Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 141/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Partizánske sp. zn. z 5. januára 2012, ako aj uznesením Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. z 24. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2012 doručená sťažnosť M. P., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Partizánske (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 5. januára 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), ako aj

uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 24.

januára 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Dňa: 5. 1. 2012 som bol vzatý do väzby rozhodnutím

Okr. súdu v Partizánskom spojeným s rozhodnutím Kraj. súdu v Trenčíne zo dňa 24. 1.

2012, kde na HP som do zápisnice o HP zo dňa: 5. 1. 2012 uviedol, že využívam právo

podania návrhu nahradenia väzby finančnou zárukou, čo som aj uskutočnil a to ústnou

formou, keďže prechádzajúci návrh som nemohol fyzicky naplniť z dôvodov, že išlo

o písomný sľub ponúkaný súdu, avšak taktiež ústnou formou...

Do väzby som bol vzatý, avšak bez akejkoľvek reakcie na ponúkaný (ústny) návrh

nahradenia resp. ponechania ma na slobode okresným súdom. Som názoru, že ponúkaná

alternatíva nie je podmienená práve písomnou ako materiálnou formou, nakoľko išlo

o návrh finančnej záruky, kde to zákon – podľa môjho názoru – bližšie nešpecifikuje.

Teba je nesporné, že tento návrh (fin. záruky) som podal v súlade s .

Ďalej je nesporné, že – porušiteľ – Okr. súd v PE mal o tomto návrhu vedomosť,

keďže bol podaný priamo na pojednávaní, ako aj písomný sľub, ktorý však nenaplnil

materiálne podmienky. I keď tieto alternatívy boli navrhnuté v poradí reagovanie a samotné

rozhodovanie súdom bolo len o jednom návrhu, v tomto prípade o ponúkanom pís. sľube.

Absenciu rozhodovania o návrhu nahr. finančnou zárukou, tým zároveň

i odôvodnenia považujem za nesprávne konanie, čím mi bolo odopreté právo na súdnu

a právnu ochranu, čo o. i. zahŕňa právo na odôvodnenie a prejednanie uvedené v čl. 46 ods.

1 Ú-SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že som podal síce opravný prostriedok proti

prvoinštancii, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne – sťažnosť, ktorú som však z iných

dôvodov neodôvodnil sám.

Keďže druhoinštancia – KS-TN rozhodoval o podanej sťažnosti, zo zákonnej

povinnosti prináležalo preskúmať i konanie, ktoré mu predchádzalo, avšak ani tento sa

nijak nevyjadril a ani sám nerozhodol... čím taktiež – podľa môjho názoru – pochybil

a správoplatnil takouto procesnou vadou trpiace rozhodnutie okresného súdu, čím sa

priamo podieľal na porušení vyššie spomínaných práv. (nespomínajúc na „redukciu“ práva

na obhajobu).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj podmienku, ktorú musí spĺňať účastník

konania pred ústavným súdom si dovolím navrhnúť, aby v prípade stotožnenia sa s mojimi

argumentami voči porušeniu spomínaných práv, mi stanovil advokáta v tomto konaní,

vzhľadom na to, že sa nachádzam vo väzbe a nemám fin. prostriedky v prípade, že ide

o sťažnosť zrejme úspešnú.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že:

„Okresný súd v Partizánskom v konaní pod č. k. zo dňa 5. 1. 2012

porušil čl. 46 ods. 1 Ú-SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že sa nezaoberal podaným návrhom

M. P.

Krajský súd v Trenčíne v konaní pod č. k. zo dňa 24. 1. 2012 porušil

čl. 46 ods. 1 Úst. SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že sa nezaoberal podaným návrhom M. P.

Uznesenia oboch súdov sa zrušujú, jednak uznesenie Okresného súdu v Partizánskom

pod č. k. ako i uznesenie Krajského súdu v Trenčíne pod č. k. .“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej neperfektnej sťažnosti namietal porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu

a uznesením krajského súdu. K porušeniu uvedených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že

okresný súd, ako aj krajský súd v predmetnom konaní o jeho vzatí do väzby nerozhodli

o jeho návrhu na nahradenie väzby peňažnou zárukou.

