Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 49/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L. a. s., B., právne zastúpenej advokátom Mgr.

P. T., Advokátska kancelária a. s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -168 zo 4. novembra 2011 v

spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28.

novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti L. a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. februára 2012 doručená sťažnosť L. a. s., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -168 zo 4.

novembra 2011 v spojení s opravným uznesením krajského súdu sp. zn. z

28. novembra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo spoločnosti L., a. s., ktorá zanikla ..., naposledy so sídlom ..., B.,

IČO: ..., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka

č. ..., a ktorej právnym nástupcom v danej veci je spoločnosť L. a. s., so sídlom ..., B.,

IČO: ..., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka

číslo: ..., podľa článku 46 ods. 1 a právo podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu v

Bratislave, č. k. -168, IČS: 1310205383, zo dňa 04. 11. 2011, v spojení s

opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. , IČS: 1310205383,

zo dňa 28.11.2011, a to tak v časti, ktorej bol zmenený výrok súdu prvého stupňa o

nariadení predbežného opatrenia, ako aj v časti trov konania, porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. -168,

IČS: 1310205383, zo dňa 04. 11. 2011, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Bratislave, č. k. , IČS: 1310205383, zo dňa 28. 11. 2011, sa zrušuje a vec

sa v časti výroku o predbežnom opatrení vracia Krajskému súdu v Bratislave, aby o nej

znovu konal a rozhodol.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť spoločnosti L. a. s. so sídlom ..., B.,

IČO: ..., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka

číslo: ..., trovy právneho zastúpenia v sume 753,26 € (slovom: sedemstopäťdesiattri eur a

dvadsaťšesť centov) na účet jej právneho zástupcu Mgr. P. T., č. ú. ..., vedený v ..., za dva

úkony právnej služby..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ako vyplynulo z podanej sťažnosti a jej príloh, obchodná spoločnosť L., a. s., B.,

bola ako žalovaná účastníčkou súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava

III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca A., spol. s r.

o., M., proti nej domáhal zaplatenia sumy 24 689,64 € s prísl. z titulu neuhradeného

zostatku ceny diela podľa zmluvy o dielo uzatvorenej 30. mája 2007 medzi spoločnosťou

A., spol. s r. o., ako zhotoviteľom a spoločnosťou L., a. s., ako objednávateľom (ďalej len

„zmluva o dielo“), ktorej predmetom bola rekonštrukcia a prístavba ... M. (ďalej len

„dielo“). V tomto konaní spoločnosť L., a. s., uplatnila proti spoločnosti A., spol. s r. o.,

vzájomným návrhom nárok na zaplatenie sumy 71 161,59 € z titulu bezdôvodného

obohatenia. Toto bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť tak, že spoločnosť A., spol. s r. o.,

ako zhotoviteľ neodstránila všetky vady a nedorobky diela, v dôsledku čoho spoločnosť L.,

a. s., odstúpila od zmluvy o dielo, a keďže už zaplatila spoločnosti A., spol. s r. o.,

28 876 132 Sk ako cenu diela, hoci podľa zmluvy o dielo bola splatná jej časť vo výške

10 % až po odstránení vád a nedorobkov, spoločnosť A., spol. s r. o., sa na jej úkor

obohatila o sumu zodpovedajúcu rozdielu celkovej ceny diela (28 876 132 Sk) a 90 % tejto

sumy (25 988 519 Sk), teda o sumu 2 887 613 Sk (95 851,19 €). Po zohľadnení žalovanej

sumy (24 689,64 €) spoločnosťou A., spol. s r. o., predstavuje preto pohľadávka spoločnosti

L., a. s., voči spoločnosti A., spol. s. r. o., sumu 71 161,59 €, ktorej zaplatenia sa spoločnosť

L., a. s., domáhala proti spoločnosti A., spol. s r. o., v konaní pred súdom. Okresný súd

uznesením č. k. -179 z 3. mája 2010 vylúčil návrh spoločnosti L., a. s.

