Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 173/2012
PDF · 216.23 KB
No categories available
I. ÚS 173/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. W., B., zastúpeného A., B., vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 35
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pn 16/09 a
postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I sp. zn. ORP-BAI-OKP-
DOZ-171/2011 pri výzve na vydanie vecí a ich fyzickom odobratí 7. marca 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. J. W. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2012
doručená sťažnosť Mgr. J. W., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného A., B., ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1
a 2 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 a čl.
13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), postupom
Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 Pn 16/09 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej
len „OR PZ“) sp. zn. ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011 pri výzve na vydanie vecí a ich
fyzickom odobratí 7. marca 2012 (ďalej len „výzva na vydanie“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ ako «... advokát
zapísaný v zozname advokátov... je na základe udelenej plnej moci právnym zástupcom
rakúskeho štátneho občana pána S. V...
Plná moc sa týka zastupovania S. V . v konaní vedeného pred Okresnou
prokuratúrou Bratislava I (ďalej len „OP BA I“), č. k. 2 Pn 16/2009.
S. V. je v Rakúsku obvinený z hospodárskej trestnej činnosti.
Na základe dožiadania rakúskych orgánov bola dňa 18. februára 2009 vykonaná
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „OR PZ BA I“)
v konaniach s č. p. ORP-V-11-1/2009-I-JKP a č. p. ORP-V-11-2/2009-I-JKP prehliadka
iných priestorov a pozemkov v budove P... v B... Príkazy na prehliadku boli nariadené
výlučne na priestory spoločností M. s. r. o. a M., a. s.
V rámci tejto Prehliadky bola prehľadaná aj kancelária S. V... Bol zaistený celý rad
dokumentov...
S. V. a spoločnosť M. svojimi podnetmi na OP BA I, Krajskú prokuratúru v
Bratislave a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“) namietali
nezákonnosť vykonanej Prehliadky, žiadali preskúmať postup osôb vykonávajúcich
Prehliadku, pričom požadovali aj vrátenie jemu odňatých vecí.
Po tom, čo GP SR upovedomila S. V. a spoločnosť M. upovedomením č. k. V3 Gn
71/08-28 zo dňa 15. júna 2009, že ich opakovaný podnet odkladá ako neopodstatnený,
obrátil sa S. V. a M. s ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Dňa 25. júna 2009 GP SR oznámila S. V., že všetky zaistené veci boli odovzdané
spolu s dokladmi o vykonaných úkonoch právnej pomoci dožadujúcemu Štátnemu
zastupiteľstvu V.».
Ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 172/2010-77 zo 7. decembra 2010 (ďalej len
„nález“) rozhodol tak, že okrem iného vyslovil porušenie základného práva S. V.
zaručeného v čl. 20 ods. 1 a čl. 21 ods. 1, 2 a 3 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru
postupom OR PZ v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-V-11-1/2000 v súvislosti
s prehliadkou iných priestorov a pozemkov 18. februára 2009 a postupom generálnej
prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. V/3 Gn 71/08, porušenie základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
V/3 Gn 71/08 a jej upovedomením o vybavení podnetu z 15. júna 2009. Ústavný súd
rozhodol tiež o zrušení upovedomenia generálnej prokuratúry o vybavení podnetu č. k.
V/3 Gn 71/08-28 z 15. júna 2009 a zakázal generálnej prokuratúre v konaní vedenom
pod sp. zn. V/3 Gn 71/08 pokračovať v porušovaní základného práva S. V. zaručeného čl.
20 ods. 1 ústavy.
Zo sťažnosti ďalej vyplýva: «GP SR listom z 9. februára 2011 požiadala dožadujúci
rakúsky orgán o vrátenie tak originálov, ako aj kópií vecí a dokumentov zaistených pri
Prehliadke... Zároveň žiadala, aby akékoľvek záznamy takýchto neoprávnene zaistených
vecí a dokumentov na všetkých nosičoch informácií boli účinne zničené...
uznesením OR PZ BA I, č. p.: ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011 zo dňa 01. 02. 2012
za účelom naplnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky mali byť nezákonné
zaistené veci vrátené S. V.
Voči tomuto rozhodnutiu podal Sťažovateľ sťažnosť...
