Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 173/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. W., B., zastúpeného A., B., vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 35

ods. 1 a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I sp. zn. ORP-BAI-OKP-

pri výzve na vydanie vecí a ich fyzickom odobratí 7. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. J. W. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2012

doručená sťažnosť Mgr. J. W., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného A., B., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 22 ods. 1

a 2 a (ďalej len „“) a práv podľa a čl.

13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), postupom

Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej

len „OR PZ“) sp. zn. ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011 pri výzve na vydanie vecí a ich

fyzickom odobratí 7. marca 2012 (ďalej len „výzva na vydanie“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ ako «... advokát

zapísaný v zozname advokátov... je na základe udelenej plnej moci právnym zástupcom

rakúskeho štátneho občana pána S. V...

Plná moc sa týka zastupovania S. V . v konaní vedeného pred Okresnou

prokuratúrou Bratislava I (ďalej len „OP BA I“), č. k. .

S. V. je v Rakúsku obvinený z hospodárskej trestnej činnosti.

Na základe dožiadania rakúskych orgánov bola dňa 18. februára 2009 vykonaná

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „OR PZ BA I“)

v konaniach s č. p. ORP-V-11-1/2009-I-JKP a č. p. ORP-V-11-2/2009-I-JKP prehliadka

iných priestorov a pozemkov v budove P... v B... Príkazy na prehliadku boli nariadené

výlučne na priestory spoločností M. s. r. o. a M., a. s.

V rámci tejto Prehliadky bola prehľadaná aj kancelária S. V... Bol zaistený celý rad

dokumentov...

S. V. a spoločnosť M. svojimi podnetmi na OP BA I, Krajskú prokuratúru v

Bratislave a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“) namietali

nezákonnosť vykonanej Prehliadky, žiadali preskúmať postup osôb vykonávajúcich

Prehliadku, pričom požadovali aj vrátenie jemu odňatých vecí.

Po tom, čo GP SR upovedomila S. V. a spoločnosť M. upovedomením č. k. V3 Gn

71/08-28 zo dňa 15. júna 2009, že ich opakovaný podnet odkladá ako neopodstatnený,

obrátil sa S. V. a M. s ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Dňa 25. júna 2009 GP SR oznámila S. V., že všetky zaistené veci boli odovzdané

spolu s dokladmi o vykonaných úkonoch právnej pomoci dožadujúcemu Štátnemu

zastupiteľstvu V.».

Ústavný súd nálezom č. k. -77 zo 7. decembra 2010 (ďalej len

„nález“) rozhodol tak, že okrem iného vyslovil porušenie základného práva S. V.

zaručeného v a , 2 a 3 a práva podľa dohovoru

postupom OR PZ v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-V-11-1/2000 v súvislosti

s prehliadkou iných priestorov a pozemkov 18. februára 2009 a postupom generálnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. V/3 Gn 71/08, porušenie základného práva podľa

postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

V/3 Gn 71/08 a jej upovedomením o vybavení podnetu z 15. júna 2009. Ústavný súd

rozhodol tiež o zrušení upovedomenia generálnej prokuratúry o vybavení podnetu č. k.

V/3 Gn 71/08-28 z 15. júna 2009 a zakázal generálnej prokuratúre v konaní vedenom

pod sp. zn. V/3 Gn 71/08 pokračovať v porušovaní základného práva S. V. zaručeného čl.

20 ods. 1 .

Zo sťažnosti ďalej vyplýva: «GP SR listom z 9. februára 2011 požiadala dožadujúci

rakúsky orgán o vrátenie tak originálov, ako aj kópií vecí a dokumentov zaistených pri

Prehliadke... Zároveň žiadala, aby akékoľvek záznamy takýchto neoprávnene zaistených

vecí a dokumentov na všetkých nosičoch informácií boli účinne zničené...

uznesením OR PZ BA I, č. p.: ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011 zo dňa 01. 02. 2012

za účelom naplnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky mali byť nezákonné

zaistené veci vrátené S. V.

Voči tomuto rozhodnutiu podal Sťažovateľ sťažnosť...

