Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 148/2012
PDF · 170.21 KB
No categories available
I. ÚS 148/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. N. M., B., Mgr. V. V., K., Ing. Ľ. M., B., a Ing. M. V.,
K., zastúpených advokátom JUDr. A. G., B., vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17
C/211/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. N. M., Mgr. V. V., Ing. Ľ. M. a Ing. M. V. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára
2012 doručená sťažnosť Mgr. N. M., Mgr. V. V., Ing. Ľ. M. a Ing. M. V. (ďalej len
„sťažovatelia“), v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C/211/2009.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia «... podali dňa 30. 10. 2009 na Okresnom
súde... žalobu na ochranu osobnosti, v ktorej si ako žalobcovia uplatňovali proti
žalovanému – V., a. s. (ďalej len „V.“) nároky plynúce im z ich porušených práv na
ochranu osobnosti, ako aj nároky plynúce sťažovateľkám v 1. a 2. rade z tzv. postmortálnej
ochrany osobnosti nebohej... matky sťažovateliek v 1. a 2. rade...
Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v predmetnej právnej veci
po výzve súdu na zaplatenie návrhových poplatkov podali Žiadosť o priznanie oslobodenia
od platenia súdnych poplatkov... Sťažovatelia sa totiž v tom čase domnievali, že v rámci
súvisiaceho trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v K. pod spis. zn.:
ČVS: ORP-2270/0-OJP-KE-2007 bude vyvodená trestnoprávna zodpovednosť za spáchanie
tohto prečinu voči konkrétnej osobe...
V súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním vedeným na Okresnom riaditeľstve PZ
v K. (ďalej len „OR PZ K.“) pod spis. zn.: ČVS: ORP-2270/0-OJP-KE-2007 zaslali
sťažovatelia na Okresný súd... Uznesenie OR PZ K. zo dňa 11. 02. 2010, ktorým bolo
vznesené obvinenie voči... za prečin usmrtenia... Následne vydal porušovateľ Uznesenie zo
dňa 12. 04. 2010, ktorým predmetné konanie vedené pod č. k.: 17 C/211/2009 prerušil, a to
až do právoplatného skončenia trestného konania...
Dňa 02. 06. 2010 podali žalobcovia Žiadosť o pokračovanie v predmetnom konaní...
Zároveň v tejto žiadosti sťažovatelia upozornili porušovateľa na to, že v súlade s jeho
výzvou uhradili súdne poplatky za podaný návrh - žalobu, pričom tiež uviedli, že na podanej
žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov netrvajú.... Porušovateľ však tejto
žiadosti nevyhovel...
Následne, dňa 17. 01. 2011 sťažovatelia podali 3. žiadosť o pokračovanie
v predmetnom konaní a súčasne žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, pričom okrem
vyššie spomínaných skutočností v nej poukázali na ich záujem na prejednaní predmetnej
veci pred súdom, ktorý deklarovali jednak aj touto v poradí treťou žiadosťou, ale najmä
citlivosťou predmetu konania...
Dňa 09. 05. 2010 podali sťažovatelia opätovnú žiadosť o pokračovanie
v predmetnom súdnom konaní...
Ďalej sťažovatelia v... sťažnosti uviedli, že od začatia súvisiaceho trestného stíhania
konania boli vydané spolu tri uznesenia o vznesení obvinenia, z ktorých prvé dve boli v tom
čase dodatočne zrušené. Sťažovatelia taktiež upozornili aj na povinnosť súdu vytýčiť
pojednávanie do 2 mesiacov od zaplatenia súdneho poplatku, ktorý sťažovatelia zaplatili
dňa 02. 06. 2010. Pojednávanie v predmetnej veci však doposiaľ vytýčené nebolo. Zároveň
opakovane upozornili na skutočnosť, že občiansko-právne konanie nie je viazané trestným
konaním...