Sťažnosť... OP BA I uznesením zo dňa 2Pn 16/2009-45 zo dňa 27. februára 2012...
zamietla ako nedôvodnú a súčasne OP BA I predvolala Sťažovateľa na úkon – odovzdanie
vecí na 7. marca o 09.00. Sťažovateľ bol predvolaný pod hrozbou, že v prípade ak sa bez
ospravedlnenia nedostaví na stanovený termín k prevzatiu vecí, bude to považované
za odmietnutie samotného prevzatia s prihliadnutím, akoby k takémuto úkonu došlo.
Sťažovateľ sa... na spomínaný úkon dostavil.
Úkonu sa okrem prokurátorky OP BA I zúčastnili aj vyšetrovateľka OR PZ
BA I a ďalší vyšetrovateľ z OR PZ BA I.
Po zbežnom preskúmaní boli Sťažovateľovi fyzicky vrátené predmety a bola mu
predložená zápisnica o vrátení veci, ktorú prítomné osoby podpísali...
Sťažovateľ následne vrátené veci uložil do svojej aktovky. Bezprostredne na to bolo
Sťažovateľovi vyšetrovateľkou OR PZ BA I oznámené, že rakúska strana doručila novú
žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, a preto bol Sťažovateľ ústne vyzvaný na vydanie vecí
podľa § 89 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) pod hrozbou odňatia veci (§ 91 Trestného poriadku), ako
i na možnosť uloženia poriadkovej pokuty (§ 70 Trestného poriadku) a prípadné odovzdanie
príslušnému orgánu na disciplinárne konanie.
Sťažovateľ túto výzvu vyšetrovateľa na vydanie vecí pod hrozbou odňatia vecí
a disciplinárnych opatrení uposlúchol a veci vydal, o čom bola spísaná zápisnica o vydaní
veci OR PZ BA I zo dňa 7. marca 2012 pod č. k. ORP-BA I-OKP-DOZ-171/2011.
Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci Štátneho
zastupiteľstva vo V. je zo dňa 14. apríla 2011.
Zo zápisnice o vydaní vecí nie je zrejmé, ktorý orgán požiadal Sťažovateľa o vydanie
vecí a miesto, kde sa vydanie vecí uskutočnilo.
Je nepochybné, že táto žiadosť bola adresovaná GP SR, pričom táto uložila OP BA I
zabezpečiť realizáciu tohto dožiadania.
Sťažovateľ ako právny zástupca pána S. V. namietol do zápisnice nezákonnosť
úkonu, predovšetkým s poukazom na existujúci nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,
pričom zároveň uviedol, že podrobnejšie námietky voči úkonu budú uvedené v písomnom
podaní.
Sťažovateľ požiadal OP BA I o poskytnutie kópie dožiadania rakúskeho Štátneho
zastupiteľstva a súčasne požiadal o odklad vydania opätovne zaistených vecí dožadujúcemu
orgánu do vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Len pre úplnosť Sťažovateľ
uvádza, že GP SR realizuje proces vydania veci pre účely trestného konania vedeného proti
S. V. prostredníctvom dožiadania Štátneho zastupiteľstva vo V., R. pod číslom 608 St 1/08
zo dňa 14. apríla 2011, ktoré však Sťažovateľovi nebolo predložené.»
Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že „... Voči ústnej výzve na vydanie vecí
sťažnosť nie je prípustná. Postup polície a prokuratúry je možné preskúmať podnetmi podľa
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a Trestného
poriadku.“. Sťažovateľ poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) a uvádza, že podľa neho je splnená požiadavka dôvodov hodných
osobitného zreteľa „... s prihliadnutím na doterajšiu procesnú históriu, predovšetkým
nerešpektovanie Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky GP SR, jeho flagrantného
porušenia opätovným zaistením vecí, ktoré boli nezákonným spôsobom zaistené
a skutočnosť, že nezákonne realizovaný úkon (Prehliadka) je podkladom pre realizovanie
nových úkonov s rovnakým cieľom a najmä hrozbu okamžitého odovzdania zaistených vecí
rakúskym orgánom a vzniku bezprostrednej ujmy na právach tak Sťažovateľa ako aj S. V...