Sťažnosť... OP BA I uznesením zo dňa -45 zo dňa 27. februára 2012...

zamietla ako nedôvodnú a súčasne OP BA I predvolala Sťažovateľa na úkon – odovzdanie

vecí na 7. marca o 09.00. Sťažovateľ bol predvolaný pod hrozbou, že v prípade ak sa bez

ospravedlnenia nedostaví na stanovený termín k prevzatiu vecí, bude to považované

za odmietnutie samotného prevzatia s prihliadnutím, akoby k takémuto úkonu došlo.

Sťažovateľ sa... na spomínaný úkon dostavil.

Úkonu sa okrem prokurátorky OP BA I zúčastnili aj vyšetrovateľka OR PZ

BA I a ďalší vyšetrovateľ z OR PZ BA I.

Po zbežnom preskúmaní boli Sťažovateľovi fyzicky vrátené predmety a bola mu

predložená zápisnica o vrátení veci, ktorú prítomné osoby podpísali...

Sťažovateľ následne vrátené veci uložil do svojej aktovky. Bezprostredne na to bolo

Sťažovateľovi vyšetrovateľkou OR PZ BA I oznámené, že rakúska strana doručila novú

žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, a preto bol Sťažovateľ ústne vyzvaný na vydanie vecí

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) pod hrozbou odňatia veci ( ), ako

i na možnosť uloženia poriadkovej pokuty ( ) a prípadné odovzdanie

príslušnému orgánu na disciplinárne konanie.

Sťažovateľ túto výzvu vyšetrovateľa na vydanie vecí pod hrozbou odňatia vecí

a disciplinárnych opatrení uposlúchol a veci vydal, o čom bola spísaná zápisnica o vydaní

veci OR PZ BA I zo dňa 7. marca 2012 pod č. k. ORP-BA I-OKP-DOZ-171/2011.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci Štátneho

zastupiteľstva vo V. je zo dňa 14. apríla 2011.

Zo zápisnice o vydaní vecí nie je zrejmé, ktorý orgán požiadal Sťažovateľa o vydanie

vecí a miesto, kde sa vydanie vecí uskutočnilo.

Je nepochybné, že táto žiadosť bola adresovaná GP SR, pričom táto uložila OP BA I

zabezpečiť realizáciu tohto dožiadania.

Sťažovateľ ako právny zástupca pána S. V. namietol do zápisnice nezákonnosť

úkonu, predovšetkým s poukazom na existujúci nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,

pričom zároveň uviedol, že podrobnejšie námietky voči úkonu budú uvedené v písomnom

podaní.

Sťažovateľ požiadal OP BA I o poskytnutie kópie dožiadania rakúskeho Štátneho

zastupiteľstva a súčasne požiadal o odklad vydania opätovne zaistených vecí dožadujúcemu

orgánu do vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Len pre úplnosť Sťažovateľ

uvádza, že GP SR realizuje proces vydania veci pre účely trestného konania vedeného proti

S. V. prostredníctvom dožiadania Štátneho zastupiteľstva vo V., R. pod číslom

zo dňa 14. apríla 2011, ktoré však Sťažovateľovi nebolo predložené.»

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že „... Voči ústnej výzve na vydanie vecí

sťažnosť nie je prípustná. Postup polície a prokuratúry je možné preskúmať podnetmi podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov a Trestného

poriadku.“. Sťažovateľ poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a uvádza, že podľa neho je splnená požiadavka dôvodov hodných

osobitného zreteľa „... s prihliadnutím na doterajšiu procesnú históriu, predovšetkým

nerešpektovanie Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky GP SR, jeho flagrantného

porušenia opätovným zaistením vecí, ktoré boli nezákonným spôsobom zaistené

a skutočnosť, že nezákonne realizovaný úkon (Prehliadka) je podkladom pre realizovanie

nových úkonov s rovnakým cieľom a najmä hrozbu okamžitého odovzdania zaistených vecí

rakúskym orgánom a vzniku bezprostrednej ujmy na právach tak Sťažovateľa ako aj S. V...

