Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 168/2012
PDF · 106.47 KB
No categories available
I. ÚS 168/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť O. Š., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., B., pre
namietané porušenie jej práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 130/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. marca
2012 doručená sťažnosť O. Š. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 130/2011.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla a pripojenými prílohami zároveň preukázala, že
na okresnom súde podala 12. júla 2011 návrh na určenie spôsobu užívania spoločnej veci.
Súčasne s podaním návrhu na začatie konania zaplatila kolkovými známkami súdny
poplatok v správnej výške. Aj napriek tomu ju okresný súd výzvou doručenou 22. augusta
2011 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, na čo sťažovateľka reagovala podaním
z 23. augusta 2011, v ktorom tvrdila, že súdny poplatok už bol pri podaní návrhu riadne
zaplatený. Keďže konajúci okresný súd vo veci nekonal a nenariadil pojednávanie,
sťažovateľka podala na konajúci súd sťažnosť na prieťahy v konaní. Na sťažnosť
sťažovateľky odpovedala JUDr. K. F., ktorá bola poverená zastupovaním predsedu súdu,
pričom v liste doručenom sťažovateľke 16. decembra 2011 konštatovala, že vo veci zistila
prieťahy, za čo sa sťažovateľke súčasne ospravedlnila. Ďalej poukázala na opakovanú
práceneschopnosť konajúcej sudkyne a uviedla, že táto bola na prieťahy v konaní písomne
upozornená a vec bola zaradená do režimu sledovaných vecí na plynulosť konania.
3. Aj napriek uvedenému však konajúca sudkyňa podľa názoru sťažovateľky ostala
nečinná a vo veci nenariadila pojednávanie. Sťažovateľka poukázala aj na to, že
nehnuteľnosti, ktorých právo na užívanie je predmetom tohto konania, tvoria súčasne masu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ,,BSM“), ktorého vyporiadanie je
predmetom iného konania na tom istom okresnom súde už od roku 2001 (sp. zn.
18 C 534/2001). Bývalý manžel sťažovateľky po celý čas užíva tieto nehnuteľnosti a bráni
jej v tom, aby ich mohla užívať už viac ako desať rokov. V konaní o vyporiadanie BSM
pritom podala aj návrh na predbežné opatrenie, na základe ktorého by časť spoločných
nehnuteľností mohla do rozhodnutia súdu užívať, toto však bolo zmeňujúcim uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 95/2010 z 31. mája 2010 právoplatne zamietnuté.
Na záver sťažnostnej argumentácie sťažovateľka uvádza, že v tejto veci by súd mal konať
rýchle, a nie spôsobovať zbytočné prieťahy, z čoho je pochopiteľne značne frustrovaná,
pretože súdy nevedia vyporiadať BSM už viac ako desať rokov a ona po tú istú dobu
nemôže užívať svoj majetok.
4. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že
postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázal
okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Požadovala priznať aj primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 € a náhradu trov konania.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred
ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať
sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,
II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
8. Dôvodom na vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej boli časové
okolnosti konania pred okresným súdom, a to aj bez bližšieho skúmania základných kritérií,
na ktoré ústavný súd pri obdobných sťažnostiach prihliada (zložitosť veci správanie
účastníkov konania a postup súdu). Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že po podaní návrhu
12. júla 2011 okresný súd výzvou doručenou 22. augusta 2011 vyzval sťažovateľku
na zaplatenie súdneho poplatku a predloženie listinných dôkazov v dvoch vyhotoveniach,
na čo sťažovateľka na druhý deň reagovala. Následne bol spis v predmetnej veci
posudzovaný príslušným orgánom správy súdu, ktorý sťažnosť na prieťahy v konaní
vyhodnotil v decembri 2011 ako dôvodnú. Ďalšie konanie okresného súdu v právnej veci
sťažovateľky a jeho prípadná nečinnosť do 7. marca 2012 (keď bola sťažnosť ústavnému
súdu podaná na poštovú prepravu) však nemohli nadobudnúť ústavnoprávny rozmer,
ktorým by sa ústavný súd mohol zaoberať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 47/03,
II. ÚS 296/2011). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľke nemusel vždy javiť úplne
rýchly a efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6
ods. 1 dohovoru.
9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska
posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol
ako zjavne neopodstatnenú. Len pre úplnosť ústavný súd dodáva, že prípadným porušením
označených práv sťažovateľky v konaní o vyporiadanie BSM vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 18 C 534/2001 sa v tomto konaní zaoberať nemohol, keďže to sťažovateľka
v sťažnosti nenavrhovala, a ústavný súd je sťažnosťou viazaný (§ 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde).
10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov, primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012