Ústavný súd... sa preto môže zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, aj bez vyčerpania
opravných prostriedkov, ktoré však voči výzve na vydanie veci nie sú zákonom dané alebo
iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje.“.
Sťažovateľ poukazuje na to, že „Trestný poriadok nič nehovorí o možnosti
opätovného zaistenia vecí bezprostredne pri postupe podľa § 97 ods. 1 veta prvá Trestného
poriadku... je... toho názoru, že vzhľadom na charakter zaistených vecí (elektronická
komunikácia s právnymi poradcami a spolupracovníkmi pána S. V., dáta osobnej a
pracovnej povahy), je povinný ako advokát rešpektovať právo klienta na zachovanie
práva“.
Sťažovateľ ďalej poukazuje na ustanovenia § 89 ods. 1 a 2 a § 129 ods. 2 Trestného
poriadku a následne uvádza: „Pokiaľ teda bol Sťažovateľovi vyzvaný na vydanie vecí, ktoré
podliehali režimu § 89 ods. 2 Trestného poriadku, bol takýto postup nezákonný, pretože
bola Sťažovateľovi uložená povinnosť v rozpore so zákonom...
Je jednoznačné, že osoba Sťažovateľa ako advokáta S. V. bola využitá OR PZ BA I,
OP BA I a GP výlučne na konvalidáciu pochybení pri realizácii prehliadky dňa 18.
februára 2009 a pôvodného dožiadania.
Sťažovateľovi aj napriek jeho ústnej žiadosti nebolo pred vydaním vecí ani počas
jeho realizácie predložené dožiadanie rakúskeho orgánu v písomnej podobe ani
k nahliadnutiu, nemohol tak účinným spôsobom chrániť práva a záujmy svojho klienta.
Orgány činné v trestnom konaní prostredníctvom žiadosti o vydanie vecí (nezákonné
zaistených) konali nad rámec Trestného poriadku, pričom pri úkonoch realizovaných
orgánmi činnými v trestnom konaní neboli zachované a rešpektované Sťažovateľove práva
ako advokáta, ktorý plní úlohy pri zabezpečovaní ochrany ľudských práv a základných
slobôd.“
Porušenie čl. 16 ods. 1 ústavy „Sťažovateľ vidí v postupe orgánu verejnej moci
prostredníctvom vyšetrovateľky OR PZ BA I a to tým, že po tom ako mu boli vrátené veci,
bol ústne vyzvaný na vydanie vecí pod hrozbou odňatia veci, čím došlo k zásahu do osobnej
integrity Sťažovateľa.
K porušeniu... práv Sťažovateľa na nedotknuteľnosť osoby došlo tým, že mu nebola
poskytnutá možnosť v dostatočnej miere disponovať s predmetnými vecami v súkromí.
Sťažovateľovi bolo zabránené v súvislosti s dispozíciou s vecami ich odovzdať
klientovi bez toho aby utrpel ako advokát ujmu postupom vyšetrovateľky OR PZ BA I, keďže
Sťažovateľ v pozícii advokáta má povinnosť chrániť záujmy svojho klienta a vykonáva
úkony v mene klienta. Vyšetrovateľka OR PR BA I vykonala zásah do integrity Sťažovateľa
nad rámec právnej úpravy Slovenskej republiky, keď neposkytla Sťažovateľovi v dostatočnej
miere právo na súkromie.
Sťažovateľ pod hrozbou disciplinárnych opatrení a možného zákroku prítomných
vyšetrovateľov nesmel opustiť priestory OP BA I a nemal tak inú možnosť, ale len strpieť
úkony zo strany OP BA I, t. j. nebol mu poskytnutý žiaden priestor na oboznámenie klienta
so stavom vo veci a môcť sa tak aktívne brániť voči úkonom prokuratúry.
Zásah do práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia bol aj v rozpore
s existujúcim Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, keďže predmetné veci boli
získané nezákonným postupom a zhojenie daného stavu, nebolo možne vykonať len s dôvodu
potrieb OP BA I na úkor práv Sťažovateľa.“.
