Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 123/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti U., spol. s r. o., M., zastúpenej advokátkou

JUDr. R. J., T., pre namietané porušenie jej základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti U., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 23. februára

2012 doručená sťažnosť spoločnosti U., spol. s r. o. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len ,a“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len ,,okresný súd“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 6. apríla 2010 podala na okresnom súde návrh

na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

jej sumu 11 975,29 € s prísl. (právny základ žalovaného nároku v sťažnosti bližšie

neozrejmila). Súdny poplatok z návrhu sťažovateľka nezaplatila s tým, že tento zaplatí

po zaslaní výzvy zo strany súdu. Keďže žiadna výzva na zaplatenie súdneho poplatku po

dvoch mesiacoch od podania návrhu jej nebola doručená, požiadala súd o výpočet súdneho

poplatku. Nezaplatením poplatku sa sťažovateľka podľa vlastného vyjadrenia chcela vyhnúť

zbytočným prieťahom z dôvodu nesprávne zaplateného súdneho poplatku. Keďže súd

na podanie sťažovateľky nereagoval, 15. júla 2010 podala predsedníčke súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť datovanej

13. augusta 2010 konštatovala, že sťažnosť nie je dôvodná, pretože súd vykonával procesné

úkony a vo veci priebežne konal. Keďže sťažovateľka nesúhlasila so závermi predsedníčky

okresného súdu, podaním z 13. septembra 2010 sa obrátila na predsedu Krajského súdu

v B., ktorého žiadala, aby prešetril vybavenie sťažnosti predsedníčkou okresného súdu.

Podpredsedníčka krajského súdu v odpovedi z 21. októbra 2010 vyhodnotila žiadosť

sťažovateľky ako neopodstatnenú, keďže predsedníčka okresného súdu sa jej sťažnosťou

riadne zaoberala, pričom sa stotožnila aj s jej záverom týkajúcim sa nezistenia prieťahov

v predmetnom konaní. Súčasne uviedla, že v rámci prešetrovania sťažnosti na prieťahy

v konaní nemožno skúmať danosť poplatkovej povinnosti.

3. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

sťažovateľka vidí v tom, že následne okresný súd vo veci nekonal, nebola upovedomená

o žiadnych ďalších procesných úkonoch. Dôvod týchto prieťahov jej nie je zrejmý, keďže

ako neskôr zistila, pokračovaniu v konaní by nemalo brániť ani nezaplatenie poplatku,

pretože pri podaní návrhu na náhradu škody spôsobenej trestným činom nevzniká

poplatková povinnosť. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jej základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

dohovoru, a aby prikázal okresnému súdu vo veci konať, vec prejednať a rozhodnúť.

Požadovala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 € a náhradu trov

konania.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred

ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

, ).

7. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala predsedníčke okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú ústavný súd stabilne považuje za vyčerpanie účinného

prostriedku nápravy v zmysle , ktorým sťažovateľ

poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

V okolnostiach prípadu však nemohla ostať mimo pozornosti ústavného súdu príčina, ktorá

viedla k podaniu sťažnosti na prieťahy v konaní a ktorou bolo nezaslanie výzvy

na zaplatenie súdneho poplatku. Pohľad sťažovateľky, podľa ktorého prieťahy v konaní boli

vyvolané tým, že okresný súd ju nevyzval na zaplatenie súdneho poplatku, v okolnostiach

prípadu nemôže prima facie viesť k záveru o možnom porušení jej označených práv.

Sťažovateľka si totiž v sťažnosti sama odporuje, keď najskôr tvrdí, že nezaslanie výzvy

malo viesť k zbytočným prieťahom v konaní, následne však konštatuje, že konanie malo

byť od súdneho poplatku oslobodené. Z uvedeného rezonuje, že v tomto prípade by nebola

povinná platiť poplatok ani pri podaní žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) a ani

následne na výzvu súdu, a teda nezaslanie výzvy na zaplatenie poplatku nemohlo viesť

k zbytočným prieťahom v konaní. Aj napriek tomu, že ústavnému súdu pre nedostatok

právomoci neprislúcha rozhodovať, či konanie pred všeobecným súdom ne/malo byť

oslobodené od súdnych poplatkov, sťažovateľka tým, že v tomto smere sťažnosť bližšie

nezdôvodnila (nekonkretizovala právny základ návrhu), neumožnila ústavnému súdu túto

okolnosť ani posúdiť.

8. Dôvodom na vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej však boli časové

okolnosti konania pred všeobecným súdom. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že

po podaní návrhu 6. apríla 2010 tento súd 1. júna 2010 previedol z registra Rob do registra

Cb a následne 9. augusta 2010 uznesením vyzval žalovaného na vyjadrenie k návrhu.

V tomto období, ako aj bezprostredne nasledujúcom sťažovateľka uplatňujúc svoje procesné

právo podať sťažnosť na prieťahy v konaní (vyhodnotenú ako nedôvodnú) a žiadosť

o prešetrenie vybavenia sťažnosti (vyhodnotenú taktiež ako nedôvodnú) sama v istej miere

prispela k prieťahom v konaní, keď orgány správy súdov jej podania nemohli vyhodnotiť

bez znalosti spisu. Ďalšie konanie okresného súdu v právnej veci sťažovateľky a jeho

prípadná nečinnosť v trvaní podľa sťažovateľky prevyšujúcom jeden rok nenadobudli

ústavnoprávny rozmer, ktorým by sa ústavný súd mohol zaoberať po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ,

). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľke nemusel vždy javiť úplne

efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a v zmysle

dohovoru.

9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska

posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať, primerané finančné

zadosťučinenie a náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012