Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 154/2012
PDF · 143.97 KB
No categories available
III. ÚS 154/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. V., L., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., M., pre
namietané porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine v konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010, postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Pv 597/2011 a postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 1338/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2012
doručená sťažnosť J. V., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. K.,
M., pre namietané porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine (ďalej aj „okresné
riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010, postupom
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Pv 597/2011 a postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská
prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 1338/2011.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva
sp. zn. ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010 z 19. júla 2010 mu bolo vznesené obvinenie za
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona, ku ktorému
malo dôjsť 20. augusta 2009 pri dopravnej nehode.
Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na to, aké procesné úkony boli v danej veci
vykonané. V tejto súvislosti uviedol, že vyšetrovateľ vykonal jeho výsluch, výsluchy
poškodených, výsluchy svedka a do konania pribral znalcov z odboru zdravotníctva
a odboru cestnej dopravy. Okrem toho vyšetrovateľ pribral do konania aj znalecký ústav, ale
toto rozhodnutie bolo podľa vyjadrenia sťažovateľa na základe sťažnosti podanej
prostredníctvom zvoleného obhajcu zrušené dozorujúcim prokurátorom. Sťažovateľ dodal,
že k veci bolo zabezpečené doplnenie odborného vyjadrenia a v októbri 2011 bol
uskutočnený výsluch znalca, pričom podľa jeho vyjadrenia vyšetrovateľ odvtedy nevykonal
žiaden procesný úkon.
Keďže sťažovateľ prejavil nespokojnosť s postupom orgánov činných v trestnom
konaní, 2. septembra 2011 podal okresnému riaditeľstvu „Sťažnosť proti prieťahom
v konaní“. Túto sťažnosť vybavil prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry B. (ďalej len
„vojenská obvodná prokuratúra“) listom č. k. OPv 166/10-50 z 11. októbra 2011, pričom ju
posúdil ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku. Pri
vybavení sťažnosti príslušný prokurátor poukázal na postup vyšetrovateľa a vo veci
vykonané úkony a zároveň konštatoval, že vo veci nedošlo k zbytočným prieťahom
v konaní. Podľa vyjadrenia sťažovateľa prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry jeho
sťažnosť v časti, ktorá smerovala proti postupu vojenskej obvodnej prokuratúry, postúpil na
vybavenie Vyššej vojenskej prokuratúre T.. Sťažovateľ dodal, že neskôr mu bolo oznámené,
že táto sťažnosť bola postúpená na vybavenie krajskej prokuratúre, odkiaľ do 12. januára
2012 nedostal žiadne oznámenie, a preto sa obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Odtiaľ mu prišla odpoveď, že jeho podanie
bolo postúpené na vybavenie krajskej prokuratúre. Krajská prokuratúra mu napokon listom
č. k. 1 Kpt 1338/2011-12 z 30. januára 2012 oznámila, že v postupe orgánov činných
v trestnom konaní neboli v danej veci zistené žiadne nedostatky.
Sťažovateľ sa domnieva, že orgány činné v trestnom konaní nepostupujú v tejto
trestnej veci bez zbytočných prieťahov, a poukázal hlavne na to, že od októbra 2011
vyšetrovateľ nevykonal vo veci žiaden úkon, čo podľa jeho názoru podporuje tvrdenie, že
prípravné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. V tejto súvislosti poukázal aj na
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), medzi inými aj
rozhodnutie vo veci Pavlík proti Slovenskej republike z 30. januára 2007, z ktorého podľa
neho vyplýva, že za prieťah v konaní je potrebné považovať aj obdobie vyše 5 mesiacov,
keď príslušný okresný súd vo veci nekonal.
Sťažovateľ vyslovil názor, že rýchle ukončenie toho trestného stíhania má preňho
mimoriadny význam, a zároveň dodal, že svojím konaním žiadnym spôsobom neprispel
k predĺženiu konania. Okrem toho vyslovil aj názor, že predmetná trestná vec nie je ani
skutkovo, ani právne zložitá.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresného riaditeľstva
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010, postupom okresnej
prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 597/2011 a postupom krajskej prokuratúry
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 1338/2011 bolo porušené jeho právo na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému riaditeľstvu
prikázal vo veci konať bez prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1 000 € a náhradu trov konania v sume 323,50 €.
II.
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ v jej časti namietal porušenie svojho
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010
a postupom okresnej prokuratúry „v konaní vedenom pod sp. zn. OPv 166/10“.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov si
ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 zaručuje právo na
spravodlivé konanie. Obe konania, ktoré sťažovateľ namieta, sa dotýkajú činnosti
prokuratúry a orgánov polície, ktoré vykonávajú prípravné konania trestné. Postup orgánov
ani postup prokuratúry nepoužíva ochranu čl. 6 dohovoru na rozdiel od čl. 48 ods. 2 ústavy,
ktorý poskytuje okrem základných práv pri súdnom a inom konaní. Tieto skutočnosti by mal
zástupca sťažovateľa ako kvalifikovaný člen advokátskej komory vedieť a tieto aj správne
aplikovať.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané porušenie
sťažovateľovho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva
a okresnej prokuratúry vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. Z tohto dôvodu ju preto už
na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj postupom krajskej prokuratúry
vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kpt 1338/2011 v súvislosti s vybavovaním jeho podnetu
z 2. septembra 2011. Aj pre túto časť sťažnosti je potrebné uviesť, že namieta porušenie
práva garantovaného medzinárodnou zmluvou, ktorého sa mal dopustiť orgán verejnej
moci, ktorého sa nedotýkajú garancie čl. 6 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú
a ako takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom
prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2012