Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 77/2012
PDF · 170.28 KB
No categories available
II. ÚS 77/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť S., N., zastúpeného advokátkou Mgr. G. H., T., ktorou
namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára
2012 doručená sťažnosť S., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Cob 24/2011-85
z 26. októbra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených listín vyplynulo, že sťažovateľ bol ako žalovaný
účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod
sp. zn. 39 Cb 212/2009, v ktorom sa voči nemu žalobca – obchodná spoločnosť T., a. s., N.
(ďalej len „žalobca“), domáhal zaplatenia sumy 4 186,12 € s príslušenstvom z titulu
neuhradených zostatkov faktúr vystavených za dodávku tepelnej energie v období marec
2007 – december 2007. Žalobca tvrdil, že sťažovateľovi riadne dodal v uvedenom období
tepelnú energiu, realizované dodávky vyfakturoval, avšak sťažovateľ uhradil faktúry iba
čiastočne. Sťažovateľ sa v konaní bránil tým, že faktúry neboli vystavené v súlade s jeho
objednávkou na rok 2007 doručenou žalobcovi 28. septembra 2006, a preto písomne žiadal
žalobcu o ich prepracovanie. Čiastočné plnenie sťažovateľa podľa jeho názoru zodpovedalo
oprávneným nákladom za skutočnú spotrebu tepelnej energie a za skutočne objednané
množstvo tepelnej energie sťažovateľom. Sťažovateľ tvrdil, že žalobca vo faktúrach navýšil
fixné (objednané) množstvo tepelnej energie bez predchádzajúcej dohody so sťažovateľom.
Okresný súd rozsudkom č. k. 39 Cb 212/2009-68 z 13. septembra 2010 žalobe
vyhovel a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 4 186,12 € s úrokom z omeškania
a nahradiť trovy konania. Právne vec posúdil podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), výnosu
ÚRSO č. 1/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu,
distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov,
spôsob určenia výšky priemerného zisku a podklady pre návrh ceny (ďalej len „výnos“),
Občianskeho a Obchodného zákonníka. Mal za preukázané, že vzťah medzi účastníkmi sa
od 1. októbra 2005 riadil zmluvou č. 35-1/2005 uzatvorenou medzi nimi na dobu neurčitú
(ďalej len „zmluva“), v ktorej sa účastníci dohodli, že množstvo odberateľom
(sťažovateľom) objednaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu TÚV pre príslušný
kalendárny rok je stanovené na základe odberového diagramu tepla a je to zmluvne
dojednané množstvo tepla. Sťažovateľ bol podľa zmluvy povinný každoročne
k 15. septembru predložiť pre nasledujúci rok žalobcovi odberový diagram dodávky tepla.
Pokiaľ tak odberateľ (sťažovateľ) neurobí, určí množstvo tepla pre nasledujúce obdobie
dodávateľ (žalobca) na základe priemerných mesačných hodnôt dodaného tepla za posledné
tri roky (čl. V zmluvy). Okresný súd bol toho názoru, že k dohode o množstve dodaného
tepla medzi účastníkmi pre rok 2007 nedošlo, sťažovateľ si objednal teplo na rok 2007, ale
táto objednávka nezodpovedá platnej zmluve medzi účastníkmi, a preto mal žalobca právo
určiť množstvo tepla pre spornú časť fixnej zložky maximálnej ceny tepla postupom podľa
§ 3 ods. 3 druhej vety výnosu, t. j. mohol ho určiť podľa dodávky tepla v roku t – 2.
S poukazom na § 22 ods. 1 a 2 zákona o tepelnej energetike neuhradením fakturovaných
súm spôsobil sťažovateľ žalobcovi škodu, ktorú mu je povinný nahradiť na základe
zodpovednosti za škodu podľa osobitného predpisu (zákona o tepelnej energetike).
Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktorým navrhol rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že žaloba sa zamieta. Krajský súd rozsudkom č. k.
8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Rozsudok okresného súdu č. k. 39 Cb 212/2009-68 z 13. septembra 2010 v spojení
s rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 nadobudol
právoplatnosť 16. decembra 2011.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ najprv zopakoval tvrdenia
uvedené v priebehu konania pred okresným súdom a v odvolaní proti jeho rozsudku.