Na základe sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania podanej
sťažovateľkou v 1. rade dňa 20. 10. 2011, prokurátorka Okresnej prokuratúry K...
preskúmala správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie
predchádzajúce napadnutému uzneseniu, pričom dospela k záveru, že sťažnosť nie je
dôvodná a napadnuté uznesenie o zastavení trestného stíhania je vecne správne a bolo
vydané v súlade so zákonom, pričom na základe toho Uznesením zo dňa 24. 11. 2011, č. k.:
3 Pv 1304/07 podanú sťažnosť sťažovateľky zamietla. Vzhľadom na závery dokazovania
vykonaného v súvisiacom trestnom konaní sme presvedčení o nesprávnosti a nezákonnosti
rozhodnutí - Uznesenia vyšetrovateľa OR PZ K... č. k.: ORP-2270/1-OJP-KE-2007
a Uznesenia prokurátorky... č. k.: 3 Pv 1304/07...
Tým, že porušovateľ neopodstatnene prerušil konanie vedené pod č. k.:
17 C/211/2009 a napriek viacerým žiadostiam sťažovateľov v konaní nepokračoval, hoci
v týchto žiadostiach uviedli relevantné skutočnosti, pre ktoré mal v konaní pokračovať
v spojitosti s tým, že nezačal vo veci konať ani potom, ako odpadol dôvod, pre ktorý
predmetné konanie prerušil, jednoznačne spôsobil zbytočné prieťahy v tomto konaní, čím
porušil ústavné právo sťažovateľov...».
3. Sťažovatelia v závere sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Ústavné právo sťažovateľov: 1. Mgr. N. M.. 2. Mgr. V. V... 3. Ing. Ľ. M... 4. Ing.
M. V... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom
pod č. k.: 17 C/211/2009, porušené.
2. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje konať v konaní vedenom pod č. k.:
17 C/2I 1/2009, bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť sťažovateľom: 1. Mgr. N. M... 2.
Mgr. V. V... 3. Ing. Ľ. M... 4. Ing. M. V... spolu sumu vo výške 3.000,- € titulom finančného
zadosťučinenia za porušenie ich ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľom: 1. Mgr. N. M.. 2. Mgr.
V. V... 3. Ing. Ľ. M... 4. Ing. M. V... náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľov vo
výške 654,91- €... do 15 dní od doručenia tohto nálezu, a to na účet právneho zástupcu
sťažovateľa: JUDr. A. G., advokáta...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
8. Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z dopytu na okresnom súde ústavný súd zistil, že
sťažovatelia podali 30. októbra 2009 proti V., a. s., K., žalobu o ochranu osobnosti a nároky
z postmortálnej ochrany osobnosti, ktorý okresnú súd zaevidoval pod sp. zn. 17 C/211/2009.
9. V uvedenej veci posudzoval ústavný súd sťažovateľmi namietané prieťahy
v súdnom konaní vedenom na okresnom súde predovšetkým vo väzbe k inštitútu prerušenia
konania.
10. Uznesením okresného súdu č. k. 17 C/211/2009-188 z 12. apríla 2010 bolo
konanie prerušené až do skončenia trestného konania vedeného proti MUDr. L. M. a MUDr.
I. P. Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Slovenskej republiky K. pod sp. zn. ČVS:
ORP-2270/0-OJP-KE-2007. Uznesenie o prerušení konania je odôvodnené takto: „...
Nakoľko sa v trestnom konaní vedenom proti MUDr. L. M. a MUDr. I. P. rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, súd na základe vyššie uvedeného s
poukazom na cit. zák. ustanovenie konanie 17 C/211/2009 prerušil.“ Proti tomuto
uzneseniu okresného súdu bolo možné podať odvolanie, ktoré žiadny z účastníkov nepodal,
v dôsledku čoho sa toto uznesenie stalo právoplatným 12. mája 2010.
