Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 129/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť R. S., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a

uzneseniami Okresného súdu Nitra sp. zn. zo 4. augusta 2011 a sp. zn. 6

121/2011 z 15. decembra 2011, ako aj uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 Tpo

49/2011 z 27. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2012 doručená sťažnosť R. S., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uzneseniami Okresného súdu Nitra sp. zn. zo

4. augusta 2011 a sp. zn. z 15. decembra 2011 (ďalej len „uznesenie zo 4.

augusta 2011“ a „uznesenie z 15. decembra 2011“), ako aj uznesením Krajského súdu v

Nitre sp. zn. z 27. decembra 2011 (ďalej len „uznesenie z 27. decembra

2011“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „1) Vyšetrovateľ PZ Okr. riaditeľstva PZ v NR,

svojim uznesením ČVS: ORP-329/OEK-NR-2008, v zmysle zo dňa 6. 3.

2008, mi bolo vznesené obvinenie, ktoré bolo doručené mne dňa 31. 10. 2011, čo je

v hrubom rozpore už s citovaným . To znamená, že do väzby som bol vzatý

ako svedok, bez vznesenia obvinenia, tak, ako to vyžaduje zákon. Týmto konaním

a vzneseným uznesením OS v NR sp. zn. zo dňa 4. 8. 2011. Tiež pochybil aj

KS v NR, kde svojim uznesením sp. zn. , zamietol moju sťažnosť proti

uvedenému uzneseniu OS, a tým verifikovalo protiprávne rozhodnutie tohto súdu. Touto

hrubou procesnou chybou, boli porušené moje zákonné a ľudské práva, stanovené nielen

, ale aj SR, tým aj Dohovorom o ľudských právach

a slobodách.

2) Ďalej chcem poukázať na protiprávne konanie OS v NR, ktorý sa dostatočne

nevysporiadal so skutočnosťou, že vzatiu do väzby musí predchádzať zo zákona vznesenie

obvinenia na konkrétnu osobu a konkrétny čin a uvedený návrh musí obsahovať vecné, ako

i materiálne podmienky, nutné pre rozhodnutie o väzbe. Tu chcem poukázať, že uvedené

podmienky neboli splnené, ani pri vzatí do väzby, ani pri ďalších rozhodovaniach

o prepustení z väzby, ktoré OS v NR vo svojom uznesení sp. zn. deklarujú.

Dôkaz, že OS pochybil, konal protiprávne a porušil moje práva, hlavne právo na slobodu

a právo na obhajobu, dokumentuje skutočnosť, ktorú uvádzam v bode č. 1, kde vznesené

obvinenie z 6. 3. 2008, ČVS-ORP 329/OEK-NR-2008, ktoré bolo už vykonštruované

a účelovo pripravené, ešte v čase, keď bežalo trestné oznámenie na neznámych páchateľov,

z toho istého dňa a pod tým istým spis. číslom, už bolo toho dňa vznesené obvinenie na

konkrétne osoby, včítane mňa, a to v procesnom postavení svedka, čo je nonsens

v slovenskom práve a je to trestuhodný a neetický postup, ktorý nemá oporu v právnych

normách SR. Z uvedeného je jasné, účelová konštrukcia na zdiskreditovanie

a zdiskriminovanie mojej osoby. Aj z uvedeného konania OČTK, ale aj súdu, vyplýva hrubá

procesná chyba.

3) Obdobne protiprávne postupoval aj OS a KS v NR, aj pri mnohých mojich

žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré bezdôvodne všetky zamietal, viď

uznesenie OS v NR sp. zn. zo dňa 15. 12. 2011, ako i uznesenie KS v NR,

sp. zn. , zo dňa 27. 12. 2011.

4) Tiež poukazujem na skutočnosť, že OS v NR, nebola dodržaná zásada

proporcionality, nakoľko v medzinárodnom vydávacom rozkaze, súdom VB, boli uvedené

dôvody vydania mojej osoby do SR s tým, že podám svedectvo trestuprávnej veci a vydám

veci, ktoré by som eventuálne mohol mať, a ktoré sa týkajú uvedenej trestnej veci. Avšak OS

v NR vôbec nebral do úvahy túto skutočnosť a nenaplnil dôvody vydávacej väzby a rozhodol

protiprávne len o mojom vzatí do väzby, kde hrubým spôsobom porušil vyššie spomínanú

zásadu proporcionality. Tu tiež poukazujem na hrubú procesnú chybu.

