Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 72/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. P. a JUDr. S. V., obe bytom B., zastúpených

advokátkou JUDr. Z. O., B., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 4

a , ako aj Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. S. P. a JUDr. S. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2012 doručená sťažnosť JUDr. S. P. a JUDr. S. V., obe bytom B. (ďalej len

„sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), ako aj Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 21. februára 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou z 25. septembra 1994 sa Ing. R. R. (ďalej len

„žalobkyňa“) domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

s Ing. P. V., ktorý však v priebehu konania 7. apríla 2000 zomrel a na jeho miesto vstúpili

do konania sťažovateľky ako dedičky v procesnom postavení žalovaných.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-550 z 9. februára 2011 (išlo v poradí o tretí rozsudok okresného súdu) bolo

bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané tak, že nehnuteľný majetok ležiaci

v katastrálnom území obce H., bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Rovnako

žalobkyni bol prikázaný polovičný zostatok pôžičiek. Naproti tomu do dedičstva

po Ing. P. V. bola prikázaná suma 6 021,74 € ako hodnota polovice nehnuteľností, ale aj

druhá polovica pôžičiek.

Rozsudkom krajského súdu č. k. -588, z 9. novembra

2011 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Podľa názoru sťažovateliek rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu označených

práv podľa a dohovoru, a to najmä v tej súvislosti, že cena nehnuteľností bola

ustálená príliš nízkou sumou. Okrem toho niektoré dôkazy, ktoré si okresný súd zadovážil,

neboli sťažovateľkám doručené pred pojednávaním, na ktorom došlo k vyhláseniu

rozsudku.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľky podali proti rozsudku krajského súdu

č. k. -588 z 9. novembra 2011 dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľky podali proti rozsudku krajského súdu

dovolanie. Vzhľadom na uvedenú situáciu v danom štádiu konania právomoc poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateliek má najvyšší súd v rámci dovolacieho konania.

Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno

napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi

z príslušných procesných noriem (). Ide o jeden zo základných

princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj

k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer

v. Česká republika, sťažnosť č. 31419/04 alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

a jeho body 51, 53, 54).

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2012