Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 64/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2012 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci

sťažnosti A. K., Z., zastúpeného spoločnosťou S., s. r. o., Č., v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. J. V., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť A. K. trovy právneho

zastúpenia v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov), na účet

spoločnosti S., s. r. o., Č., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. J. V., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 7. februára 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. K., Z. (ďalej

len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti namietal neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie žalovanej

sumy s príslušenstvom v konaní sp. zn. , ktoré začalo na základe jeho žaloby

z 9. júna 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyjadril presvedčenie, že nie je predpoklad, aby

konanie bolo v dohľadnej dobe skončené, a k súčasnému stavu konania uvádza:

„Posledné pojednávanie vo veci sa konalo dňa 10. 08. 2011, pričom toto

pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Vzhľadom

k tomu, že od posledného pojednávania okresný súd vo veci riadne nekonal, navrhovateľ

podaním zo dňa 12. 12. 2011 urgoval okresný súd, aby bolo vo veci nariadené znalecké

dokazovanie. Okresný súd v Čadci je aj napriek urgencii naďalej nečinný a vo veci riadne

nekoná.“

Sťažovateľ podal 23. februára 2011 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predseda okresného súdu v odpovedi

na sťažnosť sp. zn. Spr 11/11 z 9. marca 2011 sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť

považuje v celom rozsahu za dôvodnú.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby

ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva

zaručeného postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, ako aj trovy právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. Spr. 263/12 doručeným ústavnému súdu

22. februára 2012, ktoré obsahovalo prehľad jednotlivých procesných úkonov vykonaných

vo veci. V závere predseda okresného súdu konštatoval „zbytočné prieťahy v konaní,

pričom sa nejedná o právne náročnú vec“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. , z podania sťažovateľa

a vyjadrenia predsedu okresného súdu boli zistené tieto relevantné skutočnosti:

Sťažovateľ ako navrhovateľ podal 9. júna 2009 okresnému súdu návrh, ktorým sa

voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 124 000 Sk s prísl.

Po pridelení a odovzdaní spisu zákonnému sudcovi (10. júna 2009) bol vzápätí spis

na základe referátu sudcu predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi (15. júna 2009), ktorý

zabezpečoval úkony podľa pokynov sudcu vrátane vyhotovenia výzvy na zaplatenie

súdneho poplatku a zaslania návrhu odporcovi na vyjadrenie.

Súdny poplatok bol sťažovateľom zaplatený 12. augusta 2009.

Od tohto obdobia okresný súd vo veci vôbec nekonal. Z toho dôvodu sa sťažovateľ

23. februára 2011 obrátil so sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedu okresného súdu.

Predseda okresného súdu nariadil 9. marca 2011 vo veci dohľad.

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 15. apríla 2011, t. j. takmer po dvoch

rokoch od podania návrhu na začatie konania (1 rok a 10 mesiacov). Po vyjadrení

účastníkov konania k prerokovávanej veci bolo pojednávanie odročené na 1. jún 2011, súd

zároveň ustanovil účastníkom lehotu na predloženie listinných dôkazov. Zo strany

navrhovateľa boli listinné dôkazy predložené 15. apríla 2011.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 1. júna 2011. Po výsluchu účastníkov

a svedkov bolo odročené na 10. august 2011. Po pojednávaní predložil právny zástupca

navrhovateľa znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený na základe jeho vyžiadania.

