Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 168/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť O. Š., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., B., pre

namietané porušenie jej práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. marca

2012 doručená sťažnosť O. Š. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len ,a“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla a pripojenými prílohami zároveň preukázala, že

na okresnom súde podala 12. júla 2011 návrh na určenie spôsobu užívania spoločnej veci.

Súčasne s podaním návrhu na začatie konania zaplatila kolkovými známkami súdny

poplatok v správnej výške. Aj napriek tomu ju okresný súd výzvou doručenou 22. augusta

2011 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, na čo sťažovateľka reagovala podaním

z 23. augusta 2011, v ktorom tvrdila, že súdny poplatok už bol pri podaní návrhu riadne

zaplatený. Keďže konajúci okresný súd vo veci nekonal a nenariadil pojednávanie,

sťažovateľka podala na konajúci súd sťažnosť na prieťahy v konaní. Na sťažnosť

sťažovateľky odpovedala JUDr. K. F., ktorá bola poverená zastupovaním predsedu súdu,

pričom v liste doručenom sťažovateľke 16. decembra 2011 konštatovala, že vo veci zistila

prieťahy, za čo sa sťažovateľke súčasne ospravedlnila. Ďalej poukázala na opakovanú

práceneschopnosť konajúcej sudkyne a uviedla, že táto bola na prieťahy v konaní písomne

upozornená a vec bola zaradená do režimu sledovaných vecí na plynulosť konania.

3. Aj napriek uvedenému však konajúca sudkyňa podľa názoru sťažovateľky ostala

nečinná a vo veci nenariadila pojednávanie. Sťažovateľka poukázala aj na to, že

nehnuteľnosti, ktorých právo na užívanie je predmetom tohto konania, tvoria súčasne masu

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ,,BSM“), ktorého vyporiadanie je

predmetom iného konania na tom istom okresnom súde už od roku 2001 (sp. zn.

). Bývalý manžel sťažovateľky po celý čas užíva tieto nehnuteľnosti a bráni

jej v tom, aby ich mohla užívať už viac ako desať rokov. V konaní o vyporiadanie BSM

pritom podala aj návrh na predbežné opatrenie, na základe ktorého by časť spoločných

nehnuteľností mohla do rozhodnutia súdu užívať, toto však bolo zmeňujúcim uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 31. mája 2010 právoplatne zamietnuté.

Na záver sťažnostnej argumentácie sťažovateľka uvádza, že v tejto veci by súd mal konať

rýchle, a nie spôsobovať zbytočné prieťahy, z čoho je pochopiteľne značne frustrovaná,

pretože súdy nevedia vyporiadať BSM už viac ako desať rokov a ona po tú istú dobu

nemôže užívať svoj majetok.

4. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jej základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázal

okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Požadovala priznať aj primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 € a náhradu trov konania.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred

ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

, ).

8. Dôvodom na vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej boli časové

okolnosti konania pred okresným súdom, a to aj bez bližšieho skúmania základných kritérií,

na ktoré ústavný súd pri obdobných sťažnostiach prihliada (zložitosť veci správanie

účastníkov konania a postup súdu). Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že po podaní návrhu

12. júla 2011 okresný súd výzvou doručenou 22. augusta 2011 vyzval sťažovateľku

na zaplatenie súdneho poplatku a predloženie listinných dôkazov v dvoch vyhotoveniach,

na čo sťažovateľka na druhý deň reagovala. Následne bol spis v predmetnej veci

posudzovaný príslušným orgánom správy súdu, ktorý sťažnosť na prieťahy v konaní

vyhodnotil v decembri 2011 ako dôvodnú. Ďalšie konanie okresného súdu v právnej veci

sťažovateľky a jeho prípadná nečinnosť do 7. marca 2012 (keď bola sťažnosť ústavnému

súdu podaná na poštovú prepravu) však nemohli nadobudnúť ústavnoprávny rozmer,

ktorým by sa ústavný súd mohol zaoberať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ,

). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľke nemusel vždy javiť úplne

rýchly a efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a v zmysle

ods. 1 dohovoru.

9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska

posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol

ako zjavne neopodstatnenú. Len pre úplnosť ústavný súd dodáva, že prípadným porušením

označených práv sťažovateľky v konaní o vyporiadanie BSM vedenom okresným súdom

pod sp. zn. sa v tomto konaní zaoberať nemohol, keďže to sťažovateľka

v sťažnosti nenavrhovala, a ústavný súd je sťažnosťou viazaný (§ 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde).

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012