Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 154/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. V., L., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., M., pre

namietané porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010, postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2012

doručená sťažnosť J. V., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. K.,

M., pre namietané porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine (ďalej aj „okresné

riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010, postupom

Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva

sp. zn. ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010 z 19. júla 2010 mu bolo vznesené obvinenie za

prečin ublíženia na zdraví podľa a , ku ktorému

malo dôjsť 20. augusta 2009 pri dopravnej nehode.

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na to, aké procesné úkony boli v danej veci

vykonané. V tejto súvislosti uviedol, že vyšetrovateľ vykonal jeho výsluch, výsluchy

poškodených, výsluchy svedka a do konania pribral znalcov z odboru zdravotníctva

a odboru cestnej dopravy. Okrem toho vyšetrovateľ pribral do konania aj znalecký ústav, ale

toto rozhodnutie bolo podľa vyjadrenia sťažovateľa na základe sťažnosti podanej

prostredníctvom zvoleného obhajcu zrušené dozorujúcim prokurátorom. Sťažovateľ dodal,

že k veci bolo zabezpečené doplnenie odborného vyjadrenia a v októbri 2011 bol

uskutočnený výsluch znalca, pričom podľa jeho vyjadrenia vyšetrovateľ odvtedy nevykonal

žiaden procesný úkon.

Keďže sťažovateľ prejavil nespokojnosť s postupom orgánov činných v trestnom

konaní, 2. septembra 2011 podal okresnému riaditeľstvu „Sťažnosť proti prieťahom

v konaní“. Túto sťažnosť vybavil prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry B. (ďalej len

„vojenská obvodná prokuratúra“) listom č. k. OPv 166/10-50 z 11. októbra 2011, pričom ju

posúdil ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa . Pri

vybavení sťažnosti príslušný prokurátor poukázal na postup vyšetrovateľa a vo veci

vykonané úkony a zároveň konštatoval, že vo veci nedošlo k zbytočným prieťahom

v konaní. Podľa vyjadrenia sťažovateľa prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry jeho

sťažnosť v časti, ktorá smerovala proti postupu vojenskej obvodnej prokuratúry, postúpil na

vybavenie Vyššej vojenskej prokuratúre T.. Sťažovateľ dodal, že neskôr mu bolo oznámené,

že táto sťažnosť bola postúpená na vybavenie krajskej prokuratúre, odkiaľ do 12. januára

2012 nedostal žiadne oznámenie, a preto sa obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Odtiaľ mu prišla odpoveď, že jeho podanie

bolo postúpené na vybavenie krajskej prokuratúre. Krajská prokuratúra mu napokon listom

č. k. -12 z 30. januára 2012 oznámila, že v postupe orgánov činných

v trestnom konaní neboli v danej veci zistené žiadne nedostatky.

Sťažovateľ sa domnieva, že orgány činné v trestnom konaní nepostupujú v tejto

trestnej veci bez zbytočných prieťahov, a poukázal hlavne na to, že od októbra 2011

vyšetrovateľ nevykonal vo veci žiaden úkon, čo podľa jeho názoru podporuje tvrdenie, že

prípravné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. V tejto súvislosti poukázal aj na

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), medzi inými aj

rozhodnutie vo veci Pavlík proti Slovenskej republike z 30. januára 2007, z ktorého podľa

neho vyplýva, že za prieťah v konaní je potrebné považovať aj obdobie vyše 5 mesiacov,

keď príslušný okresný súd vo veci nekonal.

Sťažovateľ vyslovil názor, že rýchle ukončenie toho trestného stíhania má preňho

mimoriadny význam, a zároveň dodal, že svojím konaním žiadnym spôsobom neprispel

k predĺženiu konania. Okrem toho vyslovil aj názor, že predmetná trestná vec nie je ani

skutkovo, ani právne zložitá.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresného riaditeľstva

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010, postupom okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajskej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jeho právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému riaditeľstvu

prikázal vo veci konať bez prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € a náhradu trov konania v sume 323,50 €.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ v jej časti namietal porušenie svojho

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010

a postupom okresnej prokuratúry „v konaní vedenom pod sp. zn. OPv 166/10“.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov si

ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 zaručuje právo na

spravodlivé konanie. Obe konania, ktoré sťažovateľ namieta, sa dotýkajú činnosti

prokuratúry a orgánov polície, ktoré vykonávajú prípravné konania trestné. Postup orgánov

ani postup prokuratúry nepoužíva ochranu dohovoru na rozdiel od ,

ktorý poskytuje okrem základných práv pri súdnom a inom konaní. Tieto skutočnosti by mal

zástupca sťažovateľa ako kvalifikovaný člen advokátskej komory vedieť a tieto aj správne

aplikovať.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané porušenie

sťažovateľovho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva

a okresnej prokuratúry vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. Z tohto dôvodu ju preto už

na predbežnom prerokovaní podľa odmietol.

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj postupom krajskej prokuratúry

vo veci vedenej pod sp. zn. v súvislosti s vybavovaním jeho podnetu

z 2. septembra 2011. Aj pre túto časť sťažnosti je potrebné uviesť, že namieta porušenie

práva garantovaného medzinárodnou zmluvou, ktorého sa mal dopustiť orgán verejnej

moci, ktorého sa nedotýkajú garancie čl. 6 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú

a ako takú ju v zmysle ustanovenia po jej predbežnom

prerokovaní odmietol (obdobne napr. , , ).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012