(ďalej aj „žalobca“), proti spoločnosti A., spol. s r. o. (ďalej aj „žalovaný“), na zaplatenie

sumy 71 161, 59 € na samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pred okresným súdom

pod sp. zn. . Konanie vedené pod sp. zn. bolo po späťvzatí

žaloby spoločnosťou A., spol. s r. o., zastavené uznesením okresného súdu č. k. 26 Cb

146/2009-194 z 28. mája 2010 a spoločnosti L., a. s., bola priznaná náhrada trov konania vo

výške 976,49 €. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku o zastavení konania 30.

júna 2010 a vo výroku o náhrade trov konania v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 3

Cob 410/2010-205 z 31. januára 2011 dňa 28. marca 2011. Žalobca v priebehu konania

rozšíril žalobu tak, že vo vylúčenom konaní sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty za

omeškanie s odstránením vád a nedorobkov diela, ako aj náhrady škody (16 913,92 €), ktorá

mu vznikla tým, že túto sumu uhradil inému zhotoviteľovi za opravu časti diela. Uznesením

č. k. -98 zo 7. júla 2011 okresný súd pripustil zmenu návrhu tak, že

predmetom konania sa stal nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 95 193,99 €

s prísl.

Žalobca doručil okresnému súdu 1. augusta 2011 návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorému okresný súd vyhovel uznesením č. k. -130

zo 17. augusta 2011 a zakázal žalovanému «nakladať, previesť, scudziť, zaťažiť akoukoľvek

ťarchou, vložiť ako majetkovú účasť do združenia alebo do obchodného imania obchodnej

spoločnosti, družstva alebo inej osoby, nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu, zapísanú

na liste vlastníctva č. ..., okres: M., obec: M., katastrálne územie M., vedeným Správou

katastra M., so súpisným číslom ... (neštátne zdravotnícke zariadenie), postavenou na

2

pozemku registra „...“, parcelné číslo: ..., zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m,

ktorý pozemok je zapísaný na liste vlastníctva číslo ..., okres: M., obec: M., katastrálne

územie: M., vedeným Správou katastra M. (ďalej aj „nehnuteľnosť“), ako aj inak

obmedzovať práva vyplývajúce z vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti» (ďalej aj

„predbežné opatrenie“). Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že sa

stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu v celom rozsahu. Žalobca svoj návrh

odôvodnil tým, že má dôvodnú a opodstatnenú obavu, že výkon rozhodnutia bude v prípade,

ak nebude nariadené predbežné opatrenie, ohrozený. Domáhal sa vydania predbežného

opatrenia s poukazom na § 74 ods. 1, § 102 ods.1 a § 76 ods. 1 písm. e) a f) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Poukázal na to, že má proti žalovanému

právoplatnú a vykonateľnú pohľadávku na základe rozhodnutia okresného súdu

č. k. -194 z 28. mája 2010, a to vo výške 976,49 €, ktorú mu žalovaný

napriek výzve neuhradil. V prebiehajúcom konaní vymáha od žalovaného podstatne vyššiu

pohľadávku, súčet istiny a príslušenstva ktorej predstavuje 152 478,69 €. Ak žalovaný

označenú nehnuteľnosť prevedie, je viac ako dôvodná obava, že sťažovateľ svoju

pohľadávku nebude môcť uspokojiť. Proti tomuto uzneseniu podal 8. septembra 2011

odvolanie žalovaný. Krajský súd o podanom odvolaní žalovaného rozhodol uznesením

č. k. -168 zo 4. novembra 2011 v spojení s opravným uznesením

sp. zn. z 28. novembra 2011 tak, že uznesenie prvostupňového súdu

č. k. -130 zo 17. augusta 2011 zmenil a návrh na vydanie predbežného

opatrenia zamietol a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy

konania v sume 346,64 €.

