Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 126/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S. a. s., B., zastúpenej advokátom Mgr. T. K.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 30. novembra 2011,

ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 1335-

6000/2010-ON-240 z 15. decembra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S. a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára

2012 faxom a 10. februára 2012 poštou doručená sťažnosť spoločnosti S. a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 30. novembra 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie“),

ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 1335-

6000/2010-ON-240 z 15. decembra 2010.

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou

súdneho konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. , v rámci ktorého je

posudzovaná žaloba spoločnosti T. a. s. (ďalej len „žalobca“), o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia č. 1335-6000/2010-ON-240, ktorým Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj

„úrad“) nariadil spoločnosti Ž. odstrániť protiprávny stav (neuvedenie identifikácie

úspešného uchádzača v liste označenom „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“ zo 6.

októbra 2010), a to opätovným písomným oznámením informácie o výsledku vyhodnotenia

ponúk. Žalobca požiadal krajský súd o odklad vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia

úradu, krajský súd tomuto návrhu napadnutým uznesením z 30. novembra 2011 vyhovel

potom, ako rozsudkom z 28. septembra 2011 zrušil rozhodnutie úradu [proti ktorému

rozsudku sa v dôsledku podaného odvolania vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) odvolacie konanie].

3. Sťažovateľka v podstatnom namieta porušenie v bode 1 označeného základného

práva tým, že (i) krajský súd nebol príslušný vydať napadnuté uznesenie, (ii) napadnuté

uznesenie nebolo dostatočne odôvodnené a (iii) napadnuté uznesenie je arbitrárne.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie základného práva podľa ,

zrušil napadnuté uznesenie a zaviazal krajský súd na úhradu trov konania.

5. Ústavný súd v rámci prípravy na predbežné prerokovanie veci od advokáta

sťažovateľky inter alia zistil, že v rámci odvolacieho konania 8. marca 2012 podala

sťažovateľka návrh na zrušenie napadnutého uznesenia, o ktorom nebolo do času

rozhodovania ústavného súdu rozhodnuté.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd. Zmyslom a účelom uvedeného

princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné

vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa už citovaného

znenia in fine („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

8. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie napadnutého uznesenia

krajského súdu, o ktorom bude rozhodovať najvyšší súd (pozri bod 5). Predmetom jeho

(najvyššieho súdu) posudzovania bude posúdenie zákonnosti napadnutého uznesenia, ako aj

nedostatku dôvodov na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

9. Ak sa za tejto situácie sťažovateľka domáhala svojho práva na ústavnom súde

a zároveň bude napadnuté uznesenie krajského súdu posudzovať aj najvyšší súd v rámci

odvolacieho konania proti rozsudku krajského súdu z 28. septembra 2011, musela byť

sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých

porušenie namieta, bude vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu rozhodovať

najvyšší súd.

10. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. ), že v prípade

podania návrhu na zrušenie rozhodnutia v konaní pred všeobecnými súdmi a súbežne

podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o návrhu na zrušenie rozhodnutia v konaní pred všeobecnými súdmi. Pritom lehota na

podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012