Porušenie čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že „Vzhľadom na postup
orgánov činných v trestnom konaní nerešpektujúc predmetný Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorým bezprostredne po vrátení časti vecí Sťažovateľovi vyzvali
Sťažovateľa na ich opätovné vydanie, zasiahli do nerušeného výkonu ústavného práva
Sťažovateľa na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných
písomností a ochranu osobných údajov.
Je nepochybné, že Sťažovateľ po prevzatí vrátených vecí mal veci oprávnene u seba
a pri sebe na základe obsahu udelenej plnej moci právnym zástupcom S. V. a v zmysle
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Zásahom orgánov činných v trestnom konaní, ktorým bol Sťažovateľ ústne vyzvaný
na vydanie oprávnene držaných vecí, došlo priamo k porušeniu ústavného práva na
ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a ochranu
osobných údajov, nakoľko obsah vydaných vecí preukázateľne tvorili okrem iných aj
písomnosti súkromnej povahy a e-mailová korešpondencia.
Z dikcie uvedených ustanovení Ústavy vyplýva, že nikto, ani štátne orgány, či orgány
činné v trestnom konaní, nie sú oprávnené s výnimkou zákonom ustanovených prípadov
porušovať listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov verejnej alebo
súkromnej povahy...
Subjektom ochrany je rovnako odosielateľ ako aj adresát písomností.“.
Porušenie čl. 35 ods. 1 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že „Spôsobom realizovania
vydania veci bezprostredne po vydaní nezákonne zaistených vecí voči Sťažovateľovi, nebola
zo strany orgánov činných v trestnom konaní u Sťažovateľa rešpektovaná ochrana výkonu
profesie advokáta, čím Sťažovateľ nemohol vykonávať svoje základné práva a povinnosti
dané Zákonom o advokácii.
Zo strany orgánov činných v trestnom konaní v uvedenej veci nebola rešpektovaná
ochrana profesie advokáta a teda Sťažovateľovi nebolo umožnené plniť svoj u úlohu pri
zabezpečovaní ochrany ľudských práv a základných slobôd.
Nakoľko orgány činné v trestnom konaní mali vedomosť o udelení plnomocenstva
Sťažovateľovi, nemohli odňať vec bez toho, aby si preverili zákonnú prekážku vydania veci,
ktorou je oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti definovanej v § 89 ods. 2 Trestného
poriadku.
V dôsledku okamžitej (ústnej) výzvy o vydanie veci nasledujúcej po jej vydaní
Sťažovateľovi, nebolo Sťažovateľovi umožnené realizovať svoje právo na výkon povolania,
ktorým je najmä chránenie a presadzovanie práv a záujmov klienta podľa § 18 ods. 1
Zákona o advokácii.
Sťažovateľovi nemohla byť vec odňatá, nakoľko nebol oslobodený od klienta od
zákonnej povinnosti mlčanlivosti vyplývajúcej s § 23 ods. 1 Zákona o advokácii.
Zároveň v dôsledku okamžitej žiadosti o vydanie veci nasledujúcej po jej vydaní
Sťažovateľovi, nebola Sťažovateľovi umožnená možnosť mať prístup k svojmu klientovi,
možnosť poradiť sa s ním a teda v konečnom dôsledku zastupovať klietka v súlade
s ustanoveniami profesijných noriem, čím bola postupom orgánov činných v trestnom
konaní Sťažovateľovi odňatá možnosť uplatňovať ústavné právo klienta na obhajobu.
Postup OP BA I, OR PZ BA I a GP pri opätovnom zaistení vecí negoval inštitút
advokáta.
Sťažovateľ je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá za výkon advokácie poberá
od pána S. V. (fyzickej osoby, spotrebiteľa) odmenu.
Orgány činné v trestnom konaní konali pri výzve na vydanie veci so Sťažovateľom
ako s bežnou fyzickou osobou, pričom výzvou na vydanie vecí sám Sťažovateľ získal
postavenie zúčastnenej osoby.