Ústavný súd... sa preto môže zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, aj bez vyčerpania

opravných prostriedkov, ktoré však voči výzve na vydanie veci nie sú zákonom dané alebo

iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje.“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že „ nič nehovorí o možnosti

opätovného zaistenia vecí bezprostredne pri postupe podľa § 97 ods. 1 veta prvá Trestného

poriadku... je... toho názoru, že vzhľadom na charakter zaistených vecí (elektronická

komunikácia s právnymi poradcami a spolupracovníkmi pána S. V., dáta osobnej a

pracovnej povahy), je povinný ako advokát rešpektovať právo klienta na zachovanie

práva“.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na ustanovenia § 89 ods. 1 a 2 a § 129 ods. 2 Trestného

poriadku a následne uvádza: „Pokiaľ teda bol Sťažovateľovi vyzvaný na vydanie vecí, ktoré

podliehali režimu , bol takýto postup nezákonný, pretože

bola Sťažovateľovi uložená povinnosť v rozpore so zákonom...

Je jednoznačné, že osoba Sťažovateľa ako advokáta S. V. bola využitá OR PZ BA I,

OP BA I a GP výlučne na konvalidáciu pochybení pri realizácii prehliadky dňa 18.

februára 2009 a pôvodného dožiadania.

Sťažovateľovi aj napriek jeho ústnej žiadosti nebolo pred vydaním vecí ani počas

jeho realizácie predložené dožiadanie rakúskeho orgánu v písomnej podobe ani

k nahliadnutiu, nemohol tak účinným spôsobom chrániť práva a záujmy svojho klienta.

Orgány činné v trestnom konaní prostredníctvom žiadosti o vydanie vecí (nezákonné

zaistených) konali nad rámec , pričom pri úkonoch realizovaných

orgánmi činnými v trestnom konaní neboli zachované a rešpektované Sťažovateľove práva

ako advokáta, ktorý plní úlohy pri zabezpečovaní ochrany ľudských práv a základných

slobôd.“

Porušenie „Sťažovateľ vidí v postupe orgánu verejnej moci

prostredníctvom vyšetrovateľky OR PZ BA I a to tým, že po tom ako mu boli vrátené veci,

bol ústne vyzvaný na vydanie vecí pod hrozbou odňatia veci, čím došlo k zásahu do osobnej

integrity Sťažovateľa.

K porušeniu... práv Sťažovateľa na nedotknuteľnosť osoby došlo tým, že mu nebola

poskytnutá možnosť v dostatočnej miere disponovať s predmetnými vecami v súkromí.

Sťažovateľovi bolo zabránené v súvislosti s dispozíciou s vecami ich odovzdať

klientovi bez toho aby utrpel ako advokát ujmu postupom vyšetrovateľky OR PZ BA I, keďže

Sťažovateľ v pozícii advokáta má povinnosť chrániť záujmy svojho klienta a vykonáva

úkony v mene klienta. Vyšetrovateľka OR PR BA I vykonala zásah do integrity Sťažovateľa

nad rámec právnej úpravy Slovenskej republiky, keď neposkytla Sťažovateľovi v dostatočnej

miere právo na súkromie.

Sťažovateľ pod hrozbou disciplinárnych opatrení a možného zákroku prítomných

vyšetrovateľov nesmel opustiť priestory OP BA I a nemal tak inú možnosť, ale len strpieť

úkony zo strany OP BA I, t. j. nebol mu poskytnutý žiaden priestor na oboznámenie klienta

so stavom vo veci a môcť sa tak aktívne brániť voči úkonom prokuratúry.

Zásah do práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia bol aj v rozpore

s existujúcim Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, keďže predmetné veci boli

získané nezákonným postupom a zhojenie daného stavu, nebolo možne vykonať len s dôvodu

potrieb OP BA I na úkor práv Sťažovateľa.“.

Porušenie a 2 vidí sťažovateľ v tom, že „Vzhľadom na postup

orgánov činných v trestnom konaní nerešpektujúc predmetný Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktorým bezprostredne po vrátení časti vecí Sťažovateľovi vyzvali

Sťažovateľa na ich opätovné vydanie, zasiahli do nerušeného výkonu ústavného práva

Sťažovateľa na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných

písomností a ochranu osobných údajov.

