Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 77/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť S., N., zastúpeného advokátkou Mgr. G. H., T., ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -85 z 26. októbra 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2012 doručená sťažnosť S., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -85

z 26. októbra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených listín vyplynulo, že sťažovateľ bol ako žalovaný

účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. , v ktorom sa voči nemu žalobca – obchodná spoločnosť T., a. s., N.

(ďalej len „žalobca“), domáhal zaplatenia sumy 4 186,12 € s príslušenstvom z titulu

neuhradených zostatkov faktúr vystavených za dodávku tepelnej energie v období marec

2007 – december 2007. Žalobca tvrdil, že sťažovateľovi riadne dodal v uvedenom období

tepelnú energiu, realizované dodávky vyfakturoval, avšak sťažovateľ uhradil faktúry iba

čiastočne. Sťažovateľ sa v konaní bránil tým, že faktúry neboli vystavené v súlade s jeho

objednávkou na rok 2007 doručenou žalobcovi 28. septembra 2006, a preto písomne žiadal

žalobcu o ich prepracovanie. Čiastočné plnenie sťažovateľa podľa jeho názoru zodpovedalo

oprávneným nákladom za skutočnú spotrebu tepelnej energie a za skutočne objednané

množstvo tepelnej energie sťažovateľom. Sťažovateľ tvrdil, že žalobca vo faktúrach navýšil

fixné (objednané) množstvo tepelnej energie bez predchádzajúcej dohody so sťažovateľom.

Okresný súd rozsudkom č. k. -68 z 13. septembra 2010 žalobe

vyhovel a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 4 186,12 € s úrokom z omeškania

a nahradiť trovy konania. Právne vec posúdil podľa o tepelnej

energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), výnosu

ÚRSO č. 1/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu,

distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov,

spôsob určenia výšky priemerného zisku a podklady pre návrh ceny (ďalej len „výnos“),

Občianskeho a . Mal za preukázané, že vzťah medzi účastníkmi sa

od 1. októbra 2005 riadil zmluvou č. 35-1/2005 uzatvorenou medzi nimi na dobu neurčitú

(ďalej len „zmluva“), v ktorej sa účastníci dohodli, že množstvo odberateľom

(sťažovateľom) objednaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu TÚV pre príslušný

kalendárny rok je stanovené na základe odberového diagramu tepla a je to zmluvne

dojednané množstvo tepla. Sťažovateľ bol podľa zmluvy povinný každoročne

k 15. septembru predložiť pre nasledujúci rok žalobcovi odberový diagram dodávky tepla.

Pokiaľ tak odberateľ (sťažovateľ) neurobí, určí množstvo tepla pre nasledujúce obdobie

dodávateľ (žalobca) na základe priemerných mesačných hodnôt dodaného tepla za posledné

tri roky (čl. V zmluvy). Okresný súd bol toho názoru, že k dohode o množstve dodaného

tepla medzi účastníkmi pre rok 2007 nedošlo, sťažovateľ si objednal teplo na rok 2007, ale

táto objednávka nezodpovedá platnej zmluve medzi účastníkmi, a preto mal žalobca právo

určiť množstvo tepla pre spornú časť fixnej zložky maximálnej ceny tepla postupom podľa

§ 3 ods. 3 druhej vety výnosu, t. j. mohol ho určiť podľa dodávky tepla v roku t – 2.

S poukazom na § 22 ods. 1 a 2 zákona o tepelnej energetike neuhradením fakturovaných

súm spôsobil sťažovateľ žalobcovi škodu, ktorú mu je povinný nahradiť na základe

zodpovednosti za škodu podľa osobitného predpisu (zákona o tepelnej energetike).

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktorým navrhol rozsudok

okresného súdu zmeniť tak, že žaloba sa zamieta. Krajský súd rozsudkom č. k.

-85 z 26. októbra 2011 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Rozsudok okresného súdu č. k. -68 z 13. septembra 2010 v spojení

s rozsudkom krajského súdu č. k. -85 z 26. októbra 2011 nadobudol

právoplatnosť 16. decembra 2011.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ najprv zopakoval tvrdenia

uvedené v priebehu konania pred okresným súdom a v odvolaní proti jeho rozsudku.