5) V ďalšom chcem poukázať na nezákonný návrh na predĺženie lehoty trvania väzby

sp. zn. , zo dňa 27. 1. 2012, podaným Kraj. prokuratúrou v NR, kde sp. zn., ako

je uvedené vyššie, nie je adekvátna a aktuálna k uvedenému trest. činu, nakoľko uvedený

trestný čin bol spáchaný v r. 2008, kde bolo začaté aj trestné stíhanie, t. j. že príslušná

prokuratúra mala byť Okr. prokur. a tá mala vykonávať dozor v uvedenom prípade a je

nepochopiteľné, že v návrhu na predĺženie väzby sa objavuje Kraj. prokur. v NR,

a to návrhom, sp. zn. z r. 2009, čo je účelová konštrukcia pri zlyhaní proces. postupov

celého OČTK a týmto Kraj. prokur. neetickým spôsobom zasahuje do trestnoprávneho

procesu v snahe za každú cenu udržať ma vo väzbe, hoci som nevinný a svoju výpoveď

a svoje svedectvo som jasne preukázal. V uvedenom návrhu prokuratúry na predĺženie

väzby sa nesprávne uvádza, že som o trestnom stíhaní vedel, a že som bol v telef. kontakte

s vyšetrovateľkou a napriek tomu som opustil územie SR. Toto nie je pravdou, čo sa dá

ľahko dokázať výpisom presných hovorov u môjho mobil. operátora, a tiež som podrobne

popísal celé merito veci a moje postavenie v nej, takže je irelevantné tvrdenie prokurátora

KP v uvedenom návrhu, že som tak konal úmyselne sa vyhnúť trestnému konaniu. Práve

naopak, tak ako to potvrdzuje priebeh celej udalosti, som bol účastný v uvedenej kauze len

okrajovo, ako vodič, ktorý urobil dopravnú službu, svojmu známemu, obvinenému V. Tiež je

neopodstatnené tvrdenie prokurátora, že najmä na závažnosť a rozsah trestnej činnosti,

nemohol vyšetrovateľ skončiť vyšetrovanie v zákonom dovolenej lehoty väzby, lebo prípad

je jednoduchý a jasný od samého začiatku a pri riadnom konaní OČTK mal byť v tejto

lehote ukončený, lebo je preukázaný čin a jeho aktéri, a je zavádzajúce moju osobu silou

mocou vtlačiť do uvedeného prípadu. Je irelevantné tvrdenie prokurátora v závere návrhu,

že by mojim prepustením na slobodu, mohlo byť zmarené, alebo sťažené dosiahnutie účelu

trestného konania, a že naďalej trvajú dôvody väzby v zmysle trest.

poriadku, a že predovšetkým existuje odôvodnená obava, že by som mohol v prípade

prepustenia na slobodu ujsť, alebo sa skrývať, aby som sa tak vyhol trestnému stíhaniu,

alebo trestu. Je to bezdôvodné, účelové a protiprávne tvrdenie, nakoľko ja sám som sa

prihlásil úradom VB a súhlasil som s vydaním do SR za účelom podania svedeckej výpovede

v uvedenom trestnoprávnom konaní. Po vydaní do SR som spolupracoval s OČTK aj súdom

a podal som hodnoverné a relevantné svedectvo o celej veci. Čiže je nepravdivé

a neopodstatnené tvrdenie prokuratúry, ktorá je v prípravnom konaní garantom mojich

práv a pri tom neberie do úvahy skutočnosti a vážne procesné chyby, ktoré preukazujú moje

nezákonné držanie vo väzbe.

To znamená, že celý návrh na predĺženie trvania lehoty väzby je účelový

a protiprávny a vážne prehlbuje už tak porušené moje zákonné a ľudské práva, nakoľko som

nezákonne držaný vo väzbe a to hrubým svojvoľným a arbitrárnym konaním OČTK a súdov.

Na základe uvedených skutočností a preukázaných hrubých procesných chýb, vás

žiadam o zrušenie v tejto sťažnosti uvádzaných uznesení Okr. súdu a Kraj. súdu a okamžité

prepustenie mojej osoby z väzby na slobodu.“

Následne sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že:

„1) Ruší uznesenie OS v NR sp. zn. zo dňa 4. 8. 2011

2) Ruší uznesenie OS v NR sp. zn. zo dňa 15. 12. 2011

3) Ruší uznesenie KS v NR sp. zn. zo dňa 27. 12. 2011

4) Prepustí moju osobu z väzby na slobodu pre porušenie mojich zákonných

a ľudských práv a na základe uvedených procesných chýb.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej neperfektnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných

práv podľa a uzneseniami okresného súdu zo 4. augusta

2011 a z 15. decembra 2011, ako aj uznesením krajského súdu z 27. decembra 2011.