Je nepochybné, že Sťažovateľ po prevzatí vrátených vecí mal veci oprávnene u seba

a pri sebe na základe obsahu udelenej plnej moci právnym zástupcom S. V. a v zmysle

Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Zásahom orgánov činných v trestnom konaní, ktorým bol Sťažovateľ ústne vyzvaný

na vydanie oprávnene držaných vecí, došlo priamo k porušeniu ústavného práva na

ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a ochranu

osobných údajov, nakoľko obsah vydaných vecí preukázateľne tvorili okrem iných aj

písomnosti súkromnej povahy a e-mailová korešpondencia.

Z dikcie uvedených ustanovení vyplýva, že nikto, ani štátne orgány, či orgány

činné v trestnom konaní, nie sú oprávnené s výnimkou zákonom ustanovených prípadov

porušovať listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov verejnej alebo

súkromnej povahy...

Subjektom ochrany je rovnako odosielateľ ako aj adresát písomností.“.

Porušenie vidí sťažovateľ v tom, že „Spôsobom realizovania

vydania veci bezprostredne po vydaní nezákonne zaistených vecí voči Sťažovateľovi, nebola

zo strany orgánov činných v trestnom konaní u Sťažovateľa rešpektovaná ochrana výkonu

profesie advokáta, čím Sťažovateľ nemohol vykonávať svoje základné práva a povinnosti

dané Zákonom o advokácii.

Zo strany orgánov činných v trestnom konaní v uvedenej veci nebola rešpektovaná

ochrana profesie advokáta a teda Sťažovateľovi nebolo umožnené plniť svoj u úlohu pri

zabezpečovaní ochrany ľudských práv a základných slobôd.

Nakoľko orgány činné v trestnom konaní mali vedomosť o udelení plnomocenstva

Sťažovateľovi, nemohli odňať vec bez toho, aby si preverili zákonnú prekážku vydania veci,

ktorou je oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti definovanej v § 89 ods. 2 Trestného

poriadku.

V dôsledku okamžitej (ústnej) výzvy o vydanie veci nasledujúcej po jej vydaní

Sťažovateľovi, nebolo Sťažovateľovi umožnené realizovať svoje právo na výkon povolania,

ktorým je najmä chránenie a presadzovanie práv a záujmov klienta podľa § 18 ods. 1

Zákona o advokácii.

Sťažovateľovi nemohla byť vec odňatá, nakoľko nebol oslobodený od klienta od

zákonnej povinnosti mlčanlivosti vyplývajúcej s § 23 ods. 1 Zákona o advokácii.

Zároveň v dôsledku okamžitej žiadosti o vydanie veci nasledujúcej po jej vydaní

Sťažovateľovi, nebola Sťažovateľovi umožnená možnosť mať prístup k svojmu klientovi,

možnosť poradiť sa s ním a teda v konečnom dôsledku zastupovať klietka v súlade

s ustanoveniami profesijných noriem, čím bola postupom orgánov činných v trestnom

konaní Sťažovateľovi odňatá možnosť uplatňovať ústavné právo klienta na obhajobu.

Postup OP BA I, OR PZ BA I a GP pri opätovnom zaistení vecí negoval inštitút

advokáta.

Sťažovateľ je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá za výkon advokácie poberá

od pána S. V. (fyzickej osoby, spotrebiteľa) odmenu.

Orgány činné v trestnom konaní konali pri výzve na vydanie veci so Sťažovateľom

ako s bežnou fyzickou osobou, pričom výzvou na vydanie vecí sám Sťažovateľ získal

postavenie zúčastnenej osoby.