Porušenie sťažovateľom označených práv rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-

85 z 26. októbra 2011 odôvodnil sťažovateľ tým, že krajský súd sa nevysporiadal vo svojom

rozhodnutí s jeho argumentmi a námietkami uvedenými v odvolaní, pri svojom rozhodovaní

si neoveril, aké dôkazy sa v súdnom spise nachádzajú, arbitrárne posudzoval platnosť

zmluvy o dodávke tepla, takže sťažovateľovi nie je zrejmé, či daná zmluva o dodávke tepla

je neplatná v celom rozsahu a od začiatku alebo len niektorá jej časť, keďže faktúry ostali

v platnosti. Rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, čím bolo porušené

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie.

Z rozhodnutia krajského (a ani okresného) súdu nie je jasné, prečo dospel k záveru, že

konaním sťažovateľa došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ako mala vzniknúť a ako

dospeli súdy k jej vyčísleniu. Žalobca nedodal sťažovateľovi väčšie množstvo tepla, než si

sťažovateľ objednal, a preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. Sťažovateľ tieto

argumenty uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, avšak tieto sa nimi nezaoberali.

Krajský súd sa nevysporiadal ani s tvrdením sťažovateľa, že ide o spotrebiteľský vzťah a ani

s jeho námietkou, že si teplo u žalobcu objednal v lehote stanovenej žalobcom. Sťažovateľ

sa z rozhodnutí súdov nedozvedel, prečo musí zaplatiť za službu, ktorú nedostal.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo S., na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 26. októbra 2011 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 26. októbra 2011

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť Mgr. G. H. trovy právneho zastúpenia

v sume 309,04 Eur (slovom tristodeväť eur a štyri centy) za dva úkony právnej služby, do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru, ku ktorému malo

dôjsť postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. -85 z 26. októbra 2011

v dôsledku toho, že krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a tiež z dôvodu,

že nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Krajský súd rozsudok č. k. -85 z 26. októbra 2011 odôvodnil takto:

„Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia

pojednávania podľa a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu ani

pre zrušenie napadnutého rozsudku.

Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie

peňažného plnenia vo výške 4 186,12 eur s príslušenstvom.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy posúdil podľa zásad a vo veci vyvodil

správny právny záver, keď po zistení, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode

o množstve dodaného tepla na rok 2007 v zmysle čl. V bodu 1, 2 zmluvy o dodávke a odbere

tepla č. 35 – 1/2005, konštatoval, že žalobca mal právo určiť množstvo tepla pre spornú

časť fixnej zložky max. ceny tepla postupom podľa § 3 ods. 3 druhá veta Výnosu ÚRSO

č. 1/2006 a že nezaplatením súm 2 731 eur a 1 455,12 eur spôsobil žalobcovi škodu

vyplývajúcu z osobitného zákona ( o tepelnej energetike).

Podľa , neoprávneným odberom tepla je odber

tepla bez uzavretej zmluvy o dodávke tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b/

alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla alebo

z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu odberateľa.

Za škodu spôsobenú dodávateľovi nesprávnym odberom tepla zodpovedá osoba,

ktorá neoprávnene teplo odobrala.

Žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť k 15. 09. 2006 vypracovať a doručiť

dodávateľovi odberný diagram dodávky tepla (čl. V bod 2 zmluvy o dodávke a odbere

tepla), preto ako je uvedené vyššie mal žalobca právo určiť spornú časť fixnej zložky max.

ceny tepla podľa § 3 ods. 3 druhá veta Výmeru ÚRSO č. 1/2006.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa sa s obranou žalovaného

(zhodná s dôvodmi odvolania) dôsledne zaoberal, pri rozhodovaní o veci nepochybil, vec

správne právne posúdil, preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa

V podrobnostiach v zmysle odvolací súd poukazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu

dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne neodôvodnil

svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľa neobstojí. Krajský

súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v odvolaní nastolil. Podľa § 219

ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V takom prípade je

potrebné vnímať odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v kontexte odôvodnenia

prvostupňového súdu.

Krajský súd neponechal bez povšimnutia žiadny z odvolacích argumentov

sťažovateľa, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto

spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý

proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (, mutatis mutandis

, , , ).

Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom

rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho

sťažnosti.

Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby rozsudkom krajského súdu

č. k. -85 z 26. októbra 2011 mohlo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa alebo práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012