K porušeniu uvedených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že:

- uznesenie o vznesení obvinenia proti nemu zo 6. marca 2008 mu bolo doručené až

31. októbra 2011 v rozpore s ,

- okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami, že pri rozhodovaní

o jeho vzatí do väzby, ako ani pri „ďalších rozhodovaniach o prepustení z väzby, ktoré OS

v NR vo svojom uznesení sp. zn. deklarujú“, neboli naplnené „vecné, ako

i materiálne podmienky“,

- súdmi zúčastnenými na rozhodovaní v jeho veci boli bezdôvodne zamietnuté jeho

žiadosti o prepustenie na slobodu,

- v konaní o vydávacej väzbe postupoval okresný súd nesprávne, pretože v ňom

nedodržal zásadu proporcionality,

- Krajská prokuratúra v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) podala okresnému

súdu nezákonný návrh na predĺženie lehoty trvania jeho väzby sp. zn.

z 27. januára 2010, pretože príslušnou ku konaniu v tejto veci mala byť Okresná prokuratúra

Nitra.

K namietanému porušeniu sťažovateľových práv uzneseniami okresného súdu

zo 4. augusta 2011 a z 15. decembra 2011, ako aj postupom krajskej prokuratúry pri

podaní návrhu na predĺženie jeho väzby

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený sa môže od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je

sťažnosť.

Podľa sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie

policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora

možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,

a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Podľa orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť

smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej

strany trestného konania.

Podľa ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým

oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec

na rozhodnutie

a) policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti

v prípravnom konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal

súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,

b) prokurátor alebo súd nadriadenému prokurátorovi alebo súdu.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že proti uzneseniam okresného

súdu zo 4. augusta 2011 a z 15. decembra 2011, ako aj proti nezákonnému postupu krajskej

prokuratúry pri podaní návrhu na predĺženie väzby existujú účinné právne prostriedky

v dispozičnej sfére sťažovateľa, predovšetkým podanie podnetu alebo sťažnosti.

Rozhodovanie o týchto účinných prostriedkoch nápravy patrí do právomoci príslušného

prokurátora alebo príslušného súdu, ktorí majú právomoc posúdiť všetky relevantné

skutkové aj právne okolnosti daného prípadu, ako aj posúdiť prípadné procesné pochybenia

vyšetrovateľa, krajskej prokuratúry či okresného súdu.

Sťažovateľ teda realizáciou svojich práv v priebehu uvedeného konania má možnosť

účinným spôsobom namietať porušenie svojich práv, a preto ústavný súd jeho sťažnosť

v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu sťažovateľových práv uznesením krajského súdu

z 27. decembra 2011

Sťažovateľa namietal, že k porušeniu jeho práv došlo aj uznesením krajského súdu

z 27. decembra 2011, ktorým tento súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného

súdu z 23. septembra 2009 ako nedôvodnú.

Ústavný súd preto preskúmal uznesenie krajského súdu z 27. decembra 2011.

Uznesením okresného súdu z 23. septembra 2009 sa ústavný súd zaoberal iba v rozsahu,

v ktorom sa s ním stotožnil krajský súd. V rámci odôvodnenia svojho uznesenia

z 27. decembra 2011 krajský súd uviedol: „Krajský súd v Nitre, ako nadriadený orgán, na

podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 192

odsek 1 písmeno a/, b/ správnosť všetkých výrokov napadnutého

uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná...

Pokiaľ nadriadený orgán preskúmal predložený spisový materiál, zistil, že v prípade

obvineného sú splnené materiálne i formálne podmienky väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/

. Obvinený opustil územie Slovenskej republiky a ani za použitia

všetkých dostupných prostriedkov nebolo možné zabezpečiť jeho účasť na úkonoch

trestného konania. Až prostredníctvom európskeho zatýkacieho rozkazu bolo možné

zabezpečiť jeho účasť. Námietky obvineného, uvádzané v písomných dôvodoch sťažnosti, že

orgánom činnými v trestnom konaní napomáhal a označil ďalšie osoby, ktoré sa mohli

zúčastňovať na prejednávanej trestnej činnosti, nie sú dôvodom na jeho prepustenie z väzby

na slobodu. Dôvod väzby uvedený v písmeno a/ , teda tzv.