Sťažovateľ bol takýmto nezákonným postupom obmedzený pri výkone advokátskeho

povolania. Skutočnosť, že oprávnenia ustanoveného advokáta boli zo strany orgánov

činných v trestnom konaní obmedzené na minimum, zásadným protiústavným spôsobom

obmedzili výkon Sťažovateľovej podnikateľskej činnosti.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, postupom Okresnej

prokuratúry Bratislava I v konaní so sp. zn. a postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, číslo konania: ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011

pri výzve na vydanie vecí a ich fyzickom odobratí dňa 7. marca 2012 boli porušené

základné práva Mgr. J. W.

podľa článku 13 ods. 1 písm. a) (právo na ukladanie povinností na základe

zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd)

podľa článku 16 ods. 1 (nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia)

podľa , 2 (listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ,

nedotknuteľnosť privátnej korešpondencie)

podľa (právo na výkon povolania a podnikania)

článku 8 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských práv

(právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie,

právo na účinné prostriedky nápravy pred národným orgánom aj keď sa porušenia

dopustili osoby pri plnení úradných povinností).

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Okresnej prokuratúre

Bratislava I a Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky Bratislava I

sa prikazuje, aby obnovili stav pred porušením základných práv a slobôd.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 13

ods. 1, , a 2 a a práva podľa a

dohovoru postupom generálnej prokuratúry, postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom OR PZ v konaní č. ORP-BAI-DOZ-171/2011

pri výzve na vydanie vecí a ich fyzickom odobratí 7. marca 2012.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Ako je zrejmé zo sťažnosti, sťažovateľ si možnosť obrátiť sa na prokuratúru

s podnetom na preskúmanie postupu OR PZ, okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry

v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre uvedomoval, avšak túto možnosť nevyužil.

Sťažovateľ tvrdí, že nevyčerpal uvedené prostriedky ochrany svojich základných

a iných práv z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú „... nerešpektovanie Nálezu

Ústavného súdu... GP SR, jeho flagrantného porušenia opätovným zaistením vecí, ktoré boli

nezákonným spôsobom zaistené a skutočnosť, že nezákonne realizovaný úkon (Prehliadka)

je podkladom pre realizovanie nových úkonov s rovnakým cieľom a najmä hrozbu

okamžitého odovzdania zaistených vecí rakúskym orgánom a vzniku bezprostrednej ujmy na

právach tak Sťažovateľa ako aj S. V.“.

Ústavný súd konštatuje, že nálezom ústavného súdu bolo vyslovené porušenie

základných a iných práv S. V., a nie sťažovateľa. Zároveň je potrebné uviesť, že dôvod, pre

ktorý ústavný súd v náleze vyslovil porušenie základných a iných práv S. V., bola

skutočnosť, že kompetentný štátny orgán vykonal prehliadku kancelárie, ktorá bola v

prenájme S. V., a následne zaistil dokumenty, ktoré boli vo vlastníctve S. V., a to napriek

tomu, že príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov sa vzťahoval iba na kancelárie,

ktoré boli v užívaní spoločnosti M., s. r. o. Nejde o rovnaký postup orgánov činných v

trestnom konaní, keďže vo veci sťažovateľa išlo o príkaz na vydanie vecí, a nie príkaz na

prehliadku iných priestorov. Ústavný súd taktiež nemôže súhlasiť s názorom sťažovateľa, že

hrozba okamžitého odovzdania zaistených vecí rakúskym orgánom sa môže akýmkoľvek

spôsobom dotknúť sťažovateľa, keďže, ako zo sťažnosti vyplýva, osobou trestne stíhanou

rakúskymi orgánmi je S. V., a nie sťažovateľ. Ani samotná skutočnosť, že rovnaké veci boli

zaistené pri prehliadke, o ktorej rozhodol nálezom ústavný súd, a boli aj vydané

sťažovateľom v dôsledku postupu orgánov činných v trestnom konaní, proti ktorému

smeruje sťažnosť, neznamená, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by

ústavný súd sťažnosť neodmietol pre nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov v zmysle ustanovenia .

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

účinný právny prostriedok nápravy proti porušovaniu jeho základných a iných práv

a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ). Uvedené skutočnosti preto zakladajú dôvod

na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25

ods. 2 odmietol pre jej neprípustnosť.

V závere ústavný súd uvádza, že sťažovateľ neudelil A., splnomocnenie na

zastupovanie vo veci sťažnosti proti postupu generálnej prokuratúry.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012