Porušenie sťažovateľom označených práv rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-
85 z 26. októbra 2011 odôvodnil sťažovateľ tým, že krajský súd sa nevysporiadal vo svojom
rozhodnutí s jeho argumentmi a námietkami uvedenými v odvolaní, pri svojom rozhodovaní
si neoveril, aké dôkazy sa v súdnom spise nachádzajú, arbitrárne posudzoval platnosť
zmluvy o dodávke tepla, takže sťažovateľovi nie je zrejmé, či daná zmluva o dodávke tepla
je neplatná v celom rozsahu a od začiatku alebo len niektorá jej časť, keďže faktúry ostali
v platnosti. Rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, čím bolo porušené
základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie.
Z rozhodnutia krajského (a ani okresného) súdu nie je jasné, prečo dospel k záveru, že
konaním sťažovateľa došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ako mala vzniknúť a ako
dospeli súdy k jej vyčísleniu. Žalobca nedodal sťažovateľovi väčšie množstvo tepla, než si
sťažovateľ objednal, a preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. Sťažovateľ tieto
argumenty uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, avšak tieto sa nimi nezaoberali.
Krajský súd sa nevysporiadal ani s tvrdením sťažovateľa, že ide o spotrebiteľský vzťah a ani
s jeho námietkou, že si teplo u žalobcu objednal v lehote stanovenej žalobcom. Sťažovateľ
sa z rozhodnutí súdov nedozvedel, prečo musí zaplatiť za službu, ktorú nedostal.
Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo S., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Cob/24/2011 a jeho rozhodnutím z 26. októbra 2011 porušené bolo.
2. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob/24/2011 z 26. októbra 2011
sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť Mgr. G. H. trovy právneho zastúpenia
v sume 309,04 Eur (slovom tristodeväť eur a štyri centy) za dva úkony právnej služby, do
jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur (slovom
desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak
namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo
dôjsť postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011
v dôsledku toho, že krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, a tiež z dôvodu,
že nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Krajský súd rozsudok č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 odôvodnil takto:
„Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu ani
pre zrušenie napadnutého rozsudku.
Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie
peňažného plnenia vo výške 4 186,12 eur s príslušenstvom.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy posúdil podľa zásad § 132 O.s.p. a vo veci vyvodil
správny právny záver, keď po zistení, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode
o množstve dodaného tepla na rok 2007 v zmysle čl. V bodu 1, 2 zmluvy o dodávke a odbere
tepla č. 35 – 1/2005, konštatoval, že žalobca mal právo určiť množstvo tepla pre spornú
časť fixnej zložky max. ceny tepla postupom podľa § 3 ods. 3 druhá veta Výnosu ÚRSO
č. 1/2006 a že nezaplatením súm 2 731 eur a 1 455,12 eur spôsobil žalobcovi škodu
vyplývajúcu z osobitného zákona (zák. č. 657/2004 o tepelnej energetike).
Podľa § 22 ods. 1, 2 zák. č. 657/2004 Z. z. neoprávneným odberom tepla je odber
tepla bez uzavretej zmluvy o dodávke tepla s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b/
alebo v rozpore s uzavretou zmluvou alebo odber tepla z verejného rozvodu tepla alebo
z tepelnej prípojky sa uskutočňuje bez vedomia a súhlasu odberateľa.
Za škodu spôsobenú dodávateľovi nesprávnym odberom tepla zodpovedá osoba,
ktorá neoprávnene teplo odobrala.
Žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť k 15. 09. 2006 vypracovať a doručiť
dodávateľovi odberný diagram dodávky tepla (čl. V bod 2 zmluvy o dodávke a odbere
tepla), preto ako je uvedené vyššie mal žalobca právo určiť spornú časť fixnej zložky max.
ceny tepla podľa § 3 ods. 3 druhá veta Výmeru ÚRSO č. 1/2006.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa sa s obranou žalovaného
(zhodná s dôvodmi odvolania) dôsledne zaoberal, pri rozhodovaní o veci nepochybil, vec
správne právne posúdil, preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa
V podrobnostiach v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.“
Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu
dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne neodôvodnil
svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľa neobstojí. Krajský
súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v odvolaní nastolil. Podľa § 219
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V takom prípade je
potrebné vnímať odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v kontexte odôvodnenia
prvostupňového súdu.
Krajský súd neponechal bez povšimnutia žiadny z odvolacích argumentov
sťažovateľa, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto
spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý
proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.
Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom
nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred
takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd
a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach
patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na
kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis
II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom
rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho
sťažnosti.
Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby rozsudkom krajského súdu
č. k. 8 Cob 24/2011-85 z 26. októbra 2011 mohlo dôjsť k porušeniu základného práva
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2012