K namietanému porušeniu sťažovateľových práv uznesením okresného súdu

z 5. januára 2012

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený sa môže od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je

sťažnosť.

Podľa sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie

policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora

možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,

a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Podľa orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť

smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej

strany trestného konania.

Podľa ak lehota na podanie sťažnosti už

všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží

vec na rozhodnutie prokurátor alebo súd nadriadenému prokurátorovi alebo súdu.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že proti uzneseniu okresného

súdu z 5. januára 2012 má sťažovateľ možnosť využiť účinné právne prostriedky,

predovšetkým podanie sťažnosti. Rozhodovanie o sťažnosti patrí do právomoci príslušného

nadriadeného súdu, ktorý bol oprávnený posúdiť všetky relevantné skutkové aj právne

okolnosti daného prípadu, ako aj posúdiť prípadné procesné pochybenia okresného súdu.

Sťažovateľ teda realizáciou svojich práv v priebehu uvedeného konania mal možnosť

účinným spôsobom namietať porušenie svojich práv, a preto ústavný súd jeho sťažnosť

v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu sťažovateľových práv uznesením krajského súdu

z 24. januára 2012

Podľa zistenia ústavného súdu zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa na okresnom

súde z 5. januára 2012 vyplýva, že okresný prokurátor podal proti sťažovateľovi návrh na

jeho vzatie do väzby, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk pred začatím jeho výsluchu.

Po poučení sťažovateľa o jeho právach a uskutočnení výsluchu sťažovateľa i okresného

prokurátora, okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým sťažovateľa podľa § 72 ods. 1 písm. a)

z dôvodov podľa vzal do väzby

a súčasne ho poučil o možnosti podať opravný prostriedok, ktorú sťažovateľ hneď využil

vyhlásením, že proti uzneseniu okresného súdu o jeho vzatí do väzby podáva sťažnosť.

Okresný súd následne pristúpil k poučeniu sťažovateľa týkajúcemu sa jeho práva

podať žiadosť o prepustenie na slobodu podľa , na ktoré

obvinený reagoval vyhlásením, že žiadal o nahradenie väzby finančnou zárukou.

Podaním z 13. januára 2012 (doručeným okresnému súdu 18. januára 2012) doplnil

sťažovateľ prostredníctvom svojej obhajkyne dôvody sťažnosti, v ktorých poukazoval

predovšetkým na skutkové okolnosti svojho prípadu, avšak žiadosť o nahradenie väzby

sťažovateľa peňažnou zárukou sa v rámci obsahu tohto podania nenachádza.

Sťažovateľ namieta, že krajský súd pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu z 5. januára 2012 nerozhodol o jeho návrhu na nahradenie väzby peňažnou

zárukou.

Z obsahu uznesenia krajského súdu z 24. januára 2012 vyplýva, že tento súd

o nahradení väzby sťažovateľa peňažnou zárukou nerozhodoval. Krajský súd však v rámci

konania o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 5. januára 2012 nemal

dôvod preskúmavať návrh sťažovateľa, ktorý si v rámci konania, v ktorom sa rozhodovalo

o jeho vzatí do väzby, pred okresným súdom neuplatnil.

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd nad rámec svojich povinností navyše

sťažovateľovi na základe jeho výzvy oznámil, že o jeho návrhu nerozhodol vzhľadom na to,

že ho urobil až po vyhlásení uznesenia okresného súdu z 5. januára 2012, a zároveň ho

opätovne poučil o práve podať žiadosť o prepustenie na slobodu, ktorú môže spojiť

s návrhom na nahradenie väzby peňažnou zárukou podľa .

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňala

všetky náležitosti predpísané zákonom, avšak vzhľadom na to, že bola pri predbežnom

prerokovaní odmietnutá, bolo už bezpredmetné, aby ústavný súd pristúpil k zaslaniu výzvy

sťažovateľovi na jej doplnenie. Z toho istého dôvodu sa bezpredmetným stalo aj

rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2012