útekovej väzby je daný tým, že obvinený sa vyhýbal trestnému stíhaniu a v mieste trvalého

bydliska sa nezdržiaval, pričom ani rodinný príslušníci a susedia nevedeli uviesť miesto

jeho pobytu.

Súd I. stupňa sa pri jeho rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na

slobodu zaoberal, aj jeho žiadosťou o nahradenie väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka. Názor obvineného vyslovený v písomných dôvodoch sťažnosti, že

súd I. stupňa sa možnosťou nahradenia väzby týmto inštitútom nezaoberal sa nezakladá na

pravde. V samotnej výrokovej časti napadnutého uznesenia súd I. stupňa postupom podľa

písmeno c/ vyslovil, že neprijíma návrh obvineného na

nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad jeho osobou.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa sa zaoberal aj odôvodnením,

prečo nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Tu aj nadriadený súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade obvineného nie je

dostatok takých skutočností, ktoré by boli dostatočným dôvodom na kladné vyhovenie

žiadosti obvineného tak o prepustenie z väzby na slobodu, ako aj alternatívne o nahradenie

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad jeho osobou...“

Pri preskúmaní uznesenia okresného súdu z 15. decembra 2011 posudzoval krajský

súd splnenie formálnych, ako aj materiálnych podmienok väzby. Keďže argumentácia

sťažnosti bola zameraná predovšetkým na splnenie materiálnych podmienok väzby a síce

spochybnenie trvania dôvodov tzv. útekovej väzby, krajský súd svoju prieskumnú právomoc

zameral predovšetkým týmto smerom. Existenciu dôvodov tzv. útekovej väzby odôvodnil

tým, že sťažovateľ sa trestnému stíhaniu vyhýbal, zdržiaval sa na neznámom mieste

a opustil územie Slovenskej republiky, pričom jeho účasť na úkonoch trestného konania

bolo možné zabezpečiť až po vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu. Z odôvodnenia

uznesenia okresného súdu z 15. decembra 2011, na ktoré krajský súd v uznesení

z 27. decembra 2011 poukazuje, vyplýva, že sťažovateľ mal vedomosť od začiatku, že je

proti nemu vznesené obvinenie a je orgánmi činnými v trestnom konaní hľadaný, napriek

tomu o mieste jeho pobytu nevedeli ani jeho rodinní príslušníci a sťažovateľ opustil územie

Slovenskej republiky. Jeho účasť na úkonoch trestného konania bola zabezpečená až

prostredníctvom európskeho zatýkacieho rozkazu a pri jeho realizácii a vydávaní jeho osoby

na územie Slovenskej republiky sťažovateľ využil všetky dostupné prostriedky na to, aby

nebol vydaný, z čoho je zrejmá jeho snaha o vyhýbanie sa trestnému konaniu. Okresný súd

v odôvodnení uznesenia z 15. decembra 2011 taktiež vo vzťahu k pretrvávaniu dôvodov

väzby sťažovateľa uviedol, že pri svojom rozhodovaní prihliadol na závažnosť trestnej

činnosti, ktorej sa mal sťažovateľ dopustiť, jeho predchádzajúci spôsob života, povahu

prejednávaného trestného činu, ako i jeho následkov.

Z uvedeného vyplýva, že súdy zúčastnené na rozhodovaní v predmetnej veci

predostreli celý súbor konkrétnych skutočností odôvodňujúcich dôvody tzv. útekovej väzby

sťažovateľa, ktoré zhodnotil v ich vzájomných súvislostiach.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu z 27. decembra 2011 nemožno vyvodiť, že

by sa nevysporiadal s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa adekvátne

a preskúmateľne. Podľa názoru ústavného súdu je toto odôvodnenie ústavnoprávne

akceptovateľné, pretože právne závery krajského súdu vyvodené pri aplikácii relevantnej

právnej úpravy korešpondujú so skutkovými zisteniami, a tieto zistenia nie sú výsledkom

svojvôle, ale komplexného zhodnotenia všetkých skutkových okolností relevantných

na rozhodovanie o väzobnej otázke.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňala

všetky náležitosti predpísané zákonom, avšak vzhľadom na to, že bola pri predbežnom

prerokovaní odmietnutá, bolo už bezpredmetné, aby ústavný súd pristúpil k zaslaniu výzvy

sťažovateľovi na jej doplnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012