjde v danej veci k vyhláseniu rozsudku. Z tohto

pohľadu preto tvrdenie sťažovateľky o tom, že krajský súd v čase podania jej sťažnosti ešte

nerozhodol o odvolaní, hodnotí ústavný súd ako nedôvodné.

Z uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti už okresný súd a krajský súd

vo veci nemohli konať, pretože už predtým meritórne rozhodli, a to tak, že prvostupňový

súd návrh zamietol a odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

Jedinou úlohou okresného súdu už bolo len doručiť rozhodnutia krajského súdu účastníkom

konania, k čomu došlo v priebehu veľmi krátkeho obdobia, keď po doručení týchto

rozhodnutí sťažovateľkinej zástupkyni 10. januára 2012 a ostatným účastníkom konania

bola vec právoplatne skončená 19. januára 2012. Z uvedeného dôvodu bolo treba vec

posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného

súdu a krajského súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia

vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, pričom v súvislosti s doručovaním

druhostupňových rozhodnutí sťažovateľke, respektíve jej zástupkyni ústavný súd nezistil

taký postup, ktorý by mohol signalizovať prieťahy v konaní.

Ústavný súd v tejto spojitosti poznamenáva, že proti namietanému porušovaniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

sa sťažovateľka mohla brániť podaním sťažnosti podľa v relevantnom

čase, hlavne keď okresný súd mohol ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom.

Za takýto moment však nemožno v okolnostiach daného prípadu považovať krátke časové

obdobie, v rámci ktorého okresný súd už len doručoval druhostupňové rozhodnutia

sťažovateľke a ostatným účastníkom konania.

Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní po meritórnom

rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu v sťažovateľkinom prípade zjavne neodráža

pravý zmysel nachádzania spravodlivosti.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú,

a preto ju podľa po jej predbežnom prerokovaní z tohto

dôvodu odmietol (obdobne napr. , , ).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2012