Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 123/2012
PDF · 113.55 KB
No categories available
I. ÚS 123/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti U., spol. s r. o., M., zastúpenej advokátkou
JUDr. R. J., T., pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
33 Cb 106/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti U., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 23. februára
2012 doručená sťažnosť spoločnosti U., spol. s r. o. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 33 Cb 106/2010 (ďalej len ,,okresný súd“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 6. apríla 2010 podala na okresnom súde návrh
na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
jej sumu 11 975,29 € s prísl. (právny základ žalovaného nároku v sťažnosti bližšie
neozrejmila). Súdny poplatok z návrhu sťažovateľka nezaplatila s tým, že tento zaplatí
po zaslaní výzvy zo strany súdu. Keďže žiadna výzva na zaplatenie súdneho poplatku po
dvoch mesiacoch od podania návrhu jej nebola doručená, požiadala súd o výpočet súdneho
poplatku. Nezaplatením poplatku sa sťažovateľka podľa vlastného vyjadrenia chcela vyhnúť
zbytočným prieťahom z dôvodu nesprávne zaplateného súdneho poplatku. Keďže súd
na podanie sťažovateľky nereagoval, 15. júla 2010 podala predsedníčke súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť datovanej
13. augusta 2010 konštatovala, že sťažnosť nie je dôvodná, pretože súd vykonával procesné
úkony a vo veci priebežne konal. Keďže sťažovateľka nesúhlasila so závermi predsedníčky
okresného súdu, podaním z 13. septembra 2010 sa obrátila na predsedu Krajského súdu
v B., ktorého žiadala, aby prešetril vybavenie sťažnosti predsedníčkou okresného súdu.
Podpredsedníčka krajského súdu v odpovedi z 21. októbra 2010 vyhodnotila žiadosť
sťažovateľky ako neopodstatnenú, keďže predsedníčka okresného súdu sa jej sťažnosťou
riadne zaoberala, pričom sa stotožnila aj s jej záverom týkajúcim sa nezistenia prieťahov
v predmetnom konaní. Súčasne uviedla, že v rámci prešetrovania sťažnosti na prieťahy
v konaní nemožno skúmať danosť poplatkovej povinnosti.
3. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
sťažovateľka vidí v tom, že následne okresný súd vo veci nekonal, nebola upovedomená
o žiadnych ďalších procesných úkonoch. Dôvod týchto prieťahov jej nie je zrejmý, keďže
ako neskôr zistila, pokračovaniu v konaní by nemalo brániť ani nezaplatenie poplatku,
pretože pri podaní návrhu na náhradu škody spôsobenej trestným činom nevzniká
poplatková povinnosť. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom
vyslovil, že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, a aby prikázal okresnému súdu vo veci konať, vec prejednať a rozhodnúť.
Požadovala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 € a náhradu trov
konania.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred
ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať
sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,
II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
7. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala predsedníčke okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú ústavný súd stabilne považuje za vyčerpanie účinného
prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorým sťažovateľ
poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy
a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.
V okolnostiach prípadu však nemohla ostať mimo pozornosti ústavného súdu príčina, ktorá
viedla k podaniu sťažnosti na prieťahy v konaní a ktorou bolo nezaslanie výzvy
na zaplatenie súdneho poplatku. Pohľad sťažovateľky, podľa ktorého prieťahy v konaní boli
vyvolané tým, že okresný súd ju nevyzval na zaplatenie súdneho poplatku, v okolnostiach
prípadu nemôže prima facie viesť k záveru o možnom porušení jej označených práv.
Sťažovateľka si totiž v sťažnosti sama odporuje, keď najskôr tvrdí, že nezaslanie výzvy
malo viesť k zbytočným prieťahom v konaní, následne však konštatuje, že konanie malo
byť od súdneho poplatku oslobodené. Z uvedeného rezonuje, že v tomto prípade by nebola
povinná platiť poplatok ani pri podaní žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) a ani
následne na výzvu súdu, a teda nezaslanie výzvy na zaplatenie poplatku nemohlo viesť
k zbytočným prieťahom v konaní. Aj napriek tomu, že ústavnému súdu pre nedostatok
právomoci neprislúcha rozhodovať, či konanie pred všeobecným súdom ne/malo byť
oslobodené od súdnych poplatkov, sťažovateľka tým, že v tomto smere sťažnosť bližšie
nezdôvodnila (nekonkretizovala právny základ návrhu), neumožnila ústavnému súdu túto
okolnosť ani posúdiť.
8. Dôvodom na vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej však boli časové
okolnosti konania pred všeobecným súdom. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že
po podaní návrhu 6. apríla 2010 tento súd 1. júna 2010 previedol z registra Rob do registra
Cb a následne 9. augusta 2010 uznesením vyzval žalovaného na vyjadrenie k návrhu.
V tomto období, ako aj bezprostredne nasledujúcom sťažovateľka uplatňujúc svoje procesné
právo podať sťažnosť na prieťahy v konaní (vyhodnotenú ako nedôvodnú) a žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti (vyhodnotenú taktiež ako nedôvodnú) sama v istej miere
prispela k prieťahom v konaní, keď orgány správy súdov jej podania nemohli vyhodnotiť
bez znalosti spisu. Ďalšie konanie okresného súdu v právnej veci sťažovateľky a jeho
prípadná nečinnosť v trvaní podľa sťažovateľky prevyšujúcom jeden rok nenadobudli
ústavnoprávny rozmer, ktorým by sa ústavný súd mohol zaoberať po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 47/03,
II. ÚS 296/2011). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľke nemusel vždy javiť úplne
efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1
dohovoru.
9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska
posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať, primerané finančné
zadosťučinenie a náhrada trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. marca 2012