Sťažovateľ bol takýmto nezákonným postupom obmedzený pri výkone advokátskeho
povolania. Skutočnosť, že oprávnenia ustanoveného advokáta boli zo strany orgánov
činných v trestnom konaní obmedzené na minimum, zásadným protiústavným spôsobom
obmedzili výkon Sťažovateľovej podnikateľskej činnosti.“.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, postupom Okresnej
prokuratúry Bratislava I v konaní so sp. zn. 2Pn 16/2009 a postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, číslo konania: ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011
pri výzve na vydanie vecí a ich fyzickom odobratí dňa 7. marca 2012 boli porušené
základné práva Mgr. J. W.
podľa článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy (právo na ukladanie povinností na základe
zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd)
podľa článku 16 ods. 1 Ústavy (nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia)
podľa čl. 22 ods. 1, 2 Ústavy (listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ,
nedotknuteľnosť privátnej korešpondencie)
podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy (právo na výkon povolania a podnikania)
článku 8 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských práv
(právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie,
právo na účinné prostriedky nápravy pred národným orgánom aj keď sa porušenia
dopustili osoby pri plnení úradných povinností).
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Okresnej prokuratúre
Bratislava I a Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky Bratislava I
sa prikazuje, aby obnovili stav pred porušením základných práv a slobôd.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 13
ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 35 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 8 a čl. 13
dohovoru postupom generálnej prokuratúry, postupom okresnej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Pn 16/09 a postupom OR PZ v konaní č. ORP-BAI-DOZ-171/2011
pri výzve na vydanie vecí a ich fyzickom odobratí 7. marca 2012.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným
orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva,
že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 36/96).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Ako je zrejmé zo sťažnosti, sťažovateľ si možnosť obrátiť sa na prokuratúru
s podnetom na preskúmanie postupu OR PZ, okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry
v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre uvedomoval, avšak túto možnosť nevyužil.
Sťažovateľ tvrdí, že nevyčerpal uvedené prostriedky ochrany svojich základných
a iných práv z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú „... nerešpektovanie Nálezu
Ústavného súdu... GP SR, jeho flagrantného porušenia opätovným zaistením vecí, ktoré boli
nezákonným spôsobom zaistené a skutočnosť, že nezákonne realizovaný úkon (Prehliadka)
je podkladom pre realizovanie nových úkonov s rovnakým cieľom a najmä hrozbu
okamžitého odovzdania zaistených vecí rakúskym orgánom a vzniku bezprostrednej ujmy na
právach tak Sťažovateľa ako aj S. V.“.
Ústavný súd konštatuje, že nálezom ústavného súdu bolo vyslovené porušenie
základných a iných práv S. V., a nie sťažovateľa. Zároveň je potrebné uviesť, že dôvod, pre
ktorý ústavný súd v náleze vyslovil porušenie základných a iných práv S. V., bola
skutočnosť, že kompetentný štátny orgán vykonal prehliadku kancelárie, ktorá bola v
prenájme S. V., a následne zaistil dokumenty, ktoré boli vo vlastníctve S. V., a to napriek
tomu, že príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov sa vzťahoval iba na kancelárie,
ktoré boli v užívaní spoločnosti M., s. r. o. Nejde o rovnaký postup orgánov činných v
trestnom konaní, keďže vo veci sťažovateľa išlo o príkaz na vydanie vecí, a nie príkaz na
prehliadku iných priestorov. Ústavný súd taktiež nemôže súhlasiť s názorom sťažovateľa, že
hrozba okamžitého odovzdania zaistených vecí rakúskym orgánom sa môže akýmkoľvek
spôsobom dotknúť sťažovateľa, keďže, ako zo sťažnosti vyplýva, osobou trestne stíhanou
rakúskymi orgánmi je S. V., a nie sťažovateľ. Ani samotná skutočnosť, že rovnaké veci boli
zaistené pri prehliadke, o ktorej rozhodol nálezom ústavný súd, a boli aj vydané
sťažovateľom v dôsledku postupu orgánov činných v trestnom konaní, proti ktorému
smeruje sťažnosť, neznamená, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by
ústavný súd sťažnosť neodmietol pre nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných
právnych prostriedkov v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
účinný právny prostriedok nápravy proti porušovaniu jeho základných a iných práv
a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Uvedené skutočnosti preto zakladajú dôvod
na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
V závere ústavný súd uvádza, že sťažovateľ neudelil A., splnomocnenie na
zastupovanie vo veci sťažnosti proti postupu generálnej prokuratúry.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012