Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 72/2012
PDF · 112.37 KB
No categories available
II. ÚS 72/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. P. a JUDr. S. V., obe bytom B., zastúpených
advokátkou JUDr. Z. O., B., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 4
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave
pod sp. zn. 4 Co 180/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. S. P. a JUDr. S. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára
2012 doručená sťažnosť JUDr. S. P. a JUDr. S. V., obe bytom B. (ďalej len
„sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom
Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 4 Co 180/2011.
Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 21. februára 2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou z 25. septembra 1994 sa Ing. R. R. (ďalej len
„žalobkyňa“) domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
s Ing. P. V., ktorý však v priebehu konania 7. apríla 2000 zomrel a na jeho miesto vstúpili
do konania sťažovateľky ako dedičky v procesnom postavení žalovaných.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k.
14 C 155/1994-550 z 9. februára 2011 (išlo v poradí o tretí rozsudok okresného súdu) bolo
bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané tak, že nehnuteľný majetok ležiaci
v katastrálnom území obce H., bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Rovnako
žalobkyni bol prikázaný polovičný zostatok pôžičiek. Naproti tomu do dedičstva
po Ing. P. V. bola prikázaná suma 6 021,74 € ako hodnota polovice nehnuteľností, ale aj
druhá polovica pôžičiek.
Rozsudkom krajského súdu č. k. 4 Co 180/2011-588, 4 Co 181/2011 z 9. novembra
2011 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.
Podľa názoru sťažovateliek rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu označených
práv podľa ústavy a dohovoru, a to najmä v tej súvislosti, že cena nehnuteľností bola
ustálená príliš nízkou sumou. Okrem toho niektoré dôkazy, ktoré si okresný súd zadovážil,
neboli sťažovateľkám doručené pred pojednávaním, na ktorom došlo k vyhláseniu
rozsudku.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľky podali proti rozsudku krajského súdu
č. k. 4 Co 180/2011-588 z 9. novembra 2011 dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľky podali proti rozsudku krajského súdu
dovolanie. Vzhľadom na uvedenú situáciu v danom štádiu konania právomoc poskytnúť
ochranu označeným právam sťažovateliek má najvyšší súd v rámci dovolacieho konania.
Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým
na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno
napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi
z príslušných procesných noriem (Občiansky súdny poriadok). Ide o jeden zo základných
princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada
subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu
do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti
preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09,
II. ÚS 196/2010), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)
a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až
po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná
za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj
k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer
v. Česká republika, sťažnosť č. 31419/04 alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,
a jeho body 51, 53, 54).
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2012