11. Okresný súd následne vykonával úkony – listom zo 14. septembra 2010 zisťoval
na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Slovenskej republiky, Úrade justičnej
a kriminálnej polície, odbore justičnej polície, K. (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“), v
akom stave je konanie a či bola podaná obžaloba. V kladnom prípade žiadal zaslať rovnopis
obžaloby. V odpovedi okresné riaditeľstvo PZ v liste z 23. septembra 2010 okresnému súdu
oznámilo, že v predmetnej veci dosiaľ nebola podaná obžaloba. Na ďalší dopyt okresného
súdu z 9. júna 2011 okresné riaditeľstvo PZ oznámilo, že „prebieha vyšetrovanie, ktoré
zatiaľ ukončené nebolo. Vzhľadom k náročnosti a rozsiahlosti dokazovania, ako aj k zložitej
dôkaznej situácii je len ťažko možné predpokladať termín ukončenia vyšetrovania.“.
Okresný súd listom z 11. januára 2012 požiadal okresné riaditeľstvo PZ o zapožičanie
spisového materiálu sp. zn. ČVS: ORP-2270/0-OJP-KE-2007, ak je vec právoplatne
skončená.
12. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších zmien (ďalej len „OSP“) súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od
otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd
konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa § 111 ods. 1 OSP ak je
konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak
sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Podľa § 111 ods. OSP ak je konanie
prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky,
ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre
ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
13. Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, a kto ich spáchal.
14. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m.
II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno
porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie všeobecného súdu
o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav
právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).
15. Súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľov malo dôjsť k porušeniu ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, bolo prerušené uznesením okresného súdu sp. zn. 17 C/211/2009 z 12. apríla 2010,
proti ktorému sťažovatelia nevyužili právo podať odvolanie (pozri bod 10 in fine).
16. V dôsledku skutočnosti, že konanie v právnej veci sťažovateľov nemôže od
prerušenia konania, t. j. od 12. apríla 2010 do 16. februára 2012, pokračovať, neprebiehalo
v tomto období také konanie, ktorého výsledkom malo byť rozhodnutie všeobecného súdu
o uplatnenom nároku sťažovateľov, a preto nie je možné uvažovať o tom, že by
v predmetnom konaní mohlo ešte dôjsť k naplneniu účelu ich základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu ich právnej
neistoty. Dobu prerušenia konania totiž nemožno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré by
boli spôsobené činnosťou (nečinnosťou) súdu v občianskoprávnom konaní. Platí to
predovšetkým v trestných veciach, v ktorých podľa § 135 ods. 1 OSP je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal. Z toho dôvodu
nemožno namietať v napadnutom konaní porušenie základného práva sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože ďalší
postup súdu vo veci samej v tomto konaní súvisí s prebiehajúcim trestným konaním
vedeným pod sp. zn. ČVS: ORP-2270/0-OJP-KE-2007.
17. Okrem už uvedeného v prípade námietok porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy týkajúceho sa prieťahov v čase pred uvedeným prerušením konania
ústavný súd konštatuje, že ich na základe predloženej sťažnosti preskúmavať nemohol,
pretože sťažovatelia svoju sťažnosť nepodali v lehote dvoch mesiacov ustanovenej v § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde.
18. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ na počítanie
lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
19. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia sa o namietaných skutočnostiach
(prieťahoch v konaní) mohli dozvedieť najneskoršie doručením uznesenia č. k.
17 C/211/2009-188 z 12. apríla 2010 (o prerušení konania), ktoré bolo doručené ich
právnemu zástupcovi. Uvedený moment je právne významný z toho dôvodu, že sťažovatelia
sťažnosťou podanou ústavnému súdu v podstatnom namietajú prieťahy v činnosti okresného
súdu práve v dôsledku prerušenia konania (chápaného podľa ich názoru ako nečinnosť
okresného súdu). Keďže sťažnosť doručili sťažovatelia ústavnému súdu 16. februára 2012,
táto bola podaná aj po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde.
20. Navyše, proti uzneseniu o prerušení konania bolo možné podať riadny opravný
prostriedok, ktorý však sťažovatelia nevyužili. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že
sťažovatelia súhlasili s prerušením konania a neskôr toto prerušenie na ústavnom súde
namietali (princíp subsidiarity).
21. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími v sťažnosti uplatňovanými nárokmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012