Na súdnom pojednávaní 10. augusta 2011 okresný súd po vyjadrení účastníkov

odročil konanie na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania. Ďalšie úkony

okresný súd do podania sťažnosti ústavnému súdu (23. januára 2012) nevykonal

a nenariadil ani znalecké dokazovanie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želaného

stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu (, ). Preto na splnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské

práva (, ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj v tomto prípade sťažnosť

sťažovateľa.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh sťažovateľa

na zaplatenie sumy 124 000 Sk s prísl. odporcom. Ide o konanie, ktoré spravidla nebýva

skutkovo zložité, a z obsahu predloženého súdneho spisu ústavný súd ani nezistil žiadnu

okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o skutkovej zložitosti veci. Po právnej stránke tvoria

návrhy tohto typu častú a bežnú agendu okresných súdov, a preto vec nemožno považovať

ani za právne zložitú. Túto skutočnosť konštatoval aj predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení k podanej sťažnosti.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov

konania. Zo súdneho spisu vyplýva, že činnosť okresného súdu nebola ani prerušovaná

rozhodovaním o procesných návrhoch účastníkov konania alebo nedostatočnou súčinnosťou

účastníkov konania pri znaleckom dokazovaní, resp. pri konaní ako takom. Ústavný súd tak

nezistil, že by sťažovateľovi, resp. účastníkom konania vôbec bolo možné pričítať podiel na

namietanej dĺžke konania. Sťažovateľ bol v období, keď okresný súd konal, aktívny, podal

aj sťažnosť na prieťahy v konaní, čím dosiahol obnovenie aktivity okresného súdu a dohľad

predsedu okresného súdu nad postupom vo veci samej.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného , bol postup

okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v posudzovanom konaní dospel

k záveru, že v konaní okresného súdu sa vyskytovali obdobia nečinnosti, v ktorých okresný

súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka.

Pasivitou okresného súdu bolo poznačené obdobie od 15. júna 2009, keď bol súdny

spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý zabezpečoval úkony podľa pokynov

sudcu vrátane vyhotovenia výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a zaslania návrhu

odporcovi na vyjadrenie, do 15. apríla 2011, keď sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci.

Počas obdobia jedného roka a desiatich mesiacov okresný súd z nezistených dôvodov

vo veci vôbec nekonal. Uvedené prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až na základe

sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní a po nariadenom dohľade predsedu okresného

súdu.

Pasivitou je poznačené aj obdobie od 10. augusta 2011, keď sa konalo zatiaľ

posledné pojednávanie vo veci, ktoré okresný súd odročil na neurčito pre účely nariadenia

znaleckého dokazovania, do podania sťažnosti ústavnému súdu 23. januára 2012. Hoci

odvtedy uplynulo viac ako päť mesiacov, okresný súd zatiaľ nerozhodol ani o nariadení

znaleckého dokazovania.

Ústavný súd konštatuje, že rozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny dopad

na plynulý priebeh posudzovaného konania boli zbytočné prieťahy, ktorých sa okresný súd

dopustil najmä v dôsledku zisteného obdobia nečinnosti (v celkovej dĺžke dva roky a tri

mesiace).

Celkovo po posúdení veci ústavný súd konštatuje, že okresný súd neposkytuje

sťažovateľovi v konaní vedenom pod sp. zn. rýchlu a účinnú ochranu jeho

práv podľa a , a preto ústavný súd rozhodol, že okresný súd v tomto

konaní porušil základné právo sťažovateľa podľa (bod 1 výroku nálezu).

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2

, okresnému súdu preto prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že okresný súd vo veci

riadne nekoná, „spôsobuje vážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľ má z postupu

okresného súdu traumu“.

Pretože porušenie základného práva zaručeného sťažovateľovi v ,

ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok

ústavného súdu deklarujúci toto porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu

považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie. Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať

sťažovateľovi sumu 1 000 € (bod 3 výroku nálezu). Táto suma zohľadňuje najmä rozsah

zbytočných prieťahov v konaní spôsobujúcich nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu

v pocite právnej neistoty.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej

ujmy, nie prípadná náhrada škody (, ).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu trov konania v sume

323,50 €.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi z dôvodu trov právneho zastúpenia

náhradu trov konania v ním požadovanej sume 323,50 €, a to za dva úkony právnej služby

(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2012)

v sume po 127,16 € a dva režijné paušály v sume po 7,63 €, plus 20 % DPH, ktoré zaviazal

uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2012