Sťažovateľ v úvode sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedol, že žalobca bol

1. decembra 2011 vymazaný z obchodného registra v dôsledku jeho zrušenia bez likvidácie

rozhodnutím jeho jediného akcionára spísaným vo forme notárskej zápisnice notára

JUDr. M. P. sp. zn. N 337/2011, Nz 35261/2011 z 26. septembra 2011 o rozdelení na dve

samostatné spoločnosti, a to L., a. s., B., a L., a. s., B. (sťažovateľ), na základe projektu

rozdelenia spísaného vo forme notárskej zápisnice notára JUDr. M. P. sp. zn. N 339/2011,

Nz 35268/2011 z 26. septembra 2011. Podľa projektu rozdelenia sa sťažovateľ stal právnym

nástupcom žalobcu a prešiel na neho majetok, záväzky a pracovnoprávne vzťahy žalobcu

podľa príloh notárskej zápisnice. Toto rozdelenie nadobudlo účinnosť dňom jeho zápisu do

obchodného registra (1. decembra 2011). Pohľadávka uplatnená v konaní pred súdom mala

podľa tvrdenia sťažovateľa prejsť zo žalobcu na sťažovateľa, pretože sa týkala ... a nebola

výslovne uvedená v zozname pohľadávok, ktoré prešli pri rozdelení na L., a. s., v prílohe

projektu rozdelenia. Sťažnosť ústavnému súdu v situácii, keď žalobca medzičasom zanikol,

podal sťažovateľ s poukazom na .

Porušenie a dohovoru uznesením krajského súdu

č. k. -168 zo 4. novembra 2011 v spojení s opravným uznesením

sp. zn. z 28. novembra 2011 odôvodnil sťažovateľ tým, že krajský súd pri

aplikácii a nevzal do úvahy konkrétne a špecifické okolnosti danej veci,

na ktoré poukázal sťažovateľ v návrhu na vydanie predbežného opatrenia a vo vyjadrení

k odvolaniu žalovaného. Podľa názoru sťažovateľa zo žiadneho ustanovenia právneho

poriadku nemožno vyvodiť, že výlučnou možnosťou nariadenia predbežného opatrenia

z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia je správanie žalovaného, ktorým sa snaží

zmenšiť svoj majetok. Postup krajského súdu je v rozpore s princípom spravodlivej ochrany

práv účastníkov občianskeho súdneho konania, pretože v danom prípade zabezpečiť

dosiahnutie účelu konania (a vymožiteľnosti práva) bolo možné len vydaním predbežného

opatrenia. Nemožno od navrhovateľa predbežného opatrenia vyžadovať, aby sa domáhal

nariadenia predbežného opatrenia vo vzťahu k jedinému nehnuteľnému majetku žalovaného

až po tom, čo zo strany žalovaného dôjde ku konaniu, ktorým by žalovaný zmenšil svoj

majetok. Sťažovateľ ďalej opätovne poukázal na argumenty, ktoré uviedol už v priebehu

konania pred všeobecnými súdmi. Uviedol, že ak by žalovaný v ďalšom priebehu konania

nadobudol ďalší majetok, nič by mu nebránilo navrhnúť zrušenie vydaného predbežného

opatrenia ( ). Pokiaľ krajský súd dospel k záveru o nepomere hodnoty

nehnuteľnosti a vymáhanej pohľadávky, sťažovateľ poukázal na to, že už v priebehu

konania zdôrazňoval, že suma 150 000 € prevyšuje priemernú hodnotu bežných

nehnuteľností v okrese Michalovce. Keďže sťažovateľ považuje všetky podmienky

na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci za naplnené, rozhodnutie krajského súdu je

v rozpore s požiadavkou spravodlivého konania a v rozpore s princípmi vymáhateľnosti

práva. Arbitrárnosť rozhodnutia krajského súdu vidí sťažovateľ i v tom, že krajský súd

samostatne neposúdil okolnosti odročovania pojednávaní z dôvodov na strane žalovaného

a uspokojil sa s konštatovaním, že zrejme boli odročené z vážnych, ospravedlniteľných

dôvodov. Pokiaľ považoval krajský súd za významné, že žalovaný uhradil pohľadávku

