Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 210/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., S., a M. G., S., zastúpených advokátom Mgr. T. A.,

S., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S. a M. G. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2012

doručená sťažnosť V. S. a M. G. (ďalej len „sťažovateľky“), v ktorej namietajú porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uviedli, že okresným súdom „v konaní

vedenom pod spisovou značkou bolo vedené občianske súdne konanie

o ochranu osobnosti, kde sťažovateľky vystupovali ako navrhovateľky.

... konanie skončilo vydaním Uznesenia zo dňa 16. decembra 2010 sp. zn.

-143, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. februára 2011.

Sťažovateľky sa v predmetnom súdnom konaní domáhali ochrany osobnosti

zomrelého P. S., ako aj zaplatenia nemajetkovej ujmy vyjadrenej finančnými

prostriedkami.“.

Ďalej sťažovateľky uviedli, že okresný súd „túto právnu vec právoplatne skončil

až po 12-tich rokoch od doručenia žalobného návrhu, teda po niekoľkoročných prieťahoch

v súdnom konaní.

Počas tejto dlhej doby, súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nepostupoval tak, aby

mohlo byť toto konanie čo najrýchlejšie skončené, pričom sa nevysporiadal s vykonaním

dokazovania, ktoré vykonal nedostatočne, a preto nemohol spoľahlivo vychádzať

zo zisteného skutkového stavu, ktorý potom nesprávne právne posúdil.

Následkom nedostatočného vykonania dokazovania bolo vydanie Rozsudku zo dňa

8. februára 2001, na základe ktorého súd návrh zamietol a rozhodol o trovách konania.“.

Sťažovateľky sú toho názoru, že „takýmto skutkovo a právne predčasným vydaním

rozhodnutia vo veci samej, porušil súd prvého stupňa právo sťažovateliek na súdnu a inú

právnu ochranu, garantovanú a právo na spravodlivé súdne konanie, garantované

Dohovorom.

Tieto skutočnosti potvrdil aj odvolací súd, ktorý napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a teda vyhovel tak

podanému odvolaniu sťažovateliek.

Súd prvého stupňa nebol po vrátení veci schopný rozhodnúť vo veci v súlade

so zaručeným právom na spravodlivý proces bez prieťahov.“.

Na poslednom pojednávaní uskutočnenom na okresnom súde 16. decembra 2010

zobrali sťažovateľky žalobný návrh späť a žiadali, aby súd konanie zastavil.

Ako uvádzajú sťažovateľky, toto ich rozhodnutie „bolo realizované pod veľkým

psychickým tlakom, strachom, ako zase rozhodne súd prvého stupňa, ako aj obavami nad

všetkými prípadnými požiadavkami odporcu, v prípade jeho úspechu vo veci.

Predmetné súdne konanie – tak citlivé vo svojom predmete konania, stálo

sťažovateľky veľa energie, veľa síl, obidve sťažovateľky už boli po toľkých rokoch prieťahov

v konaní vyčerpané, pričom tieto skutočnosti boli hlavnými dôvodmi, prečo nakoniec

rezignovali.

Sťažovateľky museli počas tohto súdneho konania čeliť rôznym slovným atakom

a verbálnym útokom zo strany odporcu, ktorý im hovoril, že aj tak nebudú v tomto spore

úspešné, pričom tieto narážky museli znášať dlhoročne, pretože súd prvého stupňa nebol

schopný rozhodnúť v súlade s právom na spravodlivý proces bez prieťahov a v súlade

s právom na súdnu a inú právnu ochranu.

Sťažovateľky tieto slovné narážky zo strany odporcu veľmi ťažko znášali, veľmi ťažko

sa s týmito skutočnosťami vyrovnávali, aj napriek tomu, že vedeli, že podaná žaloba je

v celom rozsahu dôvodná.“.

Skutočnosť, že súd prvého stupňa za obdobie 12 rokov právoplatne nerozhodol,

pociťovali sťažovateľky ako dlhoročný a pretrvávajúci stav právnej neistoty, v ktorom sa

nachádzali.

Sťažovateľky na základe uvedeného žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateliek V. S. a M. G. na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 , právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené v článku 48 ods. 2 a právo na spravodlivé súdne

konanie a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, zaručené v článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, postupom Okresného súdu

v Kežmarku, v konaní vedenom pod spisovou značkou , porušené bolo.

2. Sťažovateľkám V. S. a M. G. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 20.000,- € /slovom: dvadsaťtisíc eur/, a to každej z nich, ktoré je Okresný súd

v Kežmarku povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, a to

na účet právneho zástupcu sťažovateliek.

3. Okresný súd v Kežmarku je povinný uhradiť sťažovateľkám trovy právneho

zastúpenia, a to v lehote do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu

sťažovateliek.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Sťažovateľky namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré, ako uvádzajú v sťažnosti, právoplatne

skončilo 15. februára 2011, pričom túto informáciu si overil ústavný súd aj na okresnom

súde.

Sťažovateľky doručili 4. apríla 2012 ústavnému súdu sťažnosť, ktorá smerovala proti

postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo

právoplatne skončené 15. februára 2011, t. j. podali ju zjavne po uplynutí lehoty uvedenej

v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

odmietol sťažnosť sťažovateliek z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateliek uvedenými v sťažnosti nezaoberal ani ich nevyzýval na predloženie

kvalifikovaného splnomocnenia pre advokáta na ich zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom (keďže predložené splnomocnenie malo všeobecný charakter a nebolo v ňom

uvedené v súlade s , že sa udeľuje na zastupovanie pred

ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2012