976,49 €, sťažovateľ zdôrazňuje, že sa tak stalo až v čase podania odvolania proti uzneseniu

okresného súdu o vydaní predbežného opatrenia. Vo vzťahu k výroku uznesenia krajského

súdu o náhrade trov odvolacieho konania poukázal sťažovateľ na to, že aj tento výrok je

arbitrárny, pretože o trovách predbežného opatrenia sa rozhoduje až v konečnom rozhodnutí

vo veci ( ). Pocitu sťažovateľa, že odvolacie konanie nebolo spravodlivé

a zákonné, nasvedčuje aj vydanie opravného uznesenia, ktorým bol zmenený výrok

v samotnej podstate, aj to nasvedčuje povrchnosti postupu krajského súdu.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ žiadal s poukazom na § 52 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o vydanie dočasného opatrenia, ktorým by

bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia a bolo uložené Katastrálnemu úradu

v K., Správa katastra M., dočasne sa zdržať výmazu poznámky o zákaze nakladania

s nehnuteľnosťou na základe predbežného opatrenia zapísanej na liste vlastníctva, na

ktorom je nehnuteľnosť zapísaná, ako aj dočasne sa zdržať zápisu akýchkoľvek práv

k nehnuteľnosti, ktoré by boli v rozpore s predbežným opatrením. Túto žiadosť sťažovateľ

odôvodnil tým, že za daného stavu môže žalovaný kedykoľvek previesť nehnuteľnosť inej

osobe alebo zhoršiť jej kvalitu, napr. zriadením záložného práva k nej.

Sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť doručenú ústavnému súdu podaním z 22. februára

2012, v ktorom uviedol, že na katastrálnom portáli 21. februára 2012 zistil, že nehnuteľnosť,

ktorá bola predmetom predbežného opatrenia, je už „dotknutá návrhom na vykonanie

vkladu, ktoré konanie sa vedie pod č. ... Uvedené konanie bolo podané na príslušnú správu

katastra dňa 15. 02. 2012 o 11.17 hod.“. Poukázal na to, že za tohto stavu existujú nielenže

dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, ako boli uvedené v pôvodnom návrhu, ale

„reálna hrozba ohrozeného výkonu rozhodnutia spočíva navyše aj zo zmenených

skutkových okolností, spočívajúcich v začatom vkladovom konaní“. Ak katastrálny úrad

povolí v tejto situácii vklad vlastníckeho práva, dôjde k zmareniu účelu celého konania

vedeného pred okresným súdom. Preto sťažovateľ žiada ústavný súd o urýchlené vydanie

dočasného opatrenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť uznesením

krajského súdu č. k. -168 zo 4. novembra 2011 v spojení s opravným

uznesením sp. zn. z 28. novembra 2011 jednak v dôsledku toho, že krajský

súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a jednak z dôvodu, že rozhodnutie založil

na takej aplikácii právnych noriem, ktorá popiera ich účel a pravidlá ústavne konformného

výkladu.

Krajský súd uznesenie č. k. -168 zo 4. novembra 2011 odôvodnil

najmä takto:

„...Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že... podmienky,

ktoré musia byť pre nariadenie predbežného opatrenia dané, nie sú v danej veci splnené.

Podľa odvolacieho súdu v danom prípade nie je osvedčená reálna a bezprostredná

hrozba, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť zmarený alebo sťažený. Odvolací súd sa

plne stotožňuje s dôvodmi odvolania žalovaného a tieto považuje za relevantné pre zmenu

napadnutého rozhodnutia a zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Samotná výška pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu nie je a nemôže byť dôvodom

pre nariadenie predbežného opatrenia. Ak konanie žalovaného nesmeruje alebo nesnaží sa

smerovať k znižovaniu svojho majetku, prípadne k jeho zaťažovaniu právami tretích osôb

(zriaďovanie napr. záložného práva), čím by mohol sťažiť vymoženie pohľadávky priznanej

súdom žalobcovi v prípade úspechu v tomto súdnom konaní. Takéto správanie sa

žalovaného žalobca neosvedčil. Nedá sa preto konštatovať existencia reálnej

a bezprostrednej hrozby sťaženia, či zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia. Nie je preto

splnená jedna z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca odôvodňuje

návrh na vydanie predbežného opatrenia tým, že žalovaný mu neuhradil vykonateľnú

pohľadávku priznanú v inom súdnom konaní vo výške 976,49 eura, čo taktiež nie je

dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia v inom súdnom konaní. Okrem toho, žalovaný

v rámci odvolacieho konania osvedčil odvolaciemu súdu, že túto pohľadávku dňa 5. 9. 2011

žalobcovi uhradil.

Podľa odvolacieho súdu žalobca v konaní neosvedčil, že tu existuje naliehavá,

bezprostredná potreba vydania predbežného opatrenia, teda žalobca neosvedčil, že by bol

výkon rozhodnutia bez nariadenia predbežného oparenia ohrozený. Rovnako zostala

v rovine neosvedčenej skutočnosť, že navrhované predbežné opatrenie je primerané

hodnote zabezpečovaného práva – v žalobe uplatnenej pohľadávke, a že pohľadávka

žalobcu nie je v zjavnom nepomere k cene nehnuteľnosti, ktorej sa predbežné opatrenie

dotýka.

Obmedzenie vlastníckeho práva predbežným opatrením je potrebné riadne zvažovať

a ako už bolo uvedené, zabezpečenie práva predbežným opatrením je mimoriadne, pretože

v štádiu jeho vydania je nárok žalobcu len v osvedčenej rovine (osvedčuje sa

pravdepodobnosť nároku uplatneného v žalobe) a vôbec nemusí dôjsť k úspešnému

ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto je nariadiť predbežné oparenie, ktorým sa

zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon

rozhodnutia o priznaní pohľadávky žalobcu proti žalovanému, ktorá pohľadávka je v čase

rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia iba v rovine osvedčenej (teda

zatiaľ nepreukázanej), opatrením mimoriadnym. Pre nariadenie takéhoto predbežného

opatrenia okrem iných podmienok musí byt osvedčená účelovosť správania sa žalovaného

(zbavuje sa svojho majetku, zaťažuje ho a pod.), resp. musí byť osvedčené, že také správanie

bezprostredne hrozí (teda zatiaľ nenastalo). Len vtedy je nariadené predbežné opatrenie

spravodlivou ochranou práv žalobcu, na úkor predbežným opatrením obmedzeného práva

žalovaného.

Obava z ohrozenia prípadného výkonu rozhodnutia v predmetnej veci nie je

osvedčená ani tým, že bolo pojednávanie vo veci samej odročené 4x z dôvodov na strane

žalovaného. Zrejme išlo o vážne, ospravedlniteľné dôvody, ak súd prvého stupňa

pojednávanie odročil, pretože v opačnom prípade mal v konaní aj v neprítomnosti

žalovaného pokračovať. Pokiaľ existujú na strane žalovaného dôvody pre ospravedlnenú

neúčasť a odročenie pojednávania, súd musí tieto dôvody akceptovať a pojednávanie

odročiť, pričom z existencie týchto dôvodov nemožno vyvodiť dôvodnú hrozbu zmarenia, či

sťaženia výkonu rozhodnutia ako to tvrdí žalobca.

Keďže žalobca neosvedčil existenciu všetkých zákonných podmienok pre nariadenie

predbežného opatrenia, nie je možné jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

vyhovieť. Obmedzenie garantovaného vlastníckeho práva predbežným opatrením

treba starostlivo zvažovať, pričom všetky podmienky na vydanie predbežného opatrenia

musia byť splnené. Žalobca neosvedčil, že bolo jeho právo ohrozené alebo porušené.

Vzhľadom k tomuto záveru odvolací súd konštatuje, že... súd prvého stupňa rozhodol

nesprávne, a preto jeho rozhodnutie podľa a zmenil tak, že

návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.“

Ústavný súd vychádza z toho, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského

súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne

neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľa

neobstojí. Krajský súd dal dostatočnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré žalovaný v odvolaní a

žalobca vo vyjadrení k nemu nastolil. Krajský súd podrobne vysvetlil, aké podmienky musia

byť na nariadenie predbežného opatrenia, vydania ktorého sa žalobca domáhal, splnené a z

akých dôvodov ich vo veci sťažovateľa nepovažoval za splnené. Krajský súd neponechal

teda bez povšimnutia žiadny z argumentov účastníkov prednesených v odvolacom konaní,

ktoré majú pre vec podstatný význam. Rovnako tak krajský súd odôvodnil aj svoje

rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania o vydanie predbežného opatrenia.

Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného

práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho

rozhodnutia.

Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu ďalej namietal, že

toto rozhodnutie je založené na takom výklade a aplikácii dotknutých právnych noriem,

ktorý nezodpovedá ich účelu a zmyslu a je ústavne nekonformný.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

V súvislosti s preskúmavaním predbežných opatrení ústavný súd podotýka, že

posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov ( ). Ústavný súd preto ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať

do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných

súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania

nezasahujú konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje problematiku

predbežného opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie

pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť

do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu. Aj v konaní o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia musia byť totiž rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom

spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia

zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle,

teda musí byť najmä náležite odôvodnené (obdobne ).

Vychádzajúc z citovaného odôvodnenia uznesenia všeobecného súdu je ústavný súd

toho názoru, že krajský súd skúmal dostatočne osvedčenie obavy žalobcu z ohrozenia

výkonu rozhodnutia, ako aj naliehavosť a nutnosť dočasnej úpravy vzťahov medzi

účastníkmi konania (hrozba ujmy musí hroziť reálne a bezprostredne) a dospel k záveru, že

žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že pokiaľ ide o vklad do katastra

nehnuteľností, v čase rozhodovania o predbežnom opatrení všeobecnému súdu neboli

známe všetky sťažovateľom namietané okolnosti, pretože o niektorých z nich sa sťažovateľ

zmienil až v predmetnej ústavnej sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu niet dôvodu ani vo veci sťažovateľa prehodnocovať

doterajší jednotný prístup všeobecných súdov k posudzovaniu a významu osvedčenia obavy

navrhovateľa predbežného opatrenia zo zmarenia výkonu rozhodnutia.

V prípade sťažovateľa teda nešlo o prípad, v ktorom by krajský súd formalistickým

postupom umožnil presadenie zrejmej nespravodlivosti. Krajský súd naopak dôsledne

zvažujúc účel právnej úpravy neposkytol ochranu sťažovateľovi (žalobcovi) v situácii, keď

pre jej poskytnutie neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Úvahy sťažovateľa

o osobitostiach jeho veci spočívajúcich v tom, že žalovaný vlastní iba jedinú nehnuteľnosť,

z ktorej by prichádzalo do úvahy sťažovateľa v prípade budúceho úspechu v spore sa

uspokojiť, na tomto závere nič nemôžu zmeniť. V tomto prípade od krajského súdu ani účel

zákona, ani história jeho vzniku, ani systematická súvislosť alebo niektorý

z ústavnoprávnych princípov nevyžadovali odchýliť sa od jednotnej aplikačnej praxe

všeobecných súdov tak, ako to sťažovateľ od krajského súdu žiadal. Krajský súd našiel

interpretáciou abstraktných noriem, konkrétne právo rešpektujúc ústavné zásady.

Pokiaľ sťažovateľ videl porušenie ním označených základných práv aj vo výroku

o náhrade trov konania o vydanie predbežného opatrenia, a to v kontexte ,

do úvahy je potrebné vziať (čo vyplýva aj priamo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia),

že krajský súd nerozhodoval o trovách prvostupňového konania o vydanie predbežného

opatrenia, ale iba o trovách konania odvolacieho, a to podľa . Ani tento

postup krajského súdu nemožno označiť za taký, ktorým by bol popretý účel a zmysel

inštitútu náhrady trov konania.

Keďže krajský súd svoje rozhodnutie založil na takom výklade dotknutých

ustanovení právnych predpisov, ktorý nemožno označiť za ústavne nekonformný alebo

nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení, sťažnosť sťažovateľa ani

v tejto časti neobstojí.

Iba tá skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným

v napadnutom uznesení nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok

prijateľnosti jeho sťažnosti na ďalšie konanie.

Za tejto situácie ústavný súd konštatuje, že napadnutým uznesením krajského súdu

č. k. -168 zo 4. novembra 2011 v spojení s opravným uznesením

sp. zn. z 28. novembra 2011 nedošlